Mnohí vedci v záujme pokroku boli ochotní prekračovať hranice etiky. V histórii vedy sa nájdu ľudia, ktorí sú ochotní hodiť za hlavu vedeckú i ľudskú etiku a pustiť sa do experimentov, ktoré patria skôr do vedeckofantastických hororov. Aj keď nové výskumy ukazujú, že s vajíčkami goríl by to eventuálne možné bolo, skríženie človeka a šimpanza sa teda nikdy neporadilo.
Genetická podobnosť a fascinácia hybridmi
Vedci už dávno predpokladali, že šimpanzy majú z genetického hľadiska veľmi blízko k človeku. Tento fakt koniec-koncov potvrdila aj veda. So šimpanzmi máme toho spoločného viac než dosť, až 95% sekvencie DNA a 99 % kódujúcich sekvencií DNA. Táto podobnosť a poznanie, že máme spoločného predka, viedla skupiny vedcov k tomu, aby sa pokúsili vytvoriť kríženca človeka s opicou, tzv. humanzee.
Pri dennodennom stretávaní sa s bežnými ľuďmi nemôže byť prekvapením, že so šimpanzmi zdieľame až 98,8 percenta DNA. Áno. Tá opica je prakticky našim bratom. Vzhľadom na túto genetickú príbuznosť sa opakovane objavuje otázka, ktorá fascinuje aj desí - mohli by ľudia a šimpanzy mať spoločné potomstvo?
Argument, že aj iné druhy s podobnou genetickou vzdialenosťou dokážu vytvoriť hybrid, (napríklad kôň a zebra), je síce pravdivý, no ich potomstvo býva neplodné. Rovnako by to s najväčšou pravdepodobnosťou dopadlo aj v prípade tzv. humanzee.
Iľja Ivanovič Ivanov: Priekopník umelého oplodnenia a kontroverzný vizionár
Jedným z najvýznamnejších, ale zároveň najkontroverznejších vedcov v tejto oblasti bol sovietsky biológ Iľja Ivanovič Ivanov. Narodil sa v roku 1870 a dospievanie na prelome storočia mu umožnilo získať vzdelanie na prestížnych západných univerzitách. Po revolúcii ho zúročil v službách socialistického impéria. V počiatkoch Sovietskeho zväzu prevládala medzi boľševickými pohlavármi predstava, že pomocou vedy dokážu skomierajúcu ríšu pretvoriť na superveľmoc a raj na zemi.
Ivanov spôsobil revolúciu v umelom oplodňovaní v chove zvierat. Pri svojich experimentoch dokázal oplodniť stovky kobýl spermiou jediného žrebca, čo bol obrovský prielom. Jeho metódy sa rozšírili po celom svete a využívali sa v mnohých poľnohospodárskych odvetviach. Do roku 1910 Ivanov prekročil hranice chovateľských experimentov a začal sa venovať radikálnejším myšlienkam. Na kongrese zoológov navrhol, že by bolo možné vytvoriť kríženca človeka a opice umelým oplodnením.
Cieľom bolo dokázať Darwinovu teóriu o blízkom vzťahu medzi ľuďmi a opicami. Skutočná šanca na zrealizovanie tohto projektu sa mu naskytla po ruskej revolúcii v roku 1917. V roku 1926 spolu so Sergejom Voronoffom transplantovali samici šimpanza ľudský vaječník a pokúsili sa ju oplodniť ľudskými spermiami. Pokúsil sa o to ešte dvakrát potom, no vždy bez úspechu.
Boľševická vláda podporovala Ivanovove experimenty a v roku 1926 ho s finančnou podporou poslala do Francúzskej Guiney, kde získal šimpanzy na experimenty. Pri svojich prvých experimentoch oplodnil šimpanzie samice ľudskými spermiami, ale bol neúspešný. Hoci Ivanovove pokusy boli neúspešné, vznikli morálne dilemy. Ivanov okrem iného plánoval experimentovať na afrických ženách bez ich vedomia, ale francúzske úrady mu v tom nakoniec zabránili.
Po neúspechu navrhol vedec drsnejšiu metódu: odobrať spermie šimpanzom a implantovať ich africkým ženám bez ich vedomia a súhlasu. Plán bol predstierať, že inseminácia šimpanza bola len lekárska prehliadka a ženy sa o krutom experimente mali dozvedieť až o niekoľko mesiacov, keď by sa im narodilo podozrivo chlpaté bábätko. Našťastie tento nápad bol zrušený francúzskym guvernérom, ktorému sa veľmi nepozdával.
Na experiment sa prihlásili dobrovoľníčky. Najmenej päť žien sa zapojilo do experimentu. Opice však v zajatí dlho nevydržali, všetky postupne uhynuli a vedec sa opäť ocitol v zapeklitej situácii: mal ženy, no spermie mu došli. Predtým, než ďalšie opice doviezol, sa o jeho plánoch na afrických ženách dozvedela Sovietska akadémia vied a finančnú podporu mu odobrala. Nenašiel už žiadny ďalší spôsob, ako vo svojej práci pokračovať. Bol vládou vyhnaný z krajiny a čoskoro na to zomrel.
