V posledných dňoch sa v meste Sereď riešila nepríjemná situácia, keď sa z jedného dvora voľne pohybovali po ulici dvaja psi: československý vlčiak a kríženec rotvajlera. Táto udalosť vyvolala diskusiu o zodpovednosti majiteľov, vlastnostiach týchto plemien a bezpečnosti v meste.
Československý vlčiak je pomerne mladé plemeno psa. Vznikol krížením nemeckého ovčiaka a karpatského vlka na území Československa v roku 1955. Cieľom tohto experimentu malo byť vytvorenie silného plemena s mentalitou a temperamentom nemeckého ovčiaka a silou, inteligenciou a vytrvalosťou vlka. Experiment vyšiel na jednotku.
Československý vlčiak viac ako psa pripomína vlka. Jeho telo je rýchle a silné. Hlava sa nápadne podobá na vlka dravého, ktorý obýva Karpaty a nájsť ho možno v nemalom počte aj na území Slovenska. Srsť vlčiaka je od vlka takmer na nerozoznanie.
Toto jedinečné plemeno je pokojné, sebavedomé a nadpriemerne inteligentné. Plemeno netrpí žiadnymi dedičnými chorobami a má skutočne silný korienok. Ak si myslíte, že v ňom driemu agresívne sklony divokého vlka, mýlite sa. Len málokedy tento pes zaútočí bez príčiny či príkazu svojho majiteľa. Pri výcviku však potrebuje pevnú (nie tvrdú!) a trpezlivú ruku.
Československý vlčiak je zaujímavé plemeno plné kontrastov psích a vlčích vlastností. Sú rýchle, odvážne a často konajú podľa svojich prirodzených “prírodných” inštinktov. Sú prirodzene podozrievavé, no bez dôvodu či príkazu neútočia. Tieto zvieratá však majú “vlastnú hlavu” a sú veľmi nezávislé. To im asi ostalo po ich vlčích predkoch. Svojich majiteľov si však vysoko vážia a plno ich rešpektujú, uvedomujú si totiž poradie svorky. K ostatným psom to však také priaznivé nie je a spoločnosť druhých “rivalov” im veľmi dobre nerobí.
Pôvodne bolo toto plemeno vyšľachtené pre účely československej armády. Predpokladalo sa, že pridaním “vlčej krvi” sa podarí vytvoriť plemeno ostražitejšie, vytrvalejšie a silnejšie. Tieto psy mali strážiť vtedajšiu československú západnú hranicu. Postupne však československý vlčiak z armády vymizol. V pohraničných hliadkach sa totiž vojaci často menili, čo týchto oddaných psov miatlo.
V súvislosti s udalosťou v Seredi sa objavili aj rôzne názory a skúsenosti iných majiteľov psov. Niektorí zdôrazňujú, že každý pes si vyžaduje zodpovedný prístup a dostatočný výcvik, bez ohľadu na plemeno.
"Nie je to psík pre začiatočníkov, vyžaduje vedenie človeka, ktorý rozumie psíkom. Ak máte skúsenosti s náročnejšími povahami a hľadáte parťáka na prácu aj behanie, je to on," uvádza sa v jednom z inzerátov týkajúcich sa darovania psa.
Iný majiteľ opisuje svoju skúsenosť s dobermanmi: "Na dome sme byvali asi 3 ci 4 roky. Vzhladom na lokalitu, od zaciatku mame dobermannov. V danej dobe boli dvaja. Uzasni, cistokrvni - ked sa postavili, tak im hlavy trcali na nieco cez meter vysoku ohradu. Raz sme sa dozvedeli, ze jedna pani ziada, aby sme si preventivne zvysili ohradu na vysku, ktoru pes nepreskoci. Lebo ona okolo nas chodi a ma strach, ze by sa tak mohlo stat."
Diskusia tiež poukázala na legislatívu týkajúcu sa držania psov: "Zákon č. 282/2002 Z. z. § 7 Priestupky (1) Priestupku sa dopustí držiteľ psa, ak f) nezabráni voľnému pohybu psa okrem priestorov na to určených. Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 165 eur."
Niektorí diskutujúci vyjadrili obavy z agresivity veľkých psov, najmä ak ich nepoznajú. "Ja osobne sa bojim takych psov. Nehadzem vsetkych do jedneho vrece, lenze nemozem poznat vsetkch psov v Seredi. A pre komisara samozrejme, ze by som chcela najst psa keby sa mi stratil," napísala jedna z používateľov.
Na druhej strane, iní zdôrazňujú, že agresivita psa je často výsledkom výchovy: "Agresívne plemena su len tym agresivne pretoze ludia ich nato cvicia a v televiznych novinach vam vnucuju myslienku ze vam chcu vsetci ublizit."
V súvislosti s touto udalosťou bolo tiež zverejnené, že "Psikovia sa už našli."
Zodpovedné vlastníctvo psa: Rešpektujte ostatné psy a majiteľov | Mesto Melbourne
Je dôležité si uvedomiť, že každý pes si zaslúži láskavý domov a zodpovedného majiteľa. Chovatelia a majitelia psov by mali dbať na to, aby ich zvieratá boli riadne zabezpečené a aby ich správanie neohrozovalo okolie.
V ponuke sa nachádzajú rôzne plemená psov, od šteniatok s rodokmeňom až po krížencov, ktorí hľadajú nový domov. Medzi ponukami nájdeme:
- Šteniatka s PP narodené 2.11.2025, vhodné pre športovo založených ľudí.
- 4-mesačnú dlhosrstú sučku s PP, kompletne vakcinovanú a čipovanú.
- Posledné šteniatko, sučku z CHS Tenuto FCI, po geneticky testovaných rodičoch.
- Červené šteniatka plemena Akita Inu bez PP, narodené 5. januára 2026.
- 3 dievčatká a 1 chlapček, staffordšírsky bullterrier, pripravené na odber v apríli.
- Čistokrvné šteniatka Zlatého retrievera bez PP.
- Šteniatka bišona bez PP, hravé, zdravé a vyrastajúce v rodinnom prostredí.
- Fenu Labrador retrievera s PP, zvyknutú na malé dieťa.
- 9-týždňové šteniatka plemena Pomeranian s FCI rodokmeňom.
- Šteniatka slovenského čuvača, očkované, odčervené a s preukazom.
- 2 krásne šteniatka dlhosrstej čivavy s PP (čokoládový psík a čierna sučka).
- Posledné dve fenky (otec: Donatello zo Zavišovca).
- 8-ročného psíka, labradora, priateľskej povahy, hľadajúceho láskavý domov.
- 8-mesačného nemeckého ovčiaka s PP, vhodného do rodiny aj k deťom.
Okrem toho sa objavili aj ponuky na darovanie psíkov z rôznych dôvodov, napríklad zo zdravotných dôvodov majiteľov alebo po úmrtí pôvodného majiteľa.
V diskusii sa tiež spomína prípad z Filákova, kde susedove psy dohryzli 5-ročné dievčatko. Tento prípad zdôrazňuje potrebu zodpovednosti a prevencie zo strany majiteľov psov.
Je dôležité pamätať na to, že aj keď sa niektoré plemená považujú za “agresívne”, ich správanie je vo veľkej miere ovplyvnené výchovou a prostredím, v ktorom žijú. Zodpovedný prístup, láska a dostatočný výcvik sú kľúčom k harmonickému spolužitiu človeka so psom.