Aljašský malamut je plemeno psa, ktoré si získava srdcia svojou priateľskou povahou, silou a nezameniteľným vzhľadom. Toto impozantné zviera s arktickým pôvodom si vyžaduje špecifickú starostlivosť a porozumenie, no odmení sa vernosťou a jedinečným spoločenstvom.
Aljašský malamut je mimoriadne priateľský pes. Táto vlastnosť je pre toto plemeno dokonca legendárna. V minulosti tieto psy sprevádzali človeka pri love, preprave a dokonca pomáhali pri starostlivosti o deti! Za existenciu tejto krásnej rasy vďačíme Inuitom - kočovníkom, ktorí pred 35 000 rokmi migrovali zo Strednej Ázie na Aljašku. Na potulkách sprevádzali kočovníkov psy šakalového typu, ktoré boli krížené s polárnymi vlkmi a v priebehu storočí boli počiatkom vzniku charakteristických plemien typu severný malamut.
Aljašský malamut je veľký, silný a mohutne stavaný pes. Hlava je široká a hlboká, elegantného vzhľadu. Oči sú posadené šikmo, sú stredne veľké, mandľového tvaru a majú hnedú farbu. Nos, okraje pyskov a okraje očných viečok sú vždy čierne, iba u červených psov sú hnedé. Prípustné je takisto svetlejšie žíhanie ňufáka. Uši sú stredne veľké a majú trojuholníkový tvar s mierne zaoblenými špičkami. Pokiaľ sú vztýčené, ukazujú mierne vpred, pri práci bývajú niekedy zložené k lebke. Telo je kompaktné, nie príliš krátke, s dobre vyvinutým hrudníkom, rovným, dozadu mierne klesajúcim chrbtom a pevnými, dobre osvalenými bedrami.
Srsť sa skladá zo silnej krycej srsti, ktorá nesmie byť dlhá ani mäkká a husté, mastnej a vlnitej podsady. Na bokoch je srsť krátka až stredne krátka, dlhšia je na krku, pleciach, zadnej strane zadku a na zadnej strane stehien a chvosta. V období letných mesiacov je srsť obvykle kratšia a menej hustá. Aljašský malamut sa vyskytuje v rôznych odtieňoch šedej, od svetlo šedej, cez strednú šedú až po čiernu, vo farbe sobolej a jej odtieňoch až po červenú. Na okrajových častiach tela sú prípustné farebné kombinácie. Na spodnej strane tela, častiach končatín, labkách a tváre prevažuje farba biela.
Aljašský malamut meria v ramenách 55 až 65 cm a váži 30 až 40 kg. Všetko na malamutovi naznačuje, že pochádza z arktických saní: Ťažké kosti, hlboký hrudník, mohutné plecia a hustá srsť odolná voči poveternostným vplyvom kričia: ”Živím sa ťažkou prácou!” Ich mandlové hnedé oči majú láskavý lesk, ktorý naznačuje, že sa po skončení pracovného dňa radi pritúlia k svojmu človeku.
Povaha a temperament
Aljašský malamut je spoločenský, láskavý a priateľský pes. Je tiež veľmi hravý, i keď v dospelosti sa chová dôstojne. Svojmu pánovi i rodine je bezprostredne oddaný, nie je to pes jedného pána. Je priateľský a vyhľadáva častý kontakt s ľuďmi. Priateľsky sa väčšinou chová i k cudzím ľuďom. Od mlada je vhodné ho navykať na spoločnosť iných zvierat a ďalších psov. Pre svoju priateľskú povahu je malamut ideálnym spoločníkom detí. K ich divokejším hrám býva trpezlivý a tolerantný.
Aljašský malamut je nezávislý a tvrdohlavý pes, výcvik tohto plemena je veľmi ťažký. Napriek svojej veľkosti je to veľmi živý pes. Vlastnosť, za ktorú je tak obľúbený je absencia agresie voči ľuďom. Preto sa osvedčí ako rodinný pes - dokonca aj pri malých deťoch. Je však potrebné mať na pamäti, že sa môže chovať voči iným zvieratám úplne inak- tu sa môže ukázať, že aljašský malamut je menej priateľský, pokiaľ ide o súťaž o vedenie v stáde. Inštinkt lovca sa môže aktivovať aj počas prechádzok, takže dávajte pozor, aby malamut neprenasledoval divoké zvieratá.