V tom čase to bola iba teória a ľudia neverili, že by sa vedcom podarilo vytvoriť takého hybrida. Šírili sa však reči, že po tom, ako Ivanov zomrel, sa narodila opica, ktorá chodila úplne vzpriamene ako človek. Bol to šimpanz Oliver a zatiaľ čo ho jeho "tvorcovia" propagovali ako skutočného hybrida, vedci nikdy nepotvrdili pravdivosť tohto tvrdenia.
Pokusy v USA a prípad Oliver
Nie len v USA sa vedci pokúšali vytvoriť hybrida človeka šimpanza. V USA skupina vedcov údajne oplodnila samicu šimpanza mužskými spermiami, pričom tehotenstvo bolo nielen úspešné, ale došlo k narodeniu životaschopného jedinca. Túto informáciu priniesol podľa Science Alert evolučný psychológ, Gordon G. Gallup. Tomu to mal povedať jeden z vedcov, ktorý pracoval na bizarnom experimente. Má to však háčik a vedci sú presvedčení o tom, že ak by sa táto „klebeta“ skutočne zakladala na pravde, určite by sa jej venovala väčšia pozornosť. Podľa Gallupa tvorcovia kríženca začali mať výčitky svedomia a po pár týždňoch na tejto bytosti vykonali eutanáziu. Podľa mnohých, celý tento prípad stojí na vratkých nohách.
Podobné dohady sprevádzali aj známeho šimpanza menom Oliver. Ten v 70. rokoch vzbudil senzáciu svojou chôdzou po dvoch nohách a nezvyčajnými črtami tváre. Mnohí verili, že ide o kríženca človeka a opice. V 90. rokoch bol geneticky testovaný a potvrdilo sa, že ide stopercentne o šimpanza a o žiadneho kríženca.
Oliver the Chimpanzee was promoted as a possible human-chimpanzee hybrid. He was invited to Japan in 1976 where he caused quite a stir.
Moderné experimenty s ľudskými a zvieracími bunkami
V roku 2021 vedci z kalifornského Salk Institute vytvorili prvé oficiálne zdokumentované embryo, ktoré kombinovalo bunky človeka a makaka. Cieľom experimentu bolo zlepšiť poznanie vývoja ľudských orgánov a ochorení, nie vytvoriť novú formu života. Rok predtým nemeckí a japonskí vedci upravili gény malých opíc druhu kosmáč tak, že ich mozgy začali rásť podobne ako ľudské. Po zistení, že zásah môže mať nepredvídateľné následky, výskumníci pokus ukončili a embryá zničili.
BRATISLAVA - Len nedávno sa v médiách objavila správa, že Japonsko umožnilo dozrievanie kríženca človeka a zvieraťa a teraz vedci oznámili, že sa im podarilo prvýkrát vypestovať embryo hybridu človeka a opice. Dlhodobým cieľom týchto pokusov je vytvoriť klony, v ktorých by rástli ľudské orgány. Len nedávno sme informovali, že Japonsko povolilo dozrievanie plodu kríženca človeka a zvieraťa. Zdá sa, že vedci chcú ísť ešte ďalej. Ako informoval španielsky denník El Pais, tímu pod vedením španielskeho genetika Juana Carlosa Izpisua Belmonteho z renomovaného Institute for Biological Studies v La Jolla v Kalifornii v spolupráci s vedcami z Universidad Catolica San Antonio de Murcia (UCAM) v Španielsku sa podarilo implantovať ľudské kmeňové bunky do embrya opice. Ľudské srdcové bunky v srdci pokusného embrya. Produktom tejto práce je opica s ľudskými bunkami, ktorá sa však nenarodila, pretože vedci proces zastavili. Podľa zverejnených informácií experimentu sa zúčastnil ten istý tím genetikov, ktorí sa v roku 2017 snažili vypestovať takzvanú chiméru ošípanej a človeka.
Etické otázky a budúcnosť výskumu
To, či sa niekedy budú takto vytvorené orgány naozaj využívať pri transplantáciách, nie je jasné. Je to preto, že proces, v ktorom niektorí vidia prielom v pestovaní náhradných ľudských orgánov, je eticky sporný. Americká agentúra pre výskum (NIH) pred tromi rokmi navrhla, aby bolo šľachtenie krížencov človeka a zvierat podporované štátnymi financiami.
V súčasnosti sa v médiách objavujú informácie o tom, že vedcom sa podarilo vypestovať klona človeka a opice. Ide o tzv. chiméry, čo sú organizmy zložené z buniek dvoch rôznych jedincov. Tieto experimenty, hoci môžu viesť k pokrokom v medicíne, vyvolávajú vážne etické otázky týkajúce sa statusu týchto organizmov a potenciálneho utrpenia.
Chiméry človeka a opice sú ešte výraznejšie, keďže ide o ľudom podobnejší druh, než napríklad prasa či myš. To, že chimérické organizmy stále sprevádza celý rad neznámych, ako napríklad ako ľudská DNA a ľudské bunky ovplyvnia vývoj embrya, robí tieto experimenty predmetom intenzívnych etických diskusií a vyžaduje si prísny dohľad etických komisií.