Kto by ho nepoznal, malý, dlhý, s krátkymi nohami a tvrdohlavou povahou. Pôvodom z Nemecka, vo svete natoľko obľúbený, že má ako jediné plemeno svoju samostatnú skupinu v rozdelení FCI skupín. Jazvečík je skutočne psík mnohých tvárí, pretože množstvo kombinácií dostupných variant je pomerne široké. Napriek tomu si toto plemeno len ťažko pomýlite! Najvýraznejšou črtou jazvečíka sú ich krátke nožičky. Jazvečík je plemeno typické svojimi nízkymi nohami a dlhým kompaktným telom.
Mnohí ľudia, ktorí vidia na ulici jazvečíka s podlhovastým telom vôbec nevedia o tom, že tento malý štvornohý a veľmi obľúbený spoločník je pri dobrom výcviku obratným, vynikajúcim a spoľahlivým poľovným psom. Pre svoju všestrannosť je veľmi obľúbeným poľovným plemenom, ktoré pracuje ako pod zemou, tak i nad ňou. Je dobrým brlohárom, duričom, farbiarom i sliedičom. Jazvečíky boli pôvodne vyšľachtené na norovanie a tomu tiež zodpovedajú ich povahové vlastnosti. Keďže pri vyháňaní zveri z nory je pod zemou odkázaný sám na seba, musí sa tiež samostatne rozhodovať a spoľahnúť sa tiež len na svoje schopnosti. Z toho pramení ich hlavné povahové črty, a to určitá tvrdohlavosť, veľké sebavedomie a dominantnosť. V spojení s veľkou inteligenciou je to vražedná kombinácia. Ako lovecký pes má jazvečík v sebe prirodzenú túžbu po koristi - cieľom výchovy by teda malo byť zvládnutie lovu.
Predovšetkým je ale svojhlavý, chytrý a vynaliezavý, hlavne pokiaľ ide o jeho vlastné blaho. Potrebuje pevnú ruku a jasné vedenie, inak je schopný svojho pána manipulovať a nebude ho rešpektovať. Jazvečíky majú svoju vlastnú (tvrdú) hlavu a ich výchova vyžaduje veľkú trpezlivosť, empatiu a dôslednosť. Ich pôvodné využitie ako loveckých psov hraje v tomto ohľade veľkú rolu. Ako takí boli často v pozícii, keď sa museli sami rozhodnúť a jednať sebavedome a odvážne. Preto stanovte jazvečíkovi pevné pravidlá a buďte hlavne dôslední! Jazvečík sa naučí rýchlo, čo sa od neho očakáva - a drží sa toho. Pokiaľ sa náhodou necháte zmiasť psím pohľadom, ktorý na Vás pri výchove vrhne, bude to potom bez hanby zneužívať.
Rozmanitosť jazvečíkov: Veľkosti, typy srsti a farby
Jazvečík je skutočne psík mnohých tvárí, pretože množstvo kombinácií dostupných variant je pomerne široké. Existuje viacero typov jazvečíkov, ktoré sa líšia nielen veľkosťou, ale aj typom srsti a farbou.
Veľkostné rázy
Jazvečíky sa delia na tri veľkostné rázy: štandardný, trpasličí a králičí. Tieto rázy sa líšia predovšetkým obvodom hrudníka a hmotnosťou.
- Štandardný jazvečík: Najväčší z nich, s hmotnosťou zvyčajne od 6 do 9 kg. Je najuniverzálnejším variantom, ideálnym pre poľovnú prácu aj rodinný život.
- Trpasličí jazvečík: Menší variant s obvodom hrudníka do 35 cm (u sučiek) a 37 cm (u psov) vo veku 15 mesiacov. Jeho hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí 4 - 6,5 kg. Vhodný najmä ako spoločník.
- Králičí jazvečík: Najmenší z jazvečíkov, s obvodom hrudníka do 30 cm (u sučiek) a 32 cm (u samcov) vo veku 15 mesiacov. Jeho hmotnosť sa pohybuje od 3-4 kg. Bol vyšľachtený účelne na lov králikov v králičích norách.
Trpasličí a králičí jazvečík sa môžu navzájom páriť a v jednom vrhu môžu byť šteniatka oboch typov.
Typy srsti
Poznáme tri druhy srsti, a to hladkosrstý, dlhosrstý a hrubosrstý.
- Hladkosrstý jazvečík: Najstarší variant s krátkou, lesklou a hebkou srsťou, ktorá je nenáročná na údržbu. Nevyžaduje nijako náročnú údržbu a pĺzne 2x za rok. Táto srsť je však bez podsady, čo môže byť pre niekoho nevýhodou. Sú úplne nevhodní na trvalý pobyt vonku. Títo psíkovia sú viac zimomriví a vďaka nízkym nohám môžu trpieť pri prechladnutí zápaly močového mechúra.
- Dlhosrstý jazvečík: Má nádherne hodvábne lesklú a mierne zvlnenú srsť. Pĺzne rovnako tak 2x za rok a vyžaduje vyčesávanie. Potrebuje pravidelné kefovanie 1-2x týždenne s pohlídáním problémových partií ako sú uši, chvost a náprsenka, ktoré môžu plstnatiet. Povahovo je jemnejší a pokojnejší ako jeho hladkosrstý a drsnosrstý náprotivok.
- Drsnosrstý jazvečík: Má kratšiu srsť hrubého charakteru na dotyk. Vyžaduje trimovanie minimálne 2x ročne a pozor na časté umývanie šampónom, nie je pre tento druh kožuchu vhodné. Drôtosrstý však oveľa lepšie znáša aj vonkajší pobyt v zateplenej búde. Je priateľský, inteligentný a tiež výborný všestranný lovec.
Farebné varianty
Podľa štandardu FCI sú povolené tri základné farebné varianty:
- Jednofarebné: červení, žltí (tiež s čiernou prímesou).
- Dvojfarebné: čierni či hnedí s pálením.
- Škvrnité (tigrované alebo žíhané): so základnou tmavou farbou čiernou, červenou či šedou. U drsnosrstej formy je okrem vyššie uvedených najbežnejšie sfarbenie svetlého až tmavého diviaka.
Biela farba sa u jazvečíkov nevyskytuje.
Povaha a temperament
Jazvečík má zdravé sebavedomie, je nebojácny a prirodzene zvedavý. Je veľmi temperamentný, inteligentný a sebavedomý, niekedy až priveľmi odvážny. Šľachtené boli tak, aby boli v teréne samostatné a vytrvalé, čo môže viesť k tvrdohlavosti a svojhlavosti.
Jeho vrodená lovecká vloha však môže spôsobiť, že nebude dobre vychádzať s inými domácimi či hospodárskymi zvieratami, ktoré bude chcieť uloviť a rozhodne to pri chvíľke vašej nepozornosti urobí. Psy, ktoré ťažko vychádzajú s inými zvieratami, by ste nikdy nemali nechávať v ich prítomnosti osamote ani pri dobrej socializácii. Pud je pud, a ak pred nimi začne zviera utekať, či minimálne sa to tak bude javiť, môže byť silnejší ako ich socializácia a výchova.
Jazvečík je priateľský a vyrovnaný pes, nie je bojazlivý ani agresívny. Charakteristickou vlastnosťou jazvečíka je nedôverčivosť voči cudzím ľuďom. Pri návšteve často hlasným štekotom dávajú najavo príchod. Ako každé plemeno, aj jazvečík potrebuje včasnú socializáciu a zoznámenie sa s novými ľuďmi, zvieratami a prostrediami. Konzistentnosť a trpezlivosť sú kľúčom k úspešnému výcviku jazvečíka. Je vhodné venovať sa mu viac krát denne v kratších intervaloch, pretože rýchlo strácajú pozornosť.
Hoci je malý vzrastom, jazvečík má veľa energie a potrebuje dostatočný pohyb a mentálnu stimuláciu. Je prekvapivo dobrým plavcom a rád bude tráviť čas pri jazere, kde si môže zaplávať. Prechádzky však majú svoje špecifiká - jazvečík má veľmi silné lovecké pudy, a preto je dôležité, aby bol vždy pod kontrolou. Vodítko je nevyhnutnosťou, najmä v oblastiach, kde sa môže stretnúť so zverou.