Mnoho ľudí si pletie aljašského malamuta so sibírskym husky. Aljašský malamut je väčší a ťažší, sibírskeho husky možno tiež rozpoznať podľa modrých očí. Pre úlohu strážcu sa toto plemeno príliš nehodí.
Aljašskí malamuti sú stádové zvieratá. Vo vašej rodinnej ”svorke” musíte byť vodcom vy. Ak vás psík nerešpektuje, skončí ako váš vlastník, a nie naopak. Tvrdý, ale láskavý výcvik by sa mal začať už v ranom šteniatku. Dobre vychovaný malamut je hravý, jemný, priateľský a skvelý k deťom.
Aljašský malamut je spoločenský, láskavý a priateľský pes. Je tiež veľmi hravý, i keď v dospelosti sa chová dôstojne. Svojmu pánovi i rodine je bezprostredne oddaný, nie je to pes jedného pána. Je priateľský a vyhľadáva častý kontakt s ľuďmi. Priateľsky sa väčšinou chová i k cudzím ľuďom.
Aljašskí malamuti sú neuveriteľne aktívne a energické psy, ktoré boli vyšľachtené na ťahanie ťažkých saní v drsných arktických podmienkach. Majú silnú pracovnú morálku a potrebujú dostatok pohybu, aby boli šťastní a zdraví. Každodenný intenzívny pohyb je nevyhnutný, aby sa zabránilo nude a deštruktívnemu správaniu. Dlhé prechádzky, túry a aktivity, ako je sánkovanie so psím záprahom alebo ťahanie záťaže, im môžu pomôcť vybiť energiu. Okrem toho, ak im poskytnete mentálnu stimuláciu prostredníctvom skladačiek a výcviku poslušnosti, môžete ich myseľ zamestnať.
Malamut nie je doporučovaný začiatočníkom, pretože aj malé chyby vo výchove sa veľmi ťažko naprávajú, zvlášť, pokiaľ nemáte celkom jasno v tom, čo od psa budete chcieť. Napriek svojej tvrdohlavosti môže byť cvičený, pretože veľmi rýchlo pochopí, čo sa od neho chce a majiteľ je od začiatku milo prekvapený, ako pes za odmenu cvičí. Bez odmeny a pri dlhšom opakovaní môžu nastať problémy. Pes sa rýchlo unudí - tento rys je však typický pre všetky severské plemená.
Výchova a výcvik
U tohto psa je dôležitá včasná a dôsledná výchova. Obzvlášť dôležité je včas určiť vo „svorke“ hierarchiu, pes musí pochopiť, že pánom ste vy. Výcvik vyžaduje skúseného chovateľa, ktorý dokáže odhadnúť povahu psa a zvoliť podľa nej najlepšiu výcvikovú metódu. Aljašský malamut nie je vhodný pre náročnejší služobný výcvik, mal by však zvládnuť základní výcvik poslušnosti.
Cvičenie malamuta je výzvou vašim schopnostiam. U tohto plemena je zvlášť dôležité začať s cvičením skoro. Určite pravidlá a uistite šteňa, že ste v prevahe. Napríklad ak nechcete dospelého psa v posteli, nestrpte to ani u šteňaťa. Dôkazom vašej prevahy je to, že očakávate vždy splnenie vašej požiadavky. Ak pes zistí, že nie ste dôsledný, skôr či neskôr si navykne neposlúchať. Veci, ktoré sú roztomilé u šteňaťa, úplne inak vyznejú u 40 kilového psa. Tento svorkovo orientovaný pes rád splní vaše požiadavky, ak ste tzv. super-alfa alebo alfa jedinec.
Najvhodnejšie sú preto cviky poslušnosti, ale aj mimo cvičiska musí pes mať pocit, že je stále pod vašou kontrolou. Je dôležité nezabudnúť, že malamut je pes pracovný - potrebuje niečo robiť. Zatvoriť ho na dvore, dať mu kosť a čakať, že bude šťastný, nie je najlepší nápad. Do dobrej kondície sa pes dostane cvičením, hraním a vybehaním napr. s bicyklom, alebo na túre.
