Kostra je podporný a zjednocovací systém organizmu psa a spolu so svalovou sústavou tvorí pohybové ústrojenstvo psa. Lebka psa sa skladá z lebečnej a tvárovej časti. Lebečnú časť tvorí lebečná dutina, v ktorej je uložený mozog psa. Tvárová časť je klinovitá a u každého plemena nesie rozličné znaky popísané v štandarde. Pomer medzi lebečnou a tvárovou časťou je tiež pre každé plemeno špecifický. V hornej a dolnej čeľusti psa sa nachádzajú zuby. Chrup dospelého psa sa skladá z 42 zubov, mliečny chrup obsahuje 28 zubov. Mliečny chrup je šedobiely a skladá sa z 6 rezákov, 2 špiciakov a 6 črenových zubov v každej čeľusti. K výmene mliečneho chrupu dochádza v polovici 4. mesiaca a nezriedka pes prezubuje až do začiatku 6. Chrup dospelého psa sa skladá zo 12 rezákov (z lat. intersticini - I), 4 špiciakov (z lat. Canini - C), 16 črenových (z lat. Premolares - P) a 10 stoličiek (z lat. Molares - M).
Zuby sa v odbornej literatúre číslujú pre každú polovicu čeľuste zvlášť a označujú sa takto: Rezáky sa číslujú od stredu čeľuste k špiciaku ako I1, I2 a I3. Špiciak je len jeden a označuje sa písmenom C. Črenové zuby sa niekedy číslujú spredu dozadu, inokedy naopak a označujeme ich písmenom P (premoláry). Stoličky (moláry) sa označujú písmenom M a čísľujú sa smerom spredu dozadu. Ak je v papuli psa menej ako 42 zubov, hovoríme o chudozubosti (oligodoncia), ak ich má pes viac, ide o nadpočetnosť zubov (polidoncia, hyperdoncia). Pes, ktorý má správny počet zubov je označovaný za plnochrupého. Jednotlivé plemená sa odlišujú tiež postavením rezákov v hornej a dolnej čeľusti, ide o tzv. skus. Správny skus určuje štandard daného plemena.
Ak horné rezáky prekrývajú dolné rezáky tak, že sa dolné rezáky dotýkajú vnútorných plôch horných rezákov, hovoríme o nožnicovom skuse. Ak sa rezáky vzájomne dotýkajú kúsacími plochami, ide o kliešťový skus. Nosnou časťou kostry je chrbtica. Tá sa skladá zo stavcov, ktorých je v tele psa 50 až 53 a to 7 krčných, 13 hrudných, 7 bedrových, 3 krížové (sú zrastené a tvoria tzv. krížovú kosť) a 20 až 23 stavcov chvosta. Stavec sa skladá z tela, stavcového oblúka a výbežkov. K hrudným stavcom sú kĺbmi pripojené klenuté rebrá tvoriace hrudný kôš uzatvorený hrudnou kosťou. Pes má 13 párov rebier, z toho 9 pravých a 4 nepravé. Prvé rebrá sú spojené chrupavkami s hrudnou kosťou, nepravé rebrá sú spojené navzájom tvorí tak chrupavkovitý rebrový oblúk. Hrudný kôš chráni životne dôležité orgány akými sú srdce a pľúca. Stavce chvosta tvoria jeho os a sú veľmi pohyblivé.
U niektorých plemien štandardy predpisujú skracovanie chvosta, čo je však u nás od januára 2004 legislatívne zakázané (zákon č. ...).
Hrudné končatiny tvoria šikmo uložené, trojuholníkové lopatky, ktoré sú spojené s ramennou kosťou pomocou ramenného kĺbu. Na túto kosť naväzuje predlakťová kosť, ktorá sa skladá z dvoch k sebe priliehajúcich kostí a to vretennej a lakťovej kosti. Predlaktie spája so 7 zápästnými kosťami zápästný kĺb. Panvové končatiny spája s panvovou kosťou kĺb. Panvové končatiny tvorí stehenná kosť s jabĺčkom, holenná kosť, lýtková kosť, podpriehlavkové a priehlavkové kosti, kosti prstov a sezamské kosti.
