Alebo ako sme s Lejdy Reštart Challenge započali. Výstup na Sitno, Panský diel a Poľanu. Predpovedajú obzvlášť škaredý víkend, vytrvalý dážď na celom území, silný vietor, miestami búrky. Ochotníkov na víkendové horodolky ubúda a na žiadne exponované výstupy či hrebeňovky to nevyzerá. Na zadku sa mi však sedieť nechce, tak sa rozhodnem spojiť príjemné s užitočným - zahájením Reštart Challengu.
Pre istotu vyberám viac lokalít blízko seba - všade snáď naraz pršať nebude. Voľba padne na Sitno, Panský diel a Poľanu. Sitno Mama tiež spája príjemné s užitočným - okrem rožku s vajcom mi na cestu pribalí aj psa. V takomto nečase sa jej určite nechce chodiť venčiť. Lejdy sa vraj aspoň obetuje, keď stretneme medveďa. Už vidím tie šprinty, naša Lejdy je vskutku obranársky typ.
Sitno: štart, trápenie aj radosti na horách
Na Sitno Naskočíme do auta a hybaj ho smer Štiavnica. Na rozbehnutie zlupneme Sitno. Vystupujeme pri Počúvadlianskom jazere, obloha sa mračí, Oskara nevidno, zatial však nezaprší. Zapíname trysky v motoroch a brodíme sa cez bahnové more hore lesnou cestou. Mrak sa približuje, vrchol však máme na dosah. Na každom rohu nás lákajú na vrcholového čapáka a guláš veľkými značkami OTVORENÉ. Myslíte že bolo? Kdeže je ten guláš? Odfotíme vrcholovku, zahundreme nad zavretou krčmou. Lejdy narobí z vetvičiek zbierku trieskových mravenísk, preskúmame hradisko, orosia nás prvé kvapky a poď ho šprinty dolu. Lejdy od blata nadobúda rôzne odtiene hnedosivej a neveriacky na mna žmurká, keď sa ju snažím dostať do Počúvadlianskeho jazera. Tretí nešťastný žmurk ma presvedčí o tom, že si to nezaslúži. Tehla na plyