Slovenský kopov je poľovný pes s dlhou históriou, ktorý je oficiálne uznaný Medzinárodnou kynologickou federáciou (FCI) a patrí do skupiny VI - Duriče, farbiare a príbuzné plemená, sekcia 1.2 - Duriče strednej veľkosti, s pracovnou skúškou. Toto plemeno pochádza zo Slovenska a jeho pôvod siaha až do stredoveku. Hoci sa presné okolnosti jeho vzniku líšia, predpokladá sa kríženie pôvodných poľovných psov. Ako samostatné plemeno bol oficiálne uznaný v roku 1963.
Vzhľad a telesná stavba
Stavbou tela sa podobá na dobermana, je však menší. Má ľahšiu, ale pevnú stavbu obdĺžnikového tvaru. Hlava je primeranej veľkosti k telu, s približne rovnako dlhou mozgovou a nosovou časťou. Nos je vždy čierny. Oči sú tmavé, hlboko posadené, mandľového tvaru, pôsobiace živo a odvážne, s čiernymi očnými viečkami. Uši sú stredne dlhé, zavesené nad úrovňou očí, zaoblené na konci a priliehajúce k hlave. Krk je kratší, svalnatý a dobre nasadený. Chrbát je stredne dlhý a rovný, hrudník stredne hlboký a dlhý, bedrá krátke a svalnaté. Brucho a slabiny sú mierne vtiahnuté. Chvost je nasadený nižšie, zužuje sa smerom ku koncu, v pokoji visí a v pohybe sa šabľovito dvíha.
Srsť a sfarbenie
Srsť slovenského kopova je stredne hrubá, dlhá 2 až 5 cm, hustá, priliehavá k telu a s hustou podsadou. Základné sfarbenie je čierne s mahagónovo hnedým pálením, ktoré sa nachádza na pyskoch, nad očami, na vnútornej strane uší, na končatinách, spodnej strane chvosta a na zadku. V prípade iného sfarbenia alebo bielych znakov sa považujú za chyby podľa štandardu.
Veľkosť a hmotnosť
Výška v kohútiku psov je približne 45-50 cm, sučky sú o približne 5 cm menšie. Hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí 15-20 kg.
Povaha, temperament a využitie
Kopov je odvážny, temperamentný pes so silným a vytrvalým charakterom, ktorý je prispôsobený na prácu v húštinách. Dokáže dlho a hlasno sledovať čerstvú stopu a vyniká ostrým čuchom a orientačným zmyslom. Prednostne sa používa ako durič na lov diviačej zveri, vhodný na individuálny aj spoločný lov, a dokáže prehľadávať malé aj veľké húštiny na veľkom priestore. Osvedčil sa aj pri dohľadávaní postrelenej zveri. Vďaka svojmu osrsteniu je vhodný do podhorských a horských revírov, ale aj do rovín a do poľovačiek na snehu.
Výchova a interakcia s rodinou
Je odvážny, silný, tvrdohlavý, neúnavný a nezávislý. Ku svojmu pánovi je veľmi lojálny a k rodine prítulný; na cudzích ľudí býva nedôverčivý. Potrebuje dôsledný a láskavý výcvik, bez násilia, a je vhodný pre skúsených poľovníkov, ktorí dokážu poskytnúť dostatočné psychické a fyzické vyžitie. Pes vyžaduje veľa priestoru a pravidelný pohyb; v opačnom prípade má z nudy deštruktívny sklon. Ak sa rozhodnete držať kopova v obytnom priestore, je potrebné vytvoriť pohodlný brloh a zabezpečiť kontakt so psom. Na vidieku by mal mať psík svoj koterec, chránený pred nepriaznivým počasím.
Výcvik a bonitácia
Bonitácia z exteriéru sa vykonáva na BONITÁCII poriadanej klubom a slúži na určenie chovnosti. Absolvovať bonitáciu môžu jedince staršie ako 12 mesiacov. DNA test je nutný pre získanie chovnosti. Výcvik sa zameriava na vedenie na remeni, správanie na stanovišti, posliedku a odloženie. Výcvikové disciplíny kladú dôraz na vrodené povahové a charakterové vlastnosti a ich správne formovanie podľa praktického využitia. Musí sa poznať revír, zastúpenie zveri a spôsoby lovu na jednotlivé druhy. Pes predstavuje nenahraditeľného spoločníka a pomocníka pre poľovníka, pričom správne vedený pes môže byť aj vodcom a kamarátom pre deti.
História a vývoj plemena
Slovenský kopov je národné plemeno so starou tradíciou v strednej Európe. Z rodnej proveniencie sa vyvinul z skupiny duričov používaných na stavanie a lov zveri. Prvý písomný doklad o jeho zákaze kríženia s inými plemenami pochádza z 17. - 18. storočia. Základným výberom a postupným vývojom do dnešného vzhľadu vzniklo plemeno v modernom znení. V roku 1963 ho Medzinárodná kynologická federácia uznala ako samostatné plemeno. Výsledkom dlhého procesu bolo vzniknutie stredne veľkého duriča s obdĺžnikovým rámcom tela a charakteristickými črtami.