Ako trénujem svoje ocenené jazvečíky
Nie je vhodný ako hračka pre deti ani ako strážny pes odkázaný na reťaz či malý koterec. V takom prípade často pôsobí majiteľom problémy zakaždým, keď sa mu podarí oslobodiť. Uteká, túla sa, prirodzene loví čo nájde, kľudne i na pozemku susedov, kam sa vždy dokáže podhrabať a môže byť i kúsavý k ľuďom. V pomere k jeho veľkosti má jazvečík dosť veľké zuby ako znak loveckého psa.
Starostlivosť a zdravie
Jazvečík nie je náročný na starostlivosť, ale vyžaduje si pozornosť v niekoľkých oblastiach.
Starostlivosť o srsť
- Hladkosrstý: Krátka srsť je samočistiaca a bezúdržbová. V období pĺznutia je vhodné vyčesávanie gumovou rukavicou.
- Dlhosrstý: Vyžaduje pravidelné kefovanie 1-2x týždenne, najmä v oblastiach náchylných na plstnatenie (uši, chvost, nohy).
- Drsnosrstý: Potrebuje pravidelné trimovanie (odstraňovanie odumretej srsti) približne každé 2 až 3 mesiace.
Výživa a hmotnosť
Jazvečíky majú sklony k obezite, preto je dôležité dbať na správnu výživu a veľkosť kŕmnej dávky s nie príliš vysokým obsahom tuku. Množstvo podávaného krmiva vždy závisí od veľkosti, veku a aktivity psa. Je dôležité vybrať krmivo s vysokým obsahom mäsa a bez častých alergénov, ako sú kukurica a obilniny. Tiež neuškodí pridávanie kĺbovej výživy.
Zdravotné problémy
Jazvečík patrí medzi dlhoveké a zdravé plemená, ktoré sa dožívajú v priemere 14 rokov, avšak nie sú výnimkou jedinci, ktorí sa dožili až 18 - 19 rokov. Napriek tomu sú náchylní na niektoré ochorenia:
- Ochorenia pohybového aparátu: Kvôli ich atypickej stavbe tela (krátke nohy a dlhý chrbát) sú náchylní na problémy s chrbticou, najmä vyskočenie platničky (IVDD). Odporúča sa zabrániť zoskokom z výšok a nadmernému chodeniu po schodoch.
- Diabetes mellitus (cukrovka): Vyžaduje si kontrolu hladiny cukru v krvi a špeciálnu diétu.
- Hypotyreóza: Nedostatočná funkčnosť štítnej žľazy, ktorá môže viesť k rôznym zdravotným problémom.
- Epilepsia: Neurologické ochorenie, ktoré sa prejavuje záchvatmi.
Udržiavanie zdravej váhy, dobrého osvalenia a obmedzenie skokov môže znížiť riziko úrazov chrbtice.
História plemena
Najskoršie zmienky o existencii krátkonohých psíkov s dlhým telom pochádza už zo Starého Egypta, kde bolo nájdené ich vyobrazenie na rytinách a soškách. Konkrétnejšie zmienky o plemene nápadne sa podobajúce dnešným jazvečíkom nájdeme v období okolo 15. storočia. Následne sa objavujú poznatky o tejto rase konečne aj v Nemecku, ktoré je považované za jeho domovinu. Ich obľuba v tejto krajine je nevídaná. Jazvečík bol pôvodne vyšľachtený v Nemecku v stredoveku na lov jazvecov a iných zvierat v norách. Krátke nohy mu umožňovali vniknúť do podzemných úkrytov, kde mal za úlohu vyhnať zver von. Aj na povrchu ukazovali jazvečíky mimoriadny talent, napríklad pri stopovaní.
V roku 1888 bol v Nemecku založený prvý chovateľský spolok pre jazvečíky. Podľa štandardu kynologickej spoločnosti FCI spadajú tieto psy do skupiny Jazvečíky. Olympijské hry z roku 1972 napomohli etablovaniu plemena, keď sa ich maskotom stal bodkovaný jazvečík Waldi.
Jazvečík je vynikajúci spoločník, ktorý sa hodí ako pre osamelého človeka, tak aj pre rodinu s deťmi. Je vynaliezavý, inteligentný a sebavedomý pes, predovšetkým ak ide o jeho blaho. Zo všetkého najviac miluje pohodlie, teplo a ľudskú spoločnosť.