Bernský salašnícky pes je sedliacky pes starého pôvodu, ktorý sa vyskytoval v predalpských oblastiach a stredných častiach krajiny v okolí Bernu, ako strážny, pracovný a ťažný pes. Založili "švajčiarsky Dürrbäch klub" a bol vytvorený štandard plemena. V roku 1910 na výstave v Burgdorfe bolo predvedených až 107 jedincov tohto plemena. Bernský salašnícky pes patrí medzi populárne psie plemená veľkého telesného rámca, s trojfarebnou, výraznou srsťou a jedinečnou lysinkou na čele.
Hlava je pomerne široká a čistobiela kresba hlavy sa vyznačuje lysinkou, ktorá sa na nose obojstranne rozširuje na kresbu papule. Lebka je z profilu aj zpredu mierne zaoblená, papuľa silná a stredne dlhá. Oči sú tmavohnedé, mandlovitého tvaru, s dobre priliehajúcimi viečkami. Priehlavok je skoro kolmo postavený. Uši sú stredne dlhé a visia bokom. Póza tela je kompaktná, plecia sú pevné, chrbát rovný, chvost plný a nosí sa v prirodzenom postoji.
< tagdescr>Bernský salašnícky pes je veľké, domáce plemeno s trojfarebnou srsťou, charakteristickou lysinkou na čele a bielymi znakmi na hrudi a labách. Je známy svojou dobrosrdečnou a priateľskou povahou, vhodný do rodiny s deťmi a ako pracovný, záchranársky či terapeutický pes.Vzhľad a štandard plemena
- Výška v kohútiku: samci 64-70 cm, samice 58-66 cm
- Váha: približne 55 kg u samcov, okolo 45 kg u samíc
- Srsť: dlhá, hustá, mierne zvlnená, s vysokou ochranou proti chladu; farebná trikolóra - čierna s tmavými odtieňmi, biele znakmi na hrudi, labách a špičke chvosta; na lícach hnedočervené znaky
- Povaha: aktívny, vyrovnaný, bezkonfliktný, veľmi lojálny a spoločenský
Typická kresba sfarbenia zahŕňa dominantnú čiernu časť trupu, krku, hlavy a chvosta, bielu lysinku od čela po nos a bielu hrudnú náprsenku. Hnedočervené škvrny sa nachádzajú na lícach, nohách a nad hrudnou bielou časťou, čo dodáva plemenu charakteristický vzhľad. Bernský pes má dlhú srsť, ktorá by sa mala pravidelne česať a udržiavať lesklú.
História a pôvod
Historický vývoj plemena siaha do 20. storočia. Pôvodné psy sa nazývali Dürrbächler podľa hostinca v Dürrbachu a v roku 1902 ich prvýkrát predstavili na výstave. V roku 1907 vznikol Švajčiarsky klub Dürrbach a štandard plemena. Pomenovanie „bernský salašnícky pes“ navrhol profesor Albert Heim, ktorý tiež prispel k prvému štandardu plemena. Plemeno sa rýchlo rozšírilo po Švajčiarsku a do Nemecka, stalo sa obľúbeným rodinným psom aj v mestách a na vidieku.
V minulosti sa chov zameriaval na ťahanie vozov a ochranu dobytka, no s pribúdajúcim časom sa kladú dôrazy aj na zdravie a dlhú životnosť. Dnes sú plemenné hodnoty zohľadňované pri výbere chovných zvierat a priemerná dĺžka života je 7-10 rokov. Choroby, ako dysplázia kĺbov, ochorenia obličiek a zHubné nádory, sú medzi najčastejšími problémami, no zodpovednými chovateľmi sa snažia znižovať riziká prostredníctvom zodpovedného výberu rodičov a zdravotných vyšetrení.
Povaha a vhodnosť do rodiny
Bernský salašnícky pes je veľmi aktívny a bystrý, no zároveň pokojný a spoločenský. Má vysoký práh dráždivosti a voči ľuďom je prívetivý; k deťom je často výborný, no v prípade dlhých období samoty môže potrebovať dodatočnú socializáciu a duševnú stimuláciu. Pokojný a vyrovnaný temperament z neho robí ideálneho spoločníka do rodinného domu s dostatkom priestoru. U samcov sa môžu vyskytnúť problémy s ostatnými psami rovnakého pohlavia, ak sú teritoriálne na prítomnosť.
Vzhľad a povaha spoločne určujú, že bernský pes je vhodný pracovný aj rodinný pes. Po správnom výcviku a socializácii môže zvládnuť ťažný, záchranársky, stopársky alebo terapeutický úkon. Zmysel pre loyalitu a spoločenskosť často prevyšuje potrebu neustálej aktivity, avšak pes vyžaduje pravidelný pohyb a mentálne výzvy, ktoré udržiavajú jeho šesť zmyslov aktívnych. Pri výbere psa je dôležité zohľadniť aj veľkosť bytu a dostupný priestor.