Svalová sústava umožňuje psovi pohyb a dodáva mu charakteristický vzhľad pružnej šelmy, ktorá je schopná vytrvalo bežať. Kostrové svalstvo tvorí 30 až 50 % hmotnosti tela psa. Veľkosť a tvar jednotlivých svalov je podmienená ich funkciou. Okrem tmavočervených kostrových svalov rozlišujeme hladké, bledoružové svalstvo tvoriace steny vnútorných orgánov a žľazových vývodov. Pohyb psa umožňujú najmä svaly končatín, chrbta a bedier. Menej dôležité je hrudné a brušné svalstvo, ktoré slúži najmä na dýchanie.
Nervová sústava je základným regulačným systémom organizmu psa. Prijíma podnety pomocou zmyslových orgánov. Celý nervový systém je zložený z centrálneho nervového systému, periférnych nervov a vegetatívnej nervovej sústavy. Centrálny nervový systém tvorí mozog a miecha. Tie sa skladajú zo šedej a bielej hmoty. Sivá hmota obsahuje veľkú koncentráciu nervových buniek, biela zasa nervových vlákien. Mozog a miecha obsahujú periférne nervy. Tie zabezpečujú pohyb psa a jeho citlivosť na vonkajšie podnety. Vegetatívna nervová sústava funguje nezávisle od centrálneho nervového systému.
Drsnosrsté psy majú podsadu. Srsť dobermana je jednovrstvová. Kožnú sústavu tvorí súbor ústrojenstiev chrániacich organizmus psa pred vplyvmi vonkajšieho prostredia. Skladá sa z kože a srsti. Koža sa skladá z troch vrstiev - endodermy, škáry a epidermy. Epiderma je najvrchnejšou vrstvou kože, jej vrchná vrstva rohovatie a odlupuje sa. Pod ňou sa nachádza škára tvorená zväzkami kalogénnych vlákien a cievami zabezpečujúcimi prekrvnenie orgánu. Nachádzajú sa v nej chlpové vačky, potné a mazové žľazy, cievy a nervové zakončenia. Endoderma tvorí spodnú vrstvu kože, umožňuje jej pohyb a obsahuje tukové vrstvy ako izoláciu. Srsť psa sa líši v závislosti od plemena.
Hladkosrstí psy majú hladkú srsť vyrastajúcu z kože šikmo, často bez podsady. Psy s takouto srsťou sú citlivejšie na poveternostné podmienky. Hrubosrsté plemená majú dva druhy srsti - kryciu srsť a podsadu. Krycia srsť vyrastá z kože a pod ňou sa nachádza jemnejšia srsť, ktorá zabezpečuje termoizoláciu. Hrubosrsté plemená témou tolerancie vyžadujú trimovanie. Dlhosrsté plemená majú dlhú srsť náročnú na úpravu. Maďarský puli a komondor majú motúzovitú srsť vznikajúcu prirodzeným spletením srsti. Existujú aj rôzne druhy kučeravej srsti. Okrem chlpov srsti vyrastajú aj hmatové chlpy, ktoré majú na sebou hmatové zakončenia a spolu s podkožnými nervovými zakončeniami tvoria senzoriálnu sieť.
Tráviaca sústava zabezpečuje výmenu pevných a tekutých látok. Začína sa ústnou dutinou, pokračuje hltanom, tráviacou trubicou zloženou z pažeráka, žalúdka, tenkého a hrubého čreva a končí ritným otvorom. Močová sústava slúži na vylúčenie odpadu, ktorý vzniká pri látkovej výmene v organizme psa. Obličky filtrujú krv a nežiaduce látky v forme moču odstraňujú z tela. Moč z obličiek odchádza dvomi močovodmi do močového mechúra a potom močovou rúrou z tela von.
