Labrador retriever je jedno z najobľúbenejších plemien psov na svete a nie je to žiadna náhoda. Labrador bol vyšľachtený ako pracovný pes, ktorý je zároveň skvelým spoločníkom a členom rodiny. Pôvodne slúžil labrador ako pomocník rybárov a lovcov na kanadskom pobreží atlantiku, kde bolo jeho úlohou ťahať a prinášať rybárske siete/laná, prinášať z vody ryby uvoľnené zo sietí, no ich retríverske schopnosti sa využívali aj na lov divých kačíc. Dnešné labradory sú priateľské a aktívne psy, ktoré po svojich predkoch zdedili pracovitosť.
Pôvod plemena labrador retriever môžeme hľadať u tradičných vodných psov z kanadského ostrova Newfoundland. Prvé zmienky o týchto vodných psoch sa datujú na začiatok 18. storočia (nazývali sa psy St. John’s, podľa názvu hlavného mesta ostrova). V priebehu 19. storočia sa labradory z ostrova Newfoundland vytratili najmä kvôli vládnym obmedzeniam psov, no ich rozvoj na britských ostrovoch pokračoval a tak bolo plemeno zachránené. Krátka, hustá, vode-odolná srsť bola u vodných psov preferovaná, pretože v kanadskej zime sa u mokrých dlhosrstých psov vytvárali na srsti ľadové cencúle.
Fyzické a psychické danosti tohto plemena, ktoré tak dobre poznáme dnes, pramenia z pôvodného využitia plemena: v pôvodnom domovskom prostredí boli ich pracoviskom rybárske člny do ktorých prinášali ryby uvoľnené zo sietí. Uprednostňované boli psy s prirodzeným retrieverským inštinktom a hustou srsťou, odolnou voči studeným vodám severného Atlantiku. Na popularite plemeno získalo začiatkom 19. storočia, kedy si ho všimli anglickí šľachtici a priviezli si labradorov so sebou do Anglicka, kde sa veľmi rýchlo stalo populárnym najmä medzi nadšencami športových a loveckých psov.
Pôvod, história a vstup do moderného chovu
V priebehu 19. storočia sa labradory z ostrova Newfoundland vytratili kvôli vládnym obmedzeniám, no ich rozvoj na britských ostrovoch pokračoval a plemeno bolo zachránené. Vojvoda z Malmesbury (1778-1841) je považovaný za kľúčovú postavu pri formovaní moderného labradorského retrívéra, ktorý bol doplnený o prvky ďalších plemien. Názov „Labrador Retriever“ sa prvýkrát objavil v roku 1887 a oficiálne bolo plemeno uznané anglickým Kennel Clubom v roku 1903.
Prvé Labradory boli takmer výlučne čierne. Prvý čokoládový labrador bol zaznamenaný v roku 1864, ale táto farba sa stala populárnou až v 20. storočí, vďaka chovateľskej stanici Cookridge Tango. Žltý labrador bol neskôr uznaný a v súčasnosti je jednou z trojfarebných variácií spolu s čiernou a čokoládovou. Gróf z Malmesbury pomenoval plemeno podľa kanadského polostrovu Labrador, čo dodnes formuje jeho identitu.
Vzhľad, fyzické vlastnosti a povaha
Labrador retríver je stredne veľký, svalnatý pes s kompaktnou stavbou tela a harmonickými proporciami. Má širokú hlavu, silný krk, hlboký hrudník a pevné končatiny. Oči bývajú hnedé a vyjadrujú inteligenciu a dobrú náladu; uši sú stredne veľké, zvesené a priliehajú k hlave. Typickým znakom je „vydrí chvost“, ktorý slúži ako kormidlo pri plávaní a je dobre osrstený krátkou, hustou srsťou. Srsť je krátka, hustá a nepremokavá s podsadou odolnou voči poveternostným vplyvom. Plemeno sa vyskytuje v troch farbách: čiernej, žltej (od svetlo krémovej až po líščiu červeň) a hnedej (svetlo až tmavo čokoládovo hnedej).
Labrador je známy svojou priateľskou, láskavou a vyrovnanou povahou. Je mimoriadne prispôsobivý a radi sa učia, čo z neho robí ideálneho spoločníka. Patrí medzi najinteligentnejšie psie plemená a rýchlo sa učí nové povely; často stačí 5-10 opakovaní na osvojenie triku. Labrador je plný energie, potrebuje pravidelnú fyzickú aj mentálnu stimuláciu a miluje hry ako aportovanie, plávanie a hľadanie predmetov. Nie je vhodným strážnym psom kvôli svojej priateľskej povahy a otvorenosti k cudzincom.
