Klonovanie znamená prenos genetického materiálu z jadra somatickej bunky dospelého jedinca do vajíčka samice toho istého druhu, z ktorého bol predtým odstránený jej vlastný genetický materiál. Táto procedúra je zložitá a citlivá na mnohé vplyvy. Tie veľkú časť vyklonovaných zárodkov predčasne potratili. Napokon sa však narodili vyklonované mláďatá aj viacerých veľkých cicavcov, konkrétne oviec, ošípaných, kráv a naposledy mačiek. Vyklonované zvieratá sčasti trpia fyziologickými neduhmi, no je medzi nimi aj veľa úplne zdravých, ktoré sa ďalej prirodzene rozmnožujú a majú zdravé a plodné potomstvo.
Klonovanie primátov je kvôli špecifickosti ich vajíčok zvlášť náročné. Dosiaľ sa podľa všetkého nepodarilo úspešne zrealizovať. Klonovanie hospodárskych zvierat s požadovanými vlastnosťami môže znamenať veľký ekonomický prínos. Chovateľov však najviac zaujímajú perspektívy klonovania dvoch druhov: psov a koní. Tu vedci napriek veľkému úsiliu zatiaľ nezaznamenali vážnejší pokrok. Aspoň v druhej z týchto oblastí sa však teraz podaril prelom.
Muly sú medzidruhové krížence, čiže hybridy samca somára (Equus asinus) a samice koňa (Equus caballus), teda kobyly. Somár má 62 chromozómov, kobyla 64 chromozómov. Ich kríženec predstavuje doslova genetický kompromis, má 63 chromozómov. Muly sú tak ako mulice (krížence somarice a žrebca) a takmer všetky hybridy prakticky bez výnimky ďalej neplodné. Tieto koňovité hybridy zväčša dedia vzhľad po matke, povahu po otcovi.
Klonovaniu koňovitých zvierat dosiaľ bránila neschopnosť kvalitne zabezpečiť dozretie geneticky rekombinovaného vajíčka a vypestovanie skorého zárodku pred implantovaním do maternice náhradnej matky. Podarilo sa dosiahnuť necelých 65 dní vnútromaternicového vývoja. Woodsov tím získal darcovský genetický materiál z pojivových buniek 45-dňového zárodku mula a vajíčka od kobýl horského plemena Quarter. Ukázalo sa, že iba tie vyklonované zárodky, ktoré vedci udržiavali a aktivovali v prostredí so zvýšeným obsahom vápnika, viedli k dlhšej brezivosti, čo napokon 4. mája 2003 vyvrcholilo dlho očakávaným úspechom -- narodením prvého žriebätka.
Rozlíšenie medzi mulou a mulicou a ich hlavné vlastnosti
Mul je kríženec samca osla a samice koňa. Mulica je kríženec oslice a žrebca. Mul je zvyčajne silnejší a má dlhšie uši ako mulica. Mul má telo viac koňské, hlavu však pripomína osla. Mul je väčšinou menší ako mul a býva tvrdohlavejší. Mulica býva pokojná, pracovitá a znesie náročné podmienky; mul ťaží zo svojej sily a odolnosti, často v rozsiahlej fyzickej práci.
Mulica je zvyčajne neplodná, aj keď výnimočne sa zberajú správy o plodnosti mulíc. Mul je tiež neplodný vo väčšine prípadov kvôli nepárnemu počtu chromozómov; jediné známé prípady spontánnej plodnosti sú ojedinelé. Mul a mulica sa používajú najmä na ťažkú prácu, pre ťah nákladov, v poľnohospodárstve a pri transporte.
Genetika a plodnosť
Kríženie koňa a somára vedie k potomkom so nepárnym počtom chromozómov: mul má 63 chromozómov, čo spôsobuje neplodnosť. Zákon o samoreprodukcii je tým narušený. Existujú len zriedkavé príbehy o plodnosti mulíc, ktoré sú neoverené. Pri hybride zobrazené rozdiely v pruhovaní a fenotype sú často rozdielne od rodičov.
Z veľkej časti sú zebroidy a iné hybridy využívané na prácu a v kultúrnych predstavách; hybridy môžu mať skvelé fyzické vlastnosti, avšak reprodukcia býva zložitá alebo prakticky nemožná.
História, kultúra a súčasné využitie hybridov
Ľudia využívali mulice a muly už tisícročia. Sumerovia v Mezopotámii ich domestikovali pred približne 4000 rokmi. V starovekom Egypte, Mezopotámii, Číne a Rímskej ríši boli využívaní na obrábanie pôdy a nosenie nákladov; v antickom Ríme ťahali pohrebné vozy. Aj dnes majú tieto krížence svoje nezastupiteľné miesto. V Brazílii sa mulice využívajú na prácu s dobytkom na rančoch.
Rozdiely medzi mulicou a mulom sú nasledovné: mulica má telo viac osličie s hlavou a hrivou pripomínajúcou koňa; mul má telo koňské s dlhšími ušami. Mulica býva menšia a drobnejšia než mula; mulicia povaha je pokojná a pracovitá, mul môže byť tvrdohlavý. Mul býva odolný a silný, vhodný na ťažkú prácu a dlhé prepravné trasy.
Rôznorodosť hybridov a ich využitie
Zebroidy sú hybridy koní a zebier. Rôzne kombinácie vedú k rôznym výsledkom: Zaori, Gebra, Zoni, Zetland a Zebry. Na získanie potomkov z hybridov rôznych druhov sa vykonáva umelé kríženie. Hybrid osla, poníka a koňa má rozdiely v vzhľade a genetike, dané rozdielnou kladbou chromozómov: somár 31 párov, zebry 16-23 párov, kôň 32 párov.
Vznik hybridov sa v histórii využíval na vojenské účely a prácu vo vojnách. Zrodili sa prototypy ako zebruly; neskôr sa experimenty z dôvodu kontroverzií zastavili. V súčasnosti sa hybridy používajú aj vo filmoch a náučných príbehoch.
Zhrnutie praktických poznatkov o muly a muliciach
Mul je spoľahlivý pracovný parťák s vysokou silou a výdržou, ktorý uniesie ťažký náklad aj na nerovnom teréne. Mulica je pracovné zviera so skôr pokojnou povahou a nízkou potrebou krmiva; je často neplodná a vyžaduje trpezlivé vedenie. Oba hybridy sú odolné voči nepriaznivým podmienkam; muly však vynikajú svojou silou a vytrvalosťou, ktoré sú potrebné pri ťažkej práci.
AKO fungovali MÉDIÁ v MINULOSTI? | História mediálnej gramotnosti
Narozdiel od koňa bývajú muly menej vhodné na jazdenie, sú však ideálne pre ťažkú prácu alebo transport v náročnom teréne. Mulica získa svoje výhody z odolnosti a nenáročnosti na krmivo. História ukazuje, že kultúrny aj ekonomický význam týchto hybridov pre ľudstvo pretrváva.
- Mul: potomok samca osla a samice koňa; nepárny počet chromozómov; často neplodný; silný a odolný.
- Mulica: potomok samice osla a samca koňa; nepárny počet chromozómov; zriedkavo plodná; odolná a pokojná.
- Zebroidy: hybridy koní a zebier; rôznorodé fenotypy; zvyčajne neplodné.