Pôvod šarpeja je neznámy doteraz. Veľa autorov nachádza jeho podobu už vo figúrkach z pálenej hliny, ktoré boli nájdené v hroboch ešte z obdobia dynastie Han (206 pr. n. l.). V tomto období boli výborné podmienky pre chov rôznych plemien a veľa plemien ho má vo svojej histórii ako obdobie rozvoja, či vzniku. Bola to ale nešťastná Čína so svojimi historickými turbulenciami a zánik dynastií. Cisár Juan na začiatku 14. storočia zničil množstvo záznamov, čo komplikuje sledovanie pôvodu plemien. Zánik dynastie Ming (1644) a vysoké dane ešte viac zasiahli aj šarpeja, ktorého držba v meste často nebola finančne únosná.
Sošky z obdobia dynastie Han zobrazujú psa menšieho, ale mohutného a zavalitého, s pomerne ťažkou hlavou, skrátenou a tupo zakončenou nosovou partiou a nahor neseným chvostom. Hneď od začiatku sa začalo uvažovať o príbuznosti s plemenom čau-čau. Prispeli k tomu podobné znaky - modrý jazyk, papuľa, stavba tela, dokonca rovnaké farebné variety a ich genetické opodstatnenie, ktoré sa overilo v praxi. Niektorí autori sa pokúšajú dokázať príbuznosť šarpeja s tibetskou dogou. Tento prirodzený vývoj plemena v prírode sa odlišuje od komercionalizácie, ktorá nastala neskôr.
Komercializovanie plemena znamenalo aj zásah človeka. Nie je to o upevnení pôvodných exteriérových znakov, skôr o produkcii šteniat s väčšou kožou, krátkou mäsitou papuľou a v zaujímavých farbách. Množitelia často kombinovali rôzne plemená, čo prinieslo problémy - napríklad premiestnenie charakteristík z mopsa so skracením nosových partií a dými problémami s dýchaním, alebo zásah thajského ridgebacku, ktorý mal priniesť modrú farbu a tvorbu atypických jedincov s jemnou kostrou a povahovými vadami. Matago Law sa ako záchranca pôvodného šarpeja dištancuje od množenia šarpejov v Amerike, zatiaľ čo Hong Kong vážne kritizuje veľkochovy a problémy, ktoré priniesla komercializácia. Len v poslednom období dochádza k uznaniu pravdivosti slov tohto veľkého chovateľa.
Čau-čau a Shar-Pei majú obaja modré alebo tmavé jazyky a nikto nevie presne, prečo. Pre veterinára môže byť ťažšie identifikovať určité problémy, keď je jazyk psa modrý, a tieto zvieratá sú v menšej nevýhode v schopnosti veterinárneho lekára hodnotiť zdravie. Fráza „lízanie vašich rán“ je neuveriteľne bežná, ale nechať psa olizovať vaše rany nie je v skutočnosti dobrý spôsob, ako pomôcť uzdraviť ranu. Psie sliny nemajú liečivé vlastnosti pre ľudské rany a podobné presvedčenia sú mylné. Mačky majú hrubé jazyky s hrotmi - papyly pomáhajú pri očisťovaní, čo ilustruje rozdiel medzi druhmi ich ústne histórie a biológie.
Termoregulácia psa spočíva v tom, že psy nemajú potné žľazy po celom tele ako ľudia, len na nôžkach a nosoch. Namiesto toho sa spoliehajú na dych, čo je bežné u šarpeja aj čau-čau. U väčšiny psov by modrý jazyk znamenal cyanózu a nutnosť vyhľadania veterinára, no u čau-čau, šarpeja a euroasiera je modrý jazyk prirodzený a žiadúci znak. Tmavé zafarbenie jazyka je spôsobené zvýšenou pigmentáciou celej ústnej dutiny, teda aj dásní a pyskov. U čau-čau kolujú legendy o krvi Asijských medveďov, čo vysvetľuje ich údajné "medveďie" vlastnosti, no skutočnosť je iná - lov bol na čínskom vidieku prevažne obmedzený.