Výcvik, socializácia a starostlivosť
Výcvik by mal začať už od šteňaťa, pretože prvé mesiace sú kľúčové pre formovanie jeho povahy. Socializácia je rovnako dôležitá ako výcvik; čím skôr pes zažije rôzne situácie a stretne ľudí, tým lepšie sa prispôsobí. Vďaka vrodenej inteligencii a motivácii potešiť majiteľa býva výcvik často uspokojivý, no vyžaduje dôslednosť a konzistenciu. Udržiavanie aktívneho životného štýlu je nevyhnutné - denne potrebuje aspoň hodinu intenzívneho pohybu a zároveň duševnú stimuláciu prostredníctvom hier a hlavolamov.
Starostlivosť o labradora zahŕňa pravidelné česanie kvôli pĺznutiu a kontrole čistoty uší a očí. Pri srsťi je potrebné venovať pozornosť sezónnym výmenám srsti a občasnému kúpe; Labradory plznú po celý rok najmä na jar a na jeseň. Aj napriek svojej pohybovej elegancii majú tendenciu pribERAť na váhe, preto je dôležité odvážiť sa a správne dávkovať krmivo podľa potreby, spolu s dostatočnou fyzickou aktivitou. Dospelý labrador potrebuje dvojitú dennú dávku a vyváženú stravu v súlade s jeho potrebami.
Princípy starostlivosti o srst: krátka srsť a hustá podsada vyžadujú pravidelné česanie, aby sa odstránili voľné chlpy a srsť zostala zdravá. Labradory majú tiež sklon k nadváhe a z toho vyplýva potreba starostlivosti o výživu a pravidelný pohyb. Šteniatka si vyžadujú špeciálnu starostlivosť pri raste a výžive, aby sa predišlo problémom s kosťami v období 4-7 mesiacov.
Zdravie, choroby a genetické riziká
Vo všeobecnosti ide o zdravé plemeno, avšak labradory sú náchylné na určité ochorenia. Patrí sem dysplázia bedrových kĺbov a lakťov, progresívna retinálna atrofia (PRA), katarakta a torzia žalúdka u veľkých plemien. Pred výberom šteniatka je dôležité preveriť zdravotný stav rodičov a vykonať potrebné genetické testy, aby sa minimalizovalo riziko dedičných ochorení. Včasná diagnostika a prevencia môžu výrazne zlepšiť kvalitu života psa.
Predpoklady na identifikáciu zdravotných problémov zahŕňajú pravidelné veterinárne prehliadky, očkovania a antiparazitárne opatrenia. Charakteristickým znakom je aj sklon k ochoreniam srdca, ktoré je možné odhaliť ultrazvukom. Dlhé a široké hrudné stavby u veľkých psov zvyšujú riziko torzie žalúdka, čo je stav vyžadujúci okamžitý zásah a veterinárnu starostlivosť.
Tipy pre výber šteniatka a spôsob života s labradorom
- Pri výbere šteniatka je dôležité vyhľadať zodpovedného chovateľa, ktorý dbá na zdravotný stav svojho chovu a upozorní na prípadné ochorenia rodičov.
- Labradory potrebujú blízky kontakt s rodinou; nie sú vhodné do koterca alebo na dvor, kde by sa dlhodobo cítili osamelé.
- Socializácia od šteňaťa a pozitívne posilňovanie zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, ako sa pes bude správať voči ľuďom a zvieratám.
- Pravidelný pohyb je nevyhnutný: minimum je jednej hodiny denne, pričom môžu pokračovať aj aktívne aktivity ako plávanie, aportovanie, agility či frisbee.
Keď hľadáte psa do rodiny, Labrador je výbornou voľbou vďaka svojej priateľskej a ľahko vycvičiteľnej povahe. Napriek tomu vyžaduje dôsledný tréning a pravidelnú aktivitu, inak sa energia môže pretaviť do nežiaducich prejavov. Labradorské retrievery sú vhodné aj ako terapeutické psy či asistenti pre nevidiacich a inak postihnutých, čo svedčí o ich všestrannosti a univerzálnosti v súčasnom svete.
The History Of The LABRADOR
Hoci farba srsti neovplyvňuje povahu psa, dnes existujú tri hlavné farebné varianty: čierna, žltá a čokoládová. Žltý Labrador môže byť tiež označovaný ako zlatý labrador; v skutočnosti ide o samostatné pätičky alebo líniu, ktoré dnes často úzko súvisia s plemenom, no nemusia byť čistokrvným variantom podľa všetkých chovateľských štandardov. Labradory zvyčajne rástu rýchlo počas 4-7 mesiacov a vyžadujú kvalitné krmivo a primeranú kalorickú spotrebu počas rastu.
Najlepším spôsobom, ako zaistiť životnú pohodu labradora, je vytvoriť mu stabilný a pozorný domov, kde bude mať vždy niekoho po svojom boku. S ich veľkou energiou a oddanosťou k rodine je to plemeno, ktoré si vyžaduje čas, trpezlivosť a lásku.