Pohlavné ústrojenstvo sa skladá z pohlavných orgánov, ktoré činnosťou vedú k zachovaniu druhu. Delí sa na samčie a samičie. Hlavnými funkciami je tvorba pohlavných buniek a hormónov, oplodnenie a vývin nového jedinca v tele suky. Samčie pohlavné orgány sa delia na vnútorné (semenníky, semenovod, pohlavné žľazy) a vonkajšie (penis, predkožka). Semenníky majú u psov guľovitý tvar a obsahujú semenoplodné kanáliky, v ktorých dozrievajú spermie. Psy sa rodia so semenníkmi v brušnej dutine; zostupujú do mieška v období 4. - 9. týždňa. Kryptorchid je jedinec so zostupom len jedného semenníka. Nadsemenník je prídavný pohlavný útvar pri semenníkoch. Cez semenovod sa spermie dostávajú do dutiny brušnej a následne do močovej rúry. Penis má u psa kosť uloženú v penise a je uložený v predkožke. Miešok je ochranný obal pre semenníky a semenovody.
Ejakulát psa sa skladá z troch frakcií: číra vodnatá, mliečne zakalená s obsahom spermií a hustá zátkovacia frakcia. Objem ejakulátu sa líši podľa plemen, kvalita nie je viazaná na množstvo. Samičie pohlavné orgány zahŕňajú vaječníky, vajíčok prebieha ovulácia a vajíčka putujú cez vajcovody do maternice. Vaječníky obsahujú folikuly, ktoré sa vyvíjajú do folikulov. Maternica suky vytvára prostredie pre vývoj zárodku a plodu; vagína prechádza do vonkajších pohlavných orgánov cez krčok maternice a hymenálny prstenec tvorí súčasť panenskej blany. Vulva je poslednou časťou vonkajších pohlavných orgánov suky.
V dýchacej sústave sú orgány na výmenu plynov a reguláciu teploty. Začína sa nosnou dutinou a končí v pľúcach. Zmyslové ústrojenstvo zahŕňa zrak, sluch, čuch, chuť a hmat s receptormi na rôzne podnety. Pes rozoznáva farby a pohyb. Počas letných horúčav je dôležité zabezpečiť pitnú vodu, tieň a chladné miesto na odpočinok. Hlavný mechanizmus ochladzovania u psa je dýchanie; potné žľazy sú na labkách a ich úloha v regulácii teploty je doplnková. Pitie vody je dôležité, no nestačí - psy potrebujú ochladenie aj cez dych a environmentálne opatrenia.
V letných dňoch je užitočné použiť chladiace podložky, uteráky, alebo chladené miesta, no najefektívnejšie je zabezpečiť prostredie, ktoré umožňuje psovi vyhľadávanie chladnejších zón. Dôležité sú pravidelné prestávky, vedomé prispôsobenie aktivít a dohľad nad správaním psa. Signály prehriatia zahŕňajú extrémne zrýchlené dýchanie, silnú opuchlú citlivosť a kolaps. V prípade úpalu je potrebná okamžitá veterinárna pomoc.
DEŇ PSA | ako by mal vyzerať psí deň
Analytika análnej žľazy: Análne žľazy sú malé mazové žľazy nachádzajúce sa po stranách konečníka a produkujú sekrét s charakteristickým zápachom, ktorý pomáha pri označovaní teritória a sociálnej komunikácii. Zápal alebo upchatie análnych žľazí môže viesť k bolesti a infekciám; často je potrebné veterinárne vyprázdnenie a liečba. Prevencia zahŕňa správnu výživu, vlákninu a pravidelnú kontrolu. V extrémnych prípadoch môže byť potrebná chirurgická liečba.
Psie labky sú vystavené rôznym vplyvom a sú kľúčové pre pohyb i stabilitu tela. Labky obsahujú vankúšiky, ktoré fungujú ako tlmiče a pomáhajú priľnúť na povrchy. V zimnom období hrozí omrzliny, v lete prehriatie asfaltom či betónom; preto je dôležitá ochrana labiek, hydratácia a pravidelná starostlivosť. Nie všetky problémy s labkami je možné riešiť doma; akékoľvek podozrenie je potrebné konzultovať s veterinárom.