Starostlivosť a výchova
Hoci bernský salašnícky pes vyžaduje veľa pohybu, správna starostlivosť a pravidelný výcvik sú kľúčom k vyváženému správania. Denný výcvik a socializácia sú dôležité pre formovanie správnych návykov. Denný tréning 30-45 minút je odporúčaný; dĺžka tréningu závisí od inteligencie a temperamentného profilu psa. Pes je inteligentný, učenlivý a dá sa ľahko motivovať odmenami, no niektorí jedinci môžu byť niekedy tvrdohlaví a vyžadujú skúseného chovateľa. Je vhodné prispôsobiť tempo tréningu potrebám psa a mať realistické očakávania.
Správna výživa je kľúčová. Väčší pes potrebuje dostatok priestoru a kvalitné krmivo s vysokým obsahom mäsa, prípadne BARF diétu po konzultácii s veterinárom. Je dôležité sledovať hmotnosť a zabrániť obezite, ktorá zvyšuje riziko problémov s kĺbmi a ďalšie ochorenia. Pes potrebuje neustálu fresh vody a vyváženú stravu podľa veku, aktivít a fyzickej záťaže. Pri zvažovaní BARF diéty je potrebné overiť, či pes nie je na túto stravu navyknutý.
Vzhľadom na veľkosť a potrebu priestoru nie je bernský pes vhodný pre malý byt bez prístupu na dvor alebo záhradu. Je potrebný pravidelný pohyb, dlhé prechádzky a mentálne výzvy, ako sú interaktívne hračky a športy vhodné pre veľké psy. K deťom sú väčšinou veľmi trpezlivé, no treba brať do úvahy bezpečnosť a dohľad pri kontakte s mladšími deťmi. V prípade interakcie s inými zvieratami je dôležitá socializácia a dohľad.
Vytvorte správny domov pre bernského psa
- Poskytnite veľký priestor, ideálne s dvorom alebo záhradou.
- Zabezpečte pravidelnú starostlivosť o srsť 2-3x týždenne, počas pĺznutia denné česanie.
- Zaistite pravidelné očné, ušné a zubné prehliadky a kontrolu pazúrov.
- Vyberte vhodné aktivity ako ťažný, záchranársky alebo stopársky pes a ponúknite mentálne výzvy.
- Dbajte na zdravú výživu a primeranú váhu, aby ste predišli obezite a s ňou súvisiacim problémom.
Všeobecné poznámky a praktické tipy
- Bernský salašnícky pes je veľmi spoločenský a miluje rodinný život; potrebuje kontakt s ľuďmi a pravidelný režim.
- Je vhodný pre rodiny s deťmi, ale malé deti by mali byť vždy pod dohľadom pri kontakte so psom.
- Pri výbere chovateľa hľadajte renomovaný klub plemena a zabezpečte všetky očkovania a zdravotné vyšetrenia.
- Príprava šteniatka na život v domácnosti zahŕňa aj postupné zoznámenie s výškami a schodmi; mladé psy môžu mať dočasné problémy so stručno-ťažkou aktivitou.
Bernský salašnícky pes - 10 najdôležitejších faktov
Ak zvažujete zaobstarať si bernského psa, nájdite si čas na návštevy u chovateľa, aby ste získali komplexný dojem o chove a samotných psoch. Dôležité je, aby boli psy očkované a prešli všetkými odporúčanými zdravotnými vyšetreniami. Dobrý chovateľ Vás navyše nikdy na kúpu šteniatka nenahovára a snaží sa získať predstavu o podmienkach, v ktorých s Vami s psom bude žiť.
Vplyv na výživu a starostlivosť
Najlepšia strava je vysoký obsah mäsa s doplnením ovocia a zeleniny. Krmivá môžu byť suché aj mokré; BARF je alternatíva po konzultácii s odborníkom. Pes potrebuje konzistentný pitný režim a vhodné množstvo kalórií podľa aktivity, hmotnosti a veku. Pri vedomí, že bernský pes je veľký a pomerne aktívny, treba mať na pamäti aj potrebu primeranej výživy na udržanie zdravia kĺbov a vnútorných orgánov.
Najčastejšie ochorenia a prevencia
- Dysplázia bedrového a lakťového kĺbu
- Ochorenia obličiek
- Zhubné nádory
- Iné genetické predispozície vyplývajúce z chovu
Prevencia spočíva vo výbere zodpovedného chovateľa, pravidelných zdravotných vyšetreniach a vyváženej starostlivosti o srsť, stravu a pohyb. Bernský salašnícky pes sa v súčasnosti teší veľkej obľube ako rodinný a pracovný pes a zostáva jedným z najobľúbenejších švajčiarskych salašníckych psov na svete.