Prvé stopy vtlačili biele horské psy do pyrenejských, alpských a kaukazských svahov, kadiaľ sa kedysi tiahla línia zaľadnenia, už pred 30 000 rokmi. Psy z týchto oblastí pochádzali buď z vlkov arktického typu, alebo skôr z tibetskej dogy, ktorá sa dostala do Európy pri sťahovaní národov. V každom prípade sa navzájom podobali nielen bielou srsťou, ale aj robustnejšou telesnou stavbou. Pravdepodobne práve z tejto skupiny pochádza celý rad dnešných plemien, maremansko-abruzský pastiersky pes, grécko-albánsky ovčiak, maďarský kuvasz, pyrenejský horský pes.
Na jednotlivé plemená boli rozdelené až v modernej dobe, s čím sa však nie všetci odborníci z odboru kynológie stotožňujú, napr. H. S týmto názorom sa chovatelia čuvačov nemôžu zmieriť a okamžite poukážu na niekoľko zásadných rozdielov medzi plemenami. Kuvasz bol v Maďarsku po stáročia obľúbencom tunajšej šľachty pre svoj reprezentatívny vzhľad, lovecké a strážne schopnosti. Taktiež napr. už v 15. storočí král Matyáš I vyhlásil, že si ich cení viac ako svoju osobnú stráž. Slovensko bolo súčasťou Uhorskej ríše, bez samostatnosti a temer bez vlastnej šľachty a všetky tradície sa udržiavali výhradne na vidieku. Len slovenskí horali boli oslobodení od roboty a ako slobodní ľudia chránili hranice, dane uhrádzali ovčím syrom. Pri službe ich od nepamäti sprevádzali veľké biele psy, čo dokazujú niektoré zachované vyobrazenia.
Ďalšou úlohou psov bolo chrániť stáda pred vlkmi a medveďmi. Pre nedostupnosť horských oblastí, kde sa títo predchodcovia slovenských čuvačov po stáročia chovali, o nich nemal okolité svet veľa poznatkov. Postupne sa ich chov rozšíril aj do Beskýd, kde okrem ochrany stáda slúžili aj ako sprievodcovia ľudí, pastieri oviec alebo strážcovia hraníc. Na prelome 19. a 20. storočia začali v horách vyrastať kúpeľné strediská. Pacienti a návštevníci, ktorí podnikali horské zdravotné prechádzky a cestou kupovali v salašoch ovčie syry, tu bývali očarení nádhernými bielymi kučeravými šteniatkami, ktoré si potom často odvážali domov miesto suvenírov. Odľahlosť končín, kde žili po stáročia pastieri so stádami a svojimi psami, prispela k pomerne čistokrvným chovom. Aj keď sa tu v prvom rade dbalo na zachovanie tých najlepších pracovných vlastností.
Prirodzené vlastnosti slovenského čuvača a jeho postavenie v rodine
Po skončení I. svetovej vojny prestalo byť Slovensko súčasťou Maďarska. V novovzniknutom Československu začali snahy o uznanie svojbytného horského plemena. Neskoršieho slovenského čuvača, z čoho ovšem Maďari neboli príliš nadšení a tvrdili, že nejde o ďalšie plemeno, ale stále iba o maďarského kuvasza. Popularita aj stavy tatranského čuvača stúpali, začiatkom 20. storočia. Prof. Antonín Hrůza zo Brna doviezol z Tatier dve nepríbuzné šteňatá, ktoré položili základ čistokrvného chovu čuvača u nás. Jerry a Kora sa stali prvými psami zapísanými v plemennej knihe a prvý vrh z ich spojenia bol zapísaný 4. júna 1929.
Slovenský čuvač je samostatne uvažujúcim psom. Niekedy môže byť svojhlavý, ale vždy je natoľko inteligentný, aby oddelil "prácu od rodiny". U stáda je teda samostatný a rýchlo sa rozhodujúci šéf, ako záchranársky pes spája silu s inteligenciou. Ako strážca svojho pána a jeho rodiny a majetku prejavuje neohrozennosť až ostrosť, v rodine vystupuje ako kľudný, prítulný a hravý spoločník, a vo vzťahu k ostatným ľuďom býva nedôverčivý a nemá rád ich dotyky.
