Hanoverský farbiar je špecialista na stopovanie poranenej zveri, ktorý dokáže sledovať pachovú stopu aj niekoľko dní po jej vzniku. Patrí medzi najstaršie lovecké plemená, ktoré sa využívali na sledovanie poranenej zveri, pričom jeho predkov môžeme hľadať už v období stredoveku. S nástupom strelných zbraní v 17. a 18. storočí sa zmenila aj technika lovu - už nešlo len o naháňanie zveri, ale o jej vyhľadanie po zásahu.
Za miesto vzniku hanoverského farbiara sa považuje mesto Hannover v Nemecku, kde sa v 19. storočí začalo so systematickým šľachtením plemena. Hoci v minulosti pracovali farbiari hlavne v svorkách, postupne sa prešlo na individuálnu prácu, prípadne stopovanie vo dvojici. Hanoverské farbiare sa vyvinuli takmer bez zmeny z tzv. stredovekých leithundov. Leithund zo skupiny brakovitých zaujímal už v období kmeňových práv germánskych kmeňov (okolo r. 500 po Kr.) výnimočné postavenie. So zavedením strelných zbraní sa zmenil spôsob poľovačky na vysokú. Vyžadoval sa pes, ktorý by dohľadal postrelenú zver. Leithund mal pre túto prácu výborné predpoklady, a tak vznikol leithund-farbiar. Najmä hanoverský poľovnícky dvor v Hanoverskom kráľovstve ďalej rozvíjal toto plemeno. Od roku 1894 sa oň stará spolok Hirschmann, kde aj vytvorili názov plemena hanoverský farbiar.
Všetky stopovacie psy a farbiare pochádzajú z pôvodného duriča - braky. Všetky duriče majú citlivý nos na stope a farbe, istotu na farbe, sú veľmi spoľahlivé a na stope alebo farbe hlasité. Pôvodne vyberali zo svorky najspoľahlivejšie a najistejšie duriče a na remeni s nimi hľadali farbu postrelenej zveri. Z týchto najpokojnejších a ľahko ovládateľných jedincov sa neskôr vyšľachtili stopárske psy (pracujúce na prirodzenej studenej stope) a farbiare (sledujúce farbu, tzv. „pokazené stopovacie psy“). Prikrížením geneticky najbližšie stojacich plemien konétom 18. a začiatkom 19. storočia vznikol dnešný hanoverský farbiar.
Pri špecializácii na spoľahlivú prácu na vodidle bola dôležitá hlasitosť na stope, vytrvalosť a ostrosť, hlavne v horských revíroch. Tu sa ukázal hanoverský farbiar ako príliš ťažký. Aby sa dosiahla požadovaná výkonnosť aj v ťažkých horských podmienkach, choval barón Karg-Babenburg Reichenhall čistokrvne po roku 1870 zušľachteného, ľahšieho horského farbiara, ktorý vznikol krížením hanoverského farbiara s červeným horským duričom. Postupne vytláčalo toto plemeno iné psy z horských revírov, takže bavorský farbiar je dnes klasickým sprievodcom horárov a lesníkov. Roku 1912 bol založený „Klub pre bavorské farbiare“ so sídlom v Mníchove.
Celkový vzhľad a charakteristiky
Hanoverský farbiar patrí do FCI skupiny 6 - Duriče, farbiari a príbuzné plemená, sekcia 2 - Farbiari, pod číslom štandardu 213. Hanoverský farbiar je stredne veľký, robustný a svalnatý pes, ktorý bol vyšľachtený na vytrvalosť a precíznu prácu v teréne. Jeho pevná kostra, silná stavba tela a výborne vyvinuté zmysly ho predurčujú na sledovanie stôp aj v náročných podmienkach. Výkonný hanoverský farbiar je stredne veľký, silný pes dobrých proporcií. Dobre postavené, silno osvalené predné i zadné končatiny mu umožňujú vytrvalo pracovať. Príliš vysoké končatiny, predovšetkým prestavaný predok bránia dobrej práci čuchom na stope a sú netypické. Hlboký široký hrudník vytvára dostatočný priestor pre pľúca a umožňuje tak dlhé, vytrvalé štvanie.
Mierne vráskavé čelo a jasné, tmavé oči vytvárajú typický vážny výraz tváre. Typickou pre plemeno je i červená základná farba, ktorá môže prechádzať od svetlého plavočerveného až po tmavé pásikavé, takmer čierno pôsobiace sfarbenie. Dôležité proporcie tela zahŕňajú pomer dĺžky tela k výške v kohútiku 1,4:1, hĺbku hrudníka k výške v kohútiku 0,5:1, a dĺžku chrbta nosa k dĺžke hlavy 0,5:1.
Povaha a správanie
Hanoverský farbiar je pracovitý, vytrvalý a extrémne oddaný svojmu poslaniu. V domácom prostredí sa javí pokojný, vyrovnaný až mierne lenivý, no keď sa dostane do pracovného režimu, mení sa na neúnavného a vášnivého lovca. Je to pes, ktorý si nájde jedného hlavného pána, ktorému je verný a ochotný ho nasledovať kamkoľvek. Povahovo je pokojný a istý, pritom citlivý voči vodičovi a vyberavý - kritický voči cudzím. Má vysokú schopnosť koncentrácie pri dohľadávaní zveri s vyvinutým svorkovým vzťahom voči vedúcemu poľovníkovi.
💡 Dôležité upozornenie: Ak sa hanoverský farbiar nezaoberá dostatočným množstvom práce a fyzických aktivít, môže sa začať nudiť, byť frustrovaný a stať sa deštruktívnym. Nie je to plemeno vhodné na klasické rodinné bývanie - jeho lovecký inštinkt je príliš silný, preto sa nehodí do domácností s menšími zvieratami, ako sú mačky, králiky či hydina. Vyžaduje konzistentnú výchovu, dôslednosť a trpezlivosť, pretože jeho lovecké inštinkty môžu v určitých situáciách prevážiť nad poslušnosťou.
Zdravie a starostlivosť
Hanoverský farbiar je pomerne zdravé a odolné plemeno, no ako väčšie pracovné plemeno je náchylné na niektoré dedičné ochorenia. Pre optimálne zdravie je dôležitá vyvážená strava s dostatočným obsahom bielkovín a tukov, ako aj pravidelné veterinárne prehliadky.
Využitie a vhodnosť
Hanoverský farbiar je výnimočný lovecký pes s vynikajúcim čuchom, vytrvalosťou a pracovitosťou. Je loajálny k svojmu pánovi, no zároveň veľmi samostatný, čo ho robí ideálnym pre aktívnych poľovníkov a kynológov. Jeho oddanosť práci, vytrvalosť a schopnosť sledovať stopu z neho robia neoceniteľného partnera v poľovníckych revíroch. Od roku 1894 sa tieto psy chovajú podľa prísnych kritérií výkonu a používajú sa výlučne v revíroch vysokej ako dohľadávače raticovej zveri.
Bavorský farbiar - Výcvik I. - umelá stopa
Hanoverský farbiar je pracovný pes s výrazným loveckým pudom, ktorý sa hodí predovšetkým do rúk skúseného majiteľa. Vyžaduje si aktívny životný štýl a dostatok zamestnania, aby sa jeho energia usmernila správnym smerom.
Som súčasťou tímu Panakei, kde sa dlhodobo venujem výskumu v oblasti výživy, zdravia a celkovej starostlivosti o psov. Špecializujem sa na témy spojené s výživou, zdravotnou prevenciou, správaním a každodennou starostlivosťou.
tags: #krizenec #hanoverskeho #farbiara