Pri výchove aljašského malamuta potrebujete skúsenosti a trpezlivosť. Suverénne mu musíte ukázať, že vy ste legitímne dvojnohým vodcom svorky - inak sa bude snažiť zaujať toto miesto, pretože toto plemeno má sklon dominovať. Ak ste získali jeho náklonnosť a uznanie, bude s Vami ochotne spolupracovať. Výcvik by mal byť robený dôsledne, ale jemne a s láskou - tvrdosť nie je u týchto citlivých psov na mieste. Majte na pamäti, že len fyzicky vyčerpaný malamut môže byť dobre vychovaný - inak bude tento ťažný pes hľadať iné cesty vybitia si energie, čo sa asi u väčšiny majiteľov nestretne s pochopením.
Sledujte ma, ako bojujem s dominantným aljašským malamutom
Zdravie a starostlivosť
Aljašský malamut je vo všeobecnosti pes s dobrým zdravotným stavom. Medzi najčastejšie choroby patrí svalová dystrofia alebo dystrofia rohovky. Pomerne časté sú aj všetky očné choroby. Rovnako ako väčšine veľkých plemien aj malamutovi hrozí dysplázia kĺbov - bedrový kĺb a lakeť. Preto je dôležité zvoliť správne krmivo, ktoré zohľadňuje potreby veľkých plemien, napr. VETEXPERT RAW PALEO Adult large turkey.
Pri dobrom zdraví sa môže malamut dožiť približne 12 rokov.
Srsť aljašského malamuta je potrebné pravidelne dôkladne prečesávať. Mimo obdobia pĺznutia postačí dôkladné vykefovanie jedenkrát do týždňa, v období pĺznutia je však nutné denne. Pri bežnom ušpinení, napr. blátom, nie je potrebné psa kúpať, postačí vykefovanie. V prípade potreby psa vykúpte a použite kvalitný šampón pre psov podľa druhu srsti. Srsť sa nestrihá ani netrimuje, iba strihaním odstráňte prerastené chlpy medzi vankúšikmi na tlapkách. Samozrejmosťou je udržovať pazúriky v správnej dĺžke, pravidelne kontrolovať stav tlapiek, čistotu uší a zdravie zubov. Na svetlej srsti v okolí očí sa môžu vytvárať tmavé stopy po slzách, venujte preto pozornosť takisto očiam. Pokiaľ sa už stopy vytvoria, možno ich odstrániť špeciálnymi prípravkami.
Aljašský malamut zhadzuje podsadu dvakrát do roka a stratí ju všetku naraz. Táto veľmi intenzívna “plznúca perióda” trvá asi tri týždne. Podsada vypadáva vo veľkých chumáčoch. Kartáčovanie a vysávanie podlahy je na dennom poriadku. Chovatelia v teplejších oblastiach zaznamenávajú trvalé nepozorovateľné pĺznutie po celý rok. Malamut je pomerne čistotné a nepáchnuce zviera. Má sklony sa umývať ako mačka. Aj keď je celý zablatený, očistí sa sám. Preto ich kúpeme minimálne, 1x ročne.
Okrem pĺznutia nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť o srsť. U súk pĺznutie nadväzuje spravidla na háranie. Dá sa povedať, že fenka je najvypĺznutejšia v dobe faktického či teoretického pôrodu šteniat. Malamutov netrimujeme ani nestriháme. Občasné kartáčovanie je potrebné k odstráneniu odumretej srsti, inak srsť udržujeme len v čistote.
Okrem iného môže byť toto plemeno náchylné k malému vzrastu a reaktívnej dermatóze - ochorenie kože spôsobené zhoršeným vstrebávaním zinku v čreve. Prejavuje sa začervenaním, lupami a vypadávaním srsti. Vhodná liečba je obvykle podávanie zinočnatých solí - čiastočne v kombinácii s diétou so zníženým obsahom vápnika.
Aljašský malamut neznáša dobre teplo vďaka svojej konštitúcii a teplej srsti, ktorá je dokonale prispôsobená studeným podmienkam v pôvodnej vlasti. Vyvarujte sa záťaži už pri teplote nad 15 stupňov a uistite sa, že môže Váš polárny miláčik v lete odpočívať na chladnom mieste.