Čuvač sa snaží zaujať vo svojej smečke čo najvyššiu pozíciu, ale keď sú už karty rozdané, vie kam patrí. Deti miluje a je veľmi tolerantný voči deťom v dobrej výchove. V dobrej základnej výchove, nielen psa, ale i malých detí, ak sa k psovi dobre chovajú. Ostatných psov - samcov, sa snaží podmaniť, a zaujať vo svorke najvyššiu pozíciu; domáce zvieratá alebo lesná zver ho spravidla nechávajú v pokoji.
Kríženec labradora a čuvača: čo očakávať
Kombinácia týchto dvoch plemien môže priniesť zaujímavé výsledky, no zároveň aj výzvy. Povaha kríženca je individuálna a závisí od toho, ktoré gény budú dominantnejšie. V odnose na povahu môže kríženec zdediť priateľskú povahu labradora so strážnymi inštinktmi čuvača. Energia a inteligencia môžu viesť k veľmi šikovnému psovi, ktorý sa ľahko učí, ale potrebuje dostatok mentálnej aj fyzickej stimulácie.
- Priateľskosť a ochrana rodiny, ale aj ostražitosť voči cudzím ľuďom.
- Vztah k deťom je zvyčajne výborný, ak je správne socializovaný.
- Potreba dôslednej, ale láskavej výchovy a jasných hraníc.
Zdravie: Kríženci môžu mať výhodu hybridnej sily a menej náchylnosti na dedičné choroby ako čistokrvné plemená, no riziká kĺbových problémov zostávajú. Každý pes je jedinečný a v jednom vrhu sa môžu objaviť šteniatka s prevažne labradorskými črtami, v inom s viac čuvačovskými. Socializácia, výcvik a pravidelný pohyb sú kľúčové pre úspech.
Can Labradors Live in an Apartment?
Povaha, starostlivosť a výživa labradora a jeho krížencov
Hoci kríženci bývajú často zdravší ako čistokrvné plemená, stále existuje riziko genetických ochorení z oboch rodokmeňov. Pri krížencoch sa znižuje riziko dedičných chorôb vďaka heteroznému efektu, no treba poznať možné problémy ako dysplázie bedrového a lakťového kĺbu, ochorenia očí (PRA, katarakt), epilepsiu, OCD či iné. Dôležité je navštíviť veterinára a pravidelne kontrolovať kĺby a srdce.
Labrador retríver je štandardne stredne veľký, s výraznou láskou k ľuďom a deťom. Jeho srsť je dvojitá, hustá a vodoodpudivá; farby zahŕňajú čiernu, žltú a čokoládovú. Pri výbere šteňaťa podporte zodpovedného chovateľa a overte zdravotné vyšetrenia rodičov. Prílišná obezita je jedna z hlavných hrozieb, preto je potrebné starostlivo vyvažovať denný príjem a zabezpečiť dostatok pohybu. Priemerná dĺžka života sa pohybuje okolo 10-12 rokov.
Kríženci labradora s čuvačom môžu zdediť labrorskej povahy priateľskú a zároveň strážiacu. Pri výbere takéhoto psa z útulku je vždy dobré posúdiť jeho individuálne správanie a temperamentu, pretože genetika a výchova zohrávajú kľúčovú úlohu. Aktívny šteniatko potrebuje veľa kontaktu a spoločnosti, a preto nesmie zostať dlho sám.
Starostlivosť o srsť, výživa a doplnky
Krátka srsť labradora je ľahko udržiavateľná, ale má hustú podsadu, ktorá výrazne pĺzne na jar a na jeseň. Kúpanie nie je potrebné často; plávanie je pre psa prínosné, ale po každom plávaní je dobré dôkladne vysušiť uši, pretože vodný kontakt podporuje infekcie. Srsť je monofarebná s miestnou škvrnou na hrudi; farby môžu zahŕňať čiernu, žltú a čokoládovú.
Výživa by mala zahŕňať kvalitné proteíny (najmä živočíšne zdroje), zeleninu a ovocie v primeranom pomere a obmedzenie obilnín. U psov s POMC mutáciou je potrebné presné dávkovanie a menej maškŕt, pretože signál sýtosti je narušený. Kostný vývar a hydrolyzovaný kolagén môžu podporiť kĺby a pohybový aparát. Pri výbere krmiva zvážte aktívnosť psa a potreby jeho svalovej hmoty, aby ste predišli nadmernému priberaniu.