Labradorský retriever: Veľkosť, povaha a starostlivosť

Labrador retriever je jedno z najobľúbenejších plemien psov na svete a nie je to žiadna náhoda. Labrador bol vyšľachtený ako pracovný pes, ktorý je zároveň skvelým spoločníkom a členom rodiny. Dnešné labradory sú priateľské a aktívne psy, ktoré po svojich predkoch zdedili pracovitosť. Labrador retriever je veľmi inteligentný a aktívny pes, ktorý potrebuje veľa pohybu, hry a cvičenia nato, aby mohol byť šťastný a preto patrí len do rúk ľuďom, ktorí sa mu budú venovať a doprajú mu jeho dennú dávku fyzickej a mentálnej aktivity.

Labrador je jedno z najpopulárnejších plemien na svete, známe svojou láskavou povahou, inteligenciou a nevyčerpateľnou energiou. Labradorský retríver je dokonale vyvážená kombinácia priateľskosti, inteligencie a pracovného nadšenia. Je to pes, ktorý sa rýchlo učí, miluje ľudí a je vždy pripravený spolupracovať. Labrador je známy svojou bezhraničnou láskou k ľuďom. Nielenže sa skvele hodí do rodiny, ale je aj prirodzene priateľský k deťom, cudzím ľuďom a iným zvieratám.

Labrador retriever patrí medzi najjednoduchšie cvičiteľné plemená, vďaka čomu je skvelou voľbou aj pre začiatočníkov. Labradorský retríver je pes, ktorý sa rýchlo učí, miluje spoluprácu a s nadšením plní zadané úlohy. Ak však nemá jasné hranice, jeho energia a inteligencia sa môžu ľahko obrátiť proti majiteľovi. Výcvik by mal začať už od šteňaťa, pretože prvé mesiace sú kľúčové pre formovanie jeho povahy. Už vo veku 8 - 10 týždňov sa dokáže naučiť základné povely ako „sadni“, „ľahni“, „ku mne“. Najefektívnejšou metódou je pozitívne posilňovanie. Labradori sú motivovaní jedlom, takže pamlsky sú skvelým nástrojom pri učení. Je však dôležité, aby bol pes odmeňovaný aj pochvalou alebo hrou, aby si nevytvoril závislosť výhradne na maškrtách. Socializácia je rovnako dôležitá ako výcvik. Ak sa Labrador od šteniatka nestretáva s rôznymi ľuďmi a situáciami, môže byť príliš impulzívny alebo neovládateľný pri kontakte s cudzími ľuďmi a psami.

Labradorský retríver je stredne veľký, svalnatý pes s kompaktnou stavbou tela a harmonickými proporciami. Jeho typickými znakmi sú široká hlava, silný krk, hlboký hrudník a pevné končatiny, ktoré mu dodávajú atletický vzhľad. Jedným z jeho poznávacích znakov je aj „vydrí chvost“, ktorý mu pomáha pri plávaní.

Pôvod plemena

Pôvod plemena labrador retriever môžeme hľadať u tradičných vodných psov z kanadského ostrova Newfoundland. Prvé zmienky o týchto vodných psoch sa datujú na začiatok 18. storočia (nazývali sa psy St. John’s, podľa názvu hlavného mesta ostrova). V pôvodnom domovskom prostredí boli ich pracoviskom rybárske člny do ktorých prinášali ryby uvoľnené zo sietí. Uprednostňované boli psy s prirodzeným retrieverským (prinášacím) inštinktom a hustou srsťou, odolnou voči studeným vodám severného Atlantiku.

Krátka, hustá, vode-odolná srsť bola u vodných psov preferovaná, pretože v kanadskej zime sa u mokrých dlhosrstých psov vytvárali na srsti ľadové cencúle. Na popularite plemeno získalo začiatkom 19. storočia, kedy si ho všimli anglickí šľachtici a priviezli si labradorov so sebou do Anglicka, kde sa veľmi rýchlo stalo populárnym najmä medzi nadšencami športových a loveckých psov. V priebehu 19. storočia sa labradory z ostrova Newfoundland vytratili najmä kvôli vládnym obmedzeniam psov, no ich rozvoj na britských ostrovoch pokračoval a tak bolo plemeno zachránené.