Výživa
Chovateľ, od ktorého získate šteňa, vám určite poradí s vhodnou výživou aj s dávkami. Neskôr bude treba prejsť na inú stravu - urobte to postupne. Náhlou zmenou sa môžu dostať žalúdočné problémy. Zvyčajne kŕmime šteňa 3x denne, alebo voľne. Malamuti sú úplne dospelí až po 18-tich mesiacoch veku. Ak je potrava podávaná voľne, musí byť pod kontrolou. Sú jedinci, ktorí majú tendenciu zhltnúť všetko naraz, čo môže viesť k problémom s obezitou z prekŕmenia. Zo šteňacej potravy na dospelú sa prechádza zvyčajne okolo 9-tich mesiacov veku. Toto všetko je otázkou citu, skúsenosti a porady s veterinárom či chovateľom.
Strava aktívne pracujúceho malamuta by mala byť bohatá na tuky (20%) a proteíny (30%). Psom, pracujúcim v záprahu hrozí odvodnenie organizmu, preto je potrebné im zaistiť stály prístup k čistej, čerstvej vode. Starší pes, ktorý už nie je toľko pohybovo aktívny a nie je už pre prácu v záprahu využívaný má nižšie energetické nároky. Je preto potrebné postupne prejsť na krmivo s nižším obsahom tukov a proteínov, s vyšším obsahom minerálnych látok.
Pre úlohu strážcu sa toto plemeno príliš nehodí. Mnoho ľudí si pletie aljašského malamuta so sibírskym husky. Aljašský malamut je väčší a ťažší, sibírskeho husky možno tiež rozpoznať podľa modrých očí.
Na svoju veľkosť je malamut poměrně nenáročný na množství potravy, pro správný výkon a zdraví ale potřebuje tu nejvyšší kvalitu. Nezáleží na tom, zda vsadíte na kvalitní suché krmivo, nebo si dáte práci s domácí přípravou, ať už vařené stravy nebo syrové (BARFu). Důležitý je správný poměr živin a kalorická hodnota přiměřená zátěži psa, protože malamuti poměrně snadno tloustnou. V chovu většího počtu psů je třeba dohlédnout, aby každý pes snědl svou porci a nestávalo se, že si někteří budou přilepšovat na úkor ostatních.
Aljašský malamut je ideálny pre aktívnych majiteľov, ktorí majú skúsenosti so psami a sú schopní poskytnúť mu dostatok pohybu a mentálnej stimulácie. Je to plemeno, ktoré miluje spoločnosť a potrebuje mať majiteľa, ktorý sa mu aktívne venuje a zapája ho do rôznych aktivít.
Životný štýl a ubytovanie
Aljašský malamut je veľmi spoločenský, ale má rád slobodu a rád býva na čerstvom vzduchu. Je pre neho vhodné celoročné ubytovanie vonku, potrebuje však častý kontakt s ľuďmi. Ideálne je umožniť mu voľný prístup do domu pri ubytovaní vonku. Koterec nemusí byť zateplený, ale musí psa dobre ochrániť pred vetrom a dažďom. Tento pes je veľmi rád, pokiaľ je chovaný vo svorke s ďalšími psami. Za určitých podmienok možno psa ubytovať i v byte. Tu vyhľadáva v teplom počasí chladné miesta, pokiaľ je však chladno, nepohrdne ani mäkkými vankúšmi. Majte na pamäti, že v dome, kde je tento pes ubytovaný, by nemalo byť horúco, pretože malamut neznáša suchý vzduch.
Malamuti sú najšťastnejší pokiaľ sú zaradení do rodinných aktivít. Najlepšie je, pokiaľ môžu vybehnúť a vrátiť sa “dverami pre psov”. Vonku by pes mal mať veľký oplotený výbeh. Plot by mal byť odolný a 2 m vysoký. Malamuti by sa nemali pohybovať voľne po okolí alebo po susedných záhradách. Pokiaľ sa rozhodnete pre koterec, mal by byť z kvalitného pletiva s rozmermi 2,5 m x 6,5 m a minimálne 2m vysoký, pričom strop by mal byť pokrytý pletivom. Umiestnenie koterca by malo byť na tienistom mieste, avšak nie ďaleko do ľudí, v koterci by mal byť vyhradený priestor pre búdu, kde by naopak nemal byť pes rušený. Búda by mala byť pevná a solídna s odklápacou strechou. Nie je potrebné ju zatepľovať, ale skôr ju treba chrániť pre nepriaznivým počasím a vystlať slamou. Pes potom strávi veľa času v búde alebo na jej streche, z ktorej má pekný výhľad.