Fyzické popisy a exteriérové znaky z pohľadu štandardu
Podľa štandardu FCI: celkový vzhľad - čierny s hrdzavohnedým až mahagónovým pálením. Ľahšia stavba tela, ale pevná kostra obdĺžnikového tvaru. Lebka - obdĺžnikového tvaru, mierne zaokrúhlená na temene, s nadočnicovými oblúkmi a výraznou čelnou ryhou. Oči sú tmavé, mandľovitého tvaru a hlbšie uložené. Nos je čierny, veľkosť primeraná, s mierne otvorenými nozdrami. Uši stredne dlhé a priliehavé. Krk krátky a svalnatý. Hrudník stredne hlboký, široký a dlhý. Chrbát rovný, stredne dlhý. Bedrá kratšie, ale široké a svalnaté. Chvost zúžený ku koncu a dosahuje po päty. Srsť 2-5 cm, na chrbte a chvoste dlhšia, s hustou podsadou. Požiadavky na farbu - vždy čierna s hrdzavohnedým až mahagónovým pálením na konkrétnych miestach (na pyskoch, nad očami, na vnútornej strane uší, na končatinách, spodnej strane chvosta a na zadku). Výška psa 45-50 cm, suky 40-45 cm, hmotnosť 15-20 kg. Povaha - odvážny, temperamentný, vytrvalý, s vynikajúcim čuchom. Použitie - durič, dohľadávací pes.
Praktické tipy pre chov a starostlivosť
Starostlivosť o srsť je nenáročná. Môže byť ubytovaný celoročne vonku. Pes vyžaduje skúseného majiteľa, ktorý vie poskytnúť dostatočné psychické a fyzické vyžitie a zvládnuť výcvik s dôslednosťou. Výživa a pohyb sú kľúčové; ide o loveckého psa, ktorý potrebuje pravidelnú prácu na stopách a kontakt so svojím vodcom. V domácom prostredí je želané mať často spoločný kontakt s rodinou, zatiaľ čo na revíri je dôležitá disciplína a vedenie na remeni.
V poviedkach a praktických návodoch na výcvik sú dôležité nasledovné body: prítomnosť staršieho skúseného duriča na učenie, postupné zapracovanie do stopy diviaka, využívanie pofarbených stôp, dohľadávanie postrelených kusov a zvládanie komunikácie medzi psom a vodičom. Je potrebné naučiť psa pracovať na čerstvej stope, aby bol spoľahlivý a vyrovnaný počas celého lovu. Pri vypúšťaní mladých psov je dôležité zabezpečiť postupné zoznamovanie s terénom a strelou zveri, aby sa predišlo zraneniam a zbytočnému riziku.
Tabuľka: Hlavné rozmery a vybrané znaky podľa FCI štandardu
| Charakteristika | Povedané hodnoty |
|---|---|
| Výška v kohútiku (psov) | 45-50 cm |
| Výška v kohútiku (suky) | 40-45 cm |
| Hmotnosť | 15-20 kg |
| Farba srsti | Čierna s hrdzavohnedým až mahagónovým pálením |
| Srsť | 2-5 cm, hustá, s podsadou |
Praktické okamihy lovu a všestrannosť výkonu
Pokiaľ ide o praktickú prácu na stope diviačej zveri, durič, a najmä kopov, sa vyznačuje vysokou útočnosťou a schopnosťou sledovať teplú stopu niekoľko hodín. Duračie školy odporúčajú rozdelenie výcviku na obdobia od jari do jesene, s viacnásobným trénovaním týždenne a s postupným zapájaním mladších psov do terénnych skúšok pod vedením starších skúsených duričov. Pri výcviku sa kladie dôraz na rozlišovanie jednotlivých druhov stôp a na správne vedenie na remeni a pri stope. Keď pes pracuje na správnej stope, mal by byť pochválený a vedený k ďalšiemu postupu. Ak je zver postrelená, pes musí zostať pri vodičovi a sám sa naučiť rozlišovať medzi postrelenou zverou a inými stopami.
Kôpor vám už nikdy neuschne: Toto je tajomstvo obrovskej úrody, o ktorom nikto nehovorí!
Väčšinou je dôležité udržiavať psa na vôdzke počas prechádzok v revíry a počas spoločných poľovníckych akcií, aby sa predišlo nežiaducemu riziku. Taktiež je potrebné starať sa o výživu a pravidelný pohyb, aby pes vydržal dlhé trasy a stal sa spoľahlivým partnerom na love.
Zhrnutie
Slovenský kopov predstavuje všestranné poľovné plemeno s bohatou históriou a výraznou povahou. Jeho výcvik a starostlivosť vyžadujú skúseného majiteľa, ktorý vie využiť jeho výnimočné duševné a fyzické vlastnosti pre účely lovu diviačej zveri a dohľadávania postrelených kusov v rôznych terénoch.