Slovenský kopov sa na území Slovenska choval niekoľko storočí, hoci nie presne v dnešnej podobe. V minulosti sa poľovníci zameriavali predovšetkým na jeho poľovnícke vlastnosti, hlasito a vytrvalo prenasledovať zver, prípadne ju zastaviť a držať na mieste aj niekoľko hodín. Jednotný štandard, výška, sfarbenie boli iba druhoradé, nevýznamné vlastnosti.
Na začiatku šľachtenia kopova bola snaha ustáliť značnú variabilitu psov, len postupne sa začala dostávať do čoraz konkrétnejšej podoby. Ako mnohé iné plemená, mal aj kopov spočiatku veľkú variabilitu predkov, rozdielnych veľkosťou i odchýlkami vo sfarbení. Sami sa však presadili určité spoločné znaky, ktoré mohli byť základom pre vyšľachtenie nového plemena.
Pôvod a historický rámec
Pôvodná výška týchto psov bola od 40 do 65 cm, s prevládajúcim čiernym sfarbením. Farebnú prímes tvorilo hrdzavohnedé pálenie, prechádzajúce často plynulo do čierneho, takže u mnohých jedincov až prevládalo. Výškový rámec a sfarbenie tvoria pri kopovi výrazné črty, no vždy išlo o funkčnú kombináciu pre poľovné využitie.
Prvé písomné zmienky o kopovoch sú zo 17.- 18. storočia a zakazuje sa v nich jeho kríženie s inými psami (Slimák 1964). To naznačuje, že už vtedy boli snahy o zachovanie čistoty rasy kopova a dôvodom boli isto jeho prednosti. Na Slovensku sa jednotný typ chovu kopova ustálil okolo roku 1915 a týkal sa najmä sfarbenia.
Na začiatku 20. storočia vznikla potreba stabilizovať exteriér a pracovné vlastnosti plemena. Prvý významný medzník predstavovalo zníženie výšky kopovov kvôli prežíavaniu v horských oblastiach a v teréne. Do rámca štandardu boli vybrané jedince pre chov, hoci počet používaných jedincov sa postupne znižoval.
Vývoj šľachtenia a moderná práca
Počas 60 rokov šľachtenia poznačilo úsilie chovateľov množstvo prekážok. Prví šľachtitelia sa stretávali s nepochopením až odmietaním zámeru vytvoriť z obyčajného duriaceho psa ušľachtilé plemeno. Dnes je slovenský kopov dostatočnou odmenou za ich prácu a vytrvalé úsilie.
Za začiatok novodobého šľachtenia možno považovať rok 1936, v ktorom bol usporiadaný prvý chovný zvod kopovov v Banskej Bystrici. Na ňom boli vybrané prvé chovné jedince a vznikol plán pre kontrolovaný chov. V roku 1940 sa začali prvé zápisy kopovov do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov.
Prvé úvahy o čistote plemena a výbere genotypu pokračovali aj v ďalších rokoch. Do tretej etapy šľachtenia prechádzala populácia postupne cez vzájomné kríženie vybranej línie, pričom sa nezakladajú nové jedince neznámeho pôvodu. Zároveň sa zužovala genetická variabilita, no početnosť populácie narastala.
FCI schválila štandard kopova a zapísanie do plemennej knihy v roku 1953-1963, čo potvrdilo jeho modernú identitu. Základ dnesho stojí na domácom genofonde a potreba zachovať široký genetický základ ostala kľúčovou prioritou.
Vzhľad a merateľné parametre
Slovenský kopov je stredne veľký durič, ktorý pripomína dobermana, ale je viditeľne menší a robustnejší. Hlava je vyvážená k telu; oči tmavé, oválne; uši sú stredne dlhé a zavesené nad očami. Krk je svalnatý a bez voľnej kože. Telo má obdĺžnikový tvar s rovným chrbtom a dobre vyvinutými bedrami. Chvost býva nasadený pod rovinou chrbta a pri vzrušení je vztýčený. Srsť je 2-5 cm dlhá, hustá a priliehavá; farba je čierna s pálením na vyznačených miestach. Výška psa v kohútiku je 45-50 cm a výška sučky 40-45 cm. Váha sa pohybuje okolo 15-20 kg u psa a 13-18 kg u sučky.
Povaha a práce kopova
Slovenský kopov je vytrvalý, ostrý poľovný pes s vynikajúcim orientačným zmyslom a hlasným sledovaním stopy. Je temperamentný, sebavedomý a odvážny, inteligentný a s výrazným loveckým pudom. Potrebuje dostatok priestoru a pohybu, má vlohy na lov diviakov a orientáciu v teréne. Je nezávislý, miluje slobodu, no zároveň potrebuje spoločnosť a vedenie. Ochranný inštinkt musí byť správne kontrolovaný a trénovaný, aby sa predišlo agresívnemu správaniu voči ľuďom.
Pre výcvik platí: začať čo najskôr, prístup založený na pozitívnej motivácii a trpezlivosti. Kopov nie je pes, ktorý sa dá ľahko viesť na vodítku, a vyžaduje dávku odvahy a dôslednosti zo strany majiteľa. Najlepšie si s kopovom poradí skutočný poľovník, ktorý mu dopraje možnosť zúčastniť sa lovu. Pes môže byť veľmi intuitívny a schopný aj samostatnej práce, ak je pod vedením správneho pána.
Vzťah k deťom a zvieratám, socializácia
Slovenský kopov je lovecké plemeno s jasnou predstavou o ochrane rodiny a majetku. Pri správnej výchove je vo vzťahu k deťom a ostatným zvieratám veľmi tolerantný. Dôležité je, aby šteňa vyrastalo v kontakte s rodinou a s inými zvieratami, avšak s dohľadom a bez prehnaného dráždenia.
Starostlivosť a zdravie
Slovenský kopov je zdravé plemeno s nízkymi priebehmi chorôb; najčastejšie znášané sú dysplázia bedrových a lakťových kĺbov. Je to krátkosrsté plemeno, ktoré nevyžaduje náročnú srsťovú starostlivosť. Zuby by sa mali čistiť minimálne raz týždenne a uši čistiť raz za mesiac. Potrava musí byť vyvážená s prihliadnutím na vek, váhu a aktivitu psa. Potrebuje dostatok pohybu - dlhé prechádzky, beh a hry s loptičkou sú ideálne. Ak žije vonku celoročne, srsť poskytuje prirodzenú izoláciu, no občasné kúpanie je potrebné najmä v obdobiach zhoršeného počasia.
Je potrebné pravidelne kontrolovať srsť a prítomnosť kliešťov, blch či vší. Divočina môže predstavovať riziká ako Aujeszkyho choroba, preto je dôležité pravidelné veterinárne prehliadky.
Slovenský kopov v rodine a spoločenskom živote
Slovenský kopov je vhodný rodinný pes, verný a oddaný člen rodiny, ktorý dobre vychádza s deťmi a ostatnými domácimi zvieratami. Je vhodný pre aktívne rodiny, ktoré ocenia turistiku a dlhšie prechádzky v prírode. Vzhľadom na svoju veľkosť a energiu je vhodný aj pre rodiny s domom alebo záhradou.
Skúšky a bonitácie
Skúšky poľovnej upotrebiteľnosti sú kľúčové pre preukázanie použiteľnosti psa na lov a dohľadávanie. Najčastejšie býva farbiarska skúška duričov a VSS (všestranné skúšky). Bonitácia exteriéru a DNA test sú súčasťou procesu vstupu do chovu. Persistencia v skúškach a kvalitný genotyp sú hlavnými kľúčmi k udržianiu vysokého štandardu plemena.
Pôvod a kultúrny význam
Slovenský kopov je jedinečné národné plemeno Slovenska, uznané Slovenskou republikou a zapísané v medzinárodnej organizácii FCI. Jeho meno pochádza z maďarského kopó a jeho história siaha do stredoveku; plemeno sa formovalo na Slovensku ako durič, ktorý bol špecificky prispôsobený miestnym podmienkam.
Praktické rady pre majiteľov
- Začnite výcvik čo najskôr a používajte pozitívnu motiváciu; buďte dôslední a spravodliví.
- Poskytnite psovi dostatok priestoru a pohybu, ale aj pevný rámec vedenia počas výcviku.
- Pri výcviku dohľadať zver a postupy pri kontrole stopy venujte pozornosť voniam a klimatickým podmienkam, ktoré ovplyvňujú hľadanie a sledovanie stôp.
- Pri pochode poľovných revírov majte vždy psa na vodítku v situáciách, kedy to vyžaduje bezpečnosť, a pri naháňkach hľadajte príležitosti pre individuálny rozvoj psa.
- Dbajte na pravidelnú starostlivosť: čistenie zubov, uší, strava a kontrola zdravia prostredníctvom veterinára.
Ak uvažujete o poľovnom psovi s výrazným temperamentom a vysokou výkonnosťou v horských podmienkach, slovenský kopov predstavuje zaujímavú voľbu. Je to plemeno s hlbokou históriou a pevnou reputáciou medzi poľovníkmi, ktoré kladie dôraz na pracovnú spoľahlivosť, oddanosť a zároveň potrebu správneho vedenia a tréningu.