Je aljašský malamut psom pre mňa? Predtým než si aljašského malamuta zadovážite, zvážte realisticky svoje časové a finančné možnosti: ťažný pes vyžaduje každý deň dlhé výlety do prírody - veľa času tiež zaberie maznanie a starostlivosť. Okrem jednorázového výdaju na kúpu psa od renomovaného chovateľa musíte tiež počítať s výdajmi na základné vybavenie a v prípade potreby aj vybavenie na ťahanie saní alebo voza. Dlhodobé náklady zahrňujú kvalitné krmivo, veterinárne vyšetrenia, vrátane očkovaní a odčervenia a poistenie zodpovednosti za psov. Zvážte tiež zdravotné poistenie.
Pôvod a história
Aljašský malamut patrí medzi severské psy, ktoré sa podľa použitia delia na tri základné skupiny - saňové psy, severské lovecké psy a psy pastierske a ovčiarske. Aljašský malamut je jedným z najznámejších saňových psov. Jeho pôvodným domovom je severozápadná Aljaška, kde bol chovaný pôvodnými obyvateľmi Mahlemuty, ktorí týchto psov využívali na lov a na ťahanie nákladu. Do saní boli zapriahnutí psy po dvoch za sebou, pričom vodiaci pes bežal sám na čele záprahu. Mahlemuti sa, na rozdiel od iných eskimáckych osadníkov, starali o svojich psov dobre, pretože vedeli, že bez nich by nemohli prežiť. Psy, ktorí boli používaní na chov museli spĺňať veľmi prísne podmienky, a tak sa mohlo vyvinúť plemeno s charakteristickými rysmi vzhľadu i povahy.
Koniec 19. storočia a s ním príchod bielych osadníkov a nástup zlatej horúčky na Aljaške znamenal pre toto plemeno začiatok zániku. Zlatokopovia totiž našli veľkú záľubu v závodoch psích záprahov, a miestni psy boli pre túto zábavu príliš pomalí. K závodom bol viacej využívaný rýchlejší sibírsky husky a začalo tiež kríženie rôznych plemien saňových psov. Záujem o aljašského malamuta upadal. Priaznivci tohto plemena ho však nenechali zaniknúť úplne, v 30. rokoch 20. storočia vyhľadali pôvodných psov a začali s čistokrvným chovom.
Aljašský malamut je najväčší a najsilnejší z ťažných psov a tomu tiež zodpovedá jeho vzhľad: Malamut má kompaktnú telesnú stavbu s hlbokým hrudníkom a silnými ramenami, ktoré mu umožňujú ťahať ťažké bremená. Uši sú skôr malé a trojuholníkové, oči majú mandľový tvar a sú väčšinou hnedé - ale nikdy nie modré. Chvost nosí malamut vo vzpriamenej polohe a je mierne zahnutý pozdĺž chrbta. Srsť, ktorá ho chráni pred chladom, sa skladá z olejovej podsady a krycej srsti, ktorá je v oblasti ramien a krku o niečo dlhšia. Farba srsti je obvykle svetlo šedá až čierna s bielymi znakmi. Hlava malamuta je obvykle zdobená typickou kresbou pripomínajúcou masku alebo kapucňu. V ideálnom prípade má pes symetrickú kresbu podľa štandardu. Povolené sú tiež jednoliate biele exempláre.
Meno “aljašský malamut” označuje severský pôvod tohto psa: nosí ho na počesť svojich pôvodných chovateľov Mahlemut Inuit (Inuiti). Tento kočovný národ Eskimákov zo severozápadu Aljašky potreboval silného, robustného a spoľahlivého ťažného psa. Aljašský malamut tak vznikol zámerným výberom. Jeho predkovia sú severské typy špicov, s ktorými má spoločné príbuzenstvo s ťažnými psami: K tým patria aj ďalšie klasické plemená ťažných psov: rýchlejší a ľahší sibírsky husky a v tej dobe v tejto oblasti málo rozšírený samojed a pes grónsky. Psy nielen pomáhali lovcom a rybárom ako ťažné zvieratá, ale tiež ako lovci a niekedy ako strážne psy. Hoci tento typ psov existuje už storočia a patrí k pôvodným plemenám psov, cielený chov malamutov sa započal až v roku 1926. V roku 1935 bol oficiálne stanovený štandard plemena a plemeno bolo uznané americkým Kennel klubom (AKC). V tejto dobe sa tiež zrodil americký klub Alaskan Malamute Club of America (AMCA).