Shar Pei: vzhľad, povaha a zdravie
Shar Pei je známy svojimi charakteristickými záhybmi na tele a vráskou pokožkou hlavy. Má hranatú postavu, mohutný chrbát a je to pevný pes s výškou do 51 cm u psa a 48 cm u feny. Hmotnosť dospelého šarpeja sa pohybuje od 18 do 25 kg. Uši sú úzke, mušľovitého tvaru a chvost zatočený. Modrý jazyk je jednou z ich typických čŕt. Srsť je krátka a hrubá s tenkou podsadou a existujú dva typy srsti - konská a štetinová; medvedí typ srsti FCI neuznáva. Farebné varianty zahŕňajú okrem bielej farby aj čiernu, sivú, červeno-hnedú, pieskovú či krémovú a tmavé znaky na chrbte, ušiach a chvoste sú tiež povolené.
Shar Pei nie je plemeno pre začiatočníkov. Má ťažký charakter a vyžaduje primeranú socializáciu od prvých týždňov života. Dobre vychovaní Shar Peie sú oddaní rodine, verní a hraví, no bývajú tvrdohlaví a bránia si svoje územie. Sú nedôverčiví voči cudzincom a môžu mať problémy s interakciou s inými psami. Mačky ich zvyčajne tolerujú. Potrebujú denne pokojné prechádzky; lovecký inštinkt zostáva, takže pri potulkách vedia prenasledovať.
- Starostlivosť: vrásky vyžadujú pravidelnú kontrolu a čistenie mäkkou kefou; očiamu a ústnu dutinu treba venovať pozornosť.
- Choroby: Familial Shar-Pei Fever s možnou amyloidózou vedúcou k zlyhaniu obličiek.
- Chov: pri kúpe šteňaťa dávať pozor na pseudochovateľov a inzeráty typu „dlhosrstý šarpej“ či „mini šarpej“.
V posledných rokoch sa histórií šarpeja a jeho modrého jazyka venuje väčšia pozornosť, a to aj vďaka významným chovateľom ako Matgo Law, Ernest Albright a uznaniu plemena FCI v roku 1981. Prvé šarpeje sa objavili aj v Poľsku v polovici 80. rokov 20. storočia. Shar Pei - história plemena je spojená so starými legendami a dôkazmi z archívov, ktoré pretrvávajú aj po stáročiach.
Zaujímavé fakty a biologické súvislosti
V roku 70. rokov 20. storočia bolo mnoho diskusií o modrom jazyku a jeho pôvode. Fráza „lízanie vašich rán“ je bežná, no liečivé vlastnosti psích sliniek nie sú preukázané. Mačky a ich jazyk, podobne ako ľudské mindikácie, slúžia na iné účely než u psov. Termoregulácia psa je kľúčová a modrý jazyk u šarpeja a čau-čau je prirodzený znak spôsobený pigmentáciou v ústnej dutine a dásniach.
Vizuálne rozdiely medzi plemenami sa prejavujú aj v štruktúre srsti a tele: šarpej s vrásčitou pokožkou, čau-čau s hustou srsťou a legendárnym modrým jazykom, a euroasier, ktorý je mladší a menej komplikovaný na chov; jeho štandard vznikol až v roku 1994. Tieto rozdiely sú dôležité pri identifikácii zdravia a vhodnosti plemena pre konkrétneho chovateľa alebo rodinu.
| Plemeno | Jazyk | Typ srsti | Max výška (cm) | Vek |
|---|---|---|---|---|
| Shar Pei | Modrý/ tmavý | Konská alebo štetinová | 51 | dospelý |
| Čau-čau | Modrý/ tmavý | Dlhá alebo hustá | 61 | dospelý |
| Euroasier | ľahšie pigmentovaný | Klasická | - | - |