Labradorský retríver má hlboké korene na kanadskom ostrove Newfoundland, kde miestni rybári využívali psov na pomoc pri love rýb. Tento predchodca labradora, nazývaný St. John's Dog, bol stredne veľký, silný a mal hustú nepremokavú srsť. Na začiatku 19. storočia si anglickí aristokrati všimli úžasné pracovné vlastnosti týchto psov. Vojvoda z Malmesbury, gróf z Home a vojvoda z Buccleuchu začali dovážať St. John's Dogs do Anglicka.

Veľkosť a fyzické vlastnosti

U samcov dosahuje výška 56 až 57 cm a 54 až 56 cm u fen. Patrí medzi stredne veľké plemená. Sú veľmi aktívni a pohybliví a majú zodpovedajúcu svalovú a robustnú postavu. Celkovo je typický labrador veľmi kompaktný, so širokou lebkou, silným krkom a širokým hlbokým hrudným košom. Charakteristický je, silný ku špičke sa zužujúci chvost „vydrí chvost”, ktorý používa pes vo vode ako kormidlo.

Celkový vzhľad: Silná a široká stavba tela so statnými nohami, krátke, silné bedrá a zadné končatiny, široká hlava s prevísajúcimi ušami. Lebka: Široká, dobre modelovaná, bez mäsitých líc. Papuľa: Silná, nemá byť špicatá. a zuby sú kolmé na čeľusť. Oči: Stredne veľké, s inteligentným a dobromyseľným pohľadom, hnedé alebo orieškové. Chrbát: Rovná horná línia. Bedrá: Široké, krátke a mocné. takže vyzerá okrúhly, čo sa označuje ako vydrí chvost. Celkový vzhľad: Predné končatiny majú silné kosti a sú rovné od lakťov po labky pri pohľade spredu i zboku. Plecia: Lopatky sú dlhé a šikmo uložené. Celkový vzhľad: Dobre vyvinutá, nemá klesať smerom k chvostu. Kolená: Kolenné kĺby dobre zauhlené. Päty: Kravský postoj je nanajvýš nežiaduci.

Labradorský retríver je pomerne veľký pes. Dospelí jedinci dosahujú: sučka výška 54-56 cm a telesná hmotnosť 30-35 kg a pes výška 56-60 cm a telesná hmotnosť 35-40 kg. Labradorský retríver má silné a pevné telo, širokú lebku, dobre vyvinutý hrudník, silné a široké zadné končatiny.

Sfarbenie

Farba srsti môže byť podľa štandardu plemena v troch rôznych variantách: čiernej, žltej a hnedej. Srsť je vždy monochromatická, ale je pripustený malý biely fľak. Žltá farba sa pohybuje od svetlej smotany až po červenú líščiu farbu. Hnedý labrador je svetlo až tmavo čokoládovo hnedý. Dominantná čierna farba je však stále najbežnejšia.

Prvé Labradory boli takmer výlučne čierne. Prvý čokoládový labrador bol zaznamenaný v roku 1864, ale táto farba sa stala populárnou až v 20. storočí, vďaka chovateľskej stanici Cookridge Tango. V priebehu 20. storočia sa objavili aj žlté labradory. Farby žlté a hnedé boli dlhú dobu považované za nežiadúce a boli prijaté neskôr, vedľa zvyčajnej čiernej, ktorá bola žiadúca.

Čokoládový labrador, takisto ako čierny a žltý labrador, nie je iný druh labradora, sú to iba rôzne sfarbenia toho istého psa. Môže sa stať, že sa jednej fenke narodia šteniatka všetkých troch farieb. Labradory boli pôvodne pravdepodobne čierne a neskôr sa objavili aj ďalšie sfarbenia. Väčšina labradorov, ktorí sa dnes narodia, sú čierne, menej je ich žltých a ešte o trochu menej hnedých. Nanešťastie, štúdie ukázali, že vo všeobecnosti sa čokoládové retrívery dožívajú trochu nižšieho veku ako ostatné labradorské retrívery.

Žltý labrador je jedným z troch farebných variácií labradorského retrívera a môže sa niekedy mylne nazývať zlatý labrador. V skutočnosti je ale zlatý labrador iné plemeno, nie čistokrvné, ale zmes labradorského retrívera so zlatým retríverom, dvoch asi najobľúbenejších plemien na svete.

Zdravie a starostlivosť

Labradorské retrívery sú vo všeobecnosti zdravé a silné psy, no tak ako všetky plemená, aj tieto psy sú náchylnejšie na určité ochorenia. Nie každého labradora tieto ochorenia postihnú, no je dôležité o nich vedieť, pokiaľ sa tomuto plemenu chcete venovať.

Je dedičné ochorenie pri ktorom zadné končatiny dobre nezapadajú do kĺbových lôžok čo spôsobuje voľnosť kĺbového spoja a vedie k postupnej degeneratívnej artritíde bedrových kĺbov a k ich nehybnosti. Na dyspláziu bedrových kĺbov sú labradory náchylné a preto by ste si pri výbere šteniatka mali preveriť, aký stupeň DBK (0 - 4) mali rodičia šteniatka. Žiaden z rodičov by nemal mať stupeň DBK vyšší ako 1.

Ide o rovnaké ochorenie ako vyššie spomínaná DBK, no postihuje lakťové kĺby. Je to ortopedické ochorenie kĺbov spôsobené nesprávnym rastom kĺbovej chrupavky. Zvyčajne sa vyskytuje v lakťových kĺboch, no bola pozorovaná aj v ramenách. Spôsobuje bolestivé stuhnutie postihnutého kĺbu, v najhorších prípadoch vedie až k znehybneniu kĺbu (pes nedokáže ohnúť nohu). Disektívna osteochondróza môže byť pozorovaná už v 4. - 9. mesiaci veku psa.

Tak ako u ľudí aj šedý zákal u psov znamená svetlé škvrny v oku pripomínajúce zákal. Môžu sa rozvinúť v akomkoľvek veku psa a často neovplyvňujú zrak, no v niektorých prípadoch znamenajú obmedzenie videnia. Aj tomuto ochoreniu sa dá predísť dobrým výberom rodičov šteniatok.

Je dedičné ochorenie srdca, pri ktorom je tvar trojcípej chlopne oddeľujúcej pravú predsieň a komoru srdca zdeformovaný a spôsobuje nedostatočnú funkciu srdca. Niektoré psy s týmto ochorením dokážu žiť, iné hynú. Ochorenie môže odhaliť ultrazvuk.

Torzia žalúdka sa vyskytuje najmä pri väčších plemenách psov so širokým hrudníkom. Ide o akútny, život - ohrozujúci stav, pri ktorom sa psovi pretočí žalúdok. Dochádza k nemu najmä ak pes zožerie naraz väčšie množstvo jedla, vody a následne sa prudko pohybuje. Žalúdok sa nafúkne, pretiahne a pretočí sa okolo svojej osi. Dochádza k priškrteniu pažeráka a okolitých ciev, čo má za následok ešte väčšiu tvorbu plynov a odumieranie vnútorných orgánov v dôsledku nedokrvenia.

Ak hľadáte šteniatko labradora, nájdite si dobrého chovateľa, ktorý dbá na zdravotný stav svojho chovu a upozorní vás na prípadné ochorenia, ktorými trpeli rodičia šteniatok. Predídete tak mnohým problémom a zdravotným komplikáciám vášho psíka.

Labrador potrebuje byť v blízkom kontakte so svojou rodinou a preto to ani nie je ideálny pes na dvor, či do koterca. Ak zostane dlhšiu dobu sám, môže si svoju energiu a frustráciu vybíjať hrabaním, hryzením a ničením akýchkoľvek predmetov. Ako všetky retrívre aj Labrador je najšťastnejší ak má niečo, hocičo v tlame čo by mohol prenášať z miesta na miesto a hrýzť.

Hlavnou zložkou starostlivosti o labradora je zabezpečenie dostatočného pohybu a aktivít pre tohto energiou nabitého psa. Denne potrebujú labradory aspoň hodinu intenzívneho pohybu. Ako vhodná aktivita môže poslúžiť čokoľvek: prechádzky, beh, aportovanie konárov a loptičiek, výcvik poslušnosti, agility, frisbee a iné športy. U labradorov je dôležité aj udržiavanie čistoty uší, keďže sú náchylnejšie na ušné infekcie.

Pokiaľ ide o srsť, labradory majú krátku, hrubú vrchnú srsť a hustú podsadu, ktorá ich chráni pred chladom a vodou. Pripravte sa na to, že labradory plznú a nie málo, takže ich je potrebné vyčesávať najmä počas obdobia sezónnej výmeny srsti.

Labrador retrievery zbožňujú jedlo a majú obzvlášť veľký sklon k obezite ak ich denná dávka krmiva nezodpovedá energii vynaloženej pohybom. Špeciálne si je potrebné dať pozor na vhodnú výživu labradorov medzi 4. a 7. mesiacom života, kedy rýchlo rastú a sú náchylné na problémy s kosťami.

Starostlivosť o labradorského retrievera nie je náročná. Stačí ho raz týždenne vyčesať. Užitočné v tom budú napr. FURMINATOR Undercoat deShedding pre krátkosrstých psov - Medium, FURminator FURflex sada pre psov rozmer M.

Labrador a deti

Labradory nielenže deti milujú, tieto psy si doslova užívajú detské hry a detskú pochabosť. Avšak ako všetky psy, aj labradory musia byť skoro socializované a naučené ako sa majú správať k deťom a samozrejme deti sa musia naučiť ako sa správať k psovi. Mali by sa naučiť ako k psovi pristupovať (nikdy nie keď spí alebo žerie), dotýkať sa ich a nikdy ich nenechať psa ťahať za chvost, alebo mu inak ubližovať.

Labradory zbožňujú mať okolo seba kopu ľudí, ktorí im robia spoločnosť a užívajú si vzrušený rozruch a hru, ktorá prichádza s deťmi, a to aj malými. Ak sú vaše deti veľmi malé, musíte však dať pozor na to, aby ich pes náhodou nechtiac nezvalil a aby deti vedeli, ako sa k nemu majú správať. Je dôležité labradora odmalička socializovať s deťmi, cudzími ľuďmi, inými psami a zvieratami - či už je to mačka alebo králik.

Výživa

Labradorské retrívery majú svoj pôvod vo vodnom psovi svätého Jána, ktorého chovali európski usadlíci v Newfoundlande v Kanade v 18. storočí. Tieto psy pomáhali rybárom: prinášali ryby uvoľnené zo sietí, priťahovali siete a ťahali vozíky s úlovkom. Večer sa so svojim pánom - rybárom vrátili domov a robili mu a jeho rodine spoločnosť. Hustá nepremokavá srsť im pomohla vydržať chlad severného Atlantiku a jej krátka dĺžka zabránila tomu, aby sa na nej vytvorili cencúle, keď z vody vyliezli na breh v mínusových teplotách.

Labradorské retrívery pravdepodobne vznikli skrížením týchto psov s anglickými poľovníckymi psami. Anglickej šľachte sa veľmi zapáčili, lebo to boli výborní spoločníci pri love kačiek, vhodní do každého počasia. Gróf z Malmesbury nazval toto plemeno labradorský retríver podľa kanadského polostrovu Labrador.

Labradory sú veľmi pažraví a zbožňujú jedlo. Apetít labradora môže byť neuhasiteľný - môže siahnuť aj na vaše jedlo alebo začať žrať nejedlé veci - smeti z odpadkového koša alebo hračky. Ak by ich niekto nezastavil, asi by jedli a jedli donekonečna, k čomu prispievajú aj ich gény. Dajte si teda extra pozor na to, aby ste ich neprekŕmili, či už normálnou stravou, alebo pochúťkami, a dbajte na to, aby mali vždy dosť pohybu.

Labradory často jedia veľmi rýchlo - ak s tým máte problém, kúpte mu spomaľovač kŕmenia, ktorý bude regulovať množstvo jedla, ktoré môže naraz zhltnúť. A ako spoznáte, či je príliš tučný? Položte mu ruky na chrbát, palce popri chrbtici a prsty vystreté nadol - mali by ste cítiť jeho rebrá (ale nevidieť ich).

Najlepšie je podávať im kvalitné hotové krmivo určené pre veľké plemená alebo pre toto konkrétne plemeno, ako napr. EUKANUBA Adult Breeds Specific Labrador Retriever Chicken 2.5 kg, HAPPY DOG Fit & well senior 4 kg,FARMINA N&D Low Grain Dog Lamb & Blueberry Puppy Medium & Maxi 12 kg.

Pre lepšiu prehľadnosť sme rastovú tabuľku rozdelili podľa veľkostných kategórií psov. Každá kategória zahŕňa predpokladanú hmotnosť v dospelosti a zodpovedajúce rastové míľniky. Aká je teda optimálna hmotnosť v jednotlivých obdobiach?

Rast jednotlivých plemien sa môže mierne líšiť, preto je dôležité sledovať nielen váhu, ale aj celkový zdravotný stav psa.

tags: #labradorsky #retriver #porovnanie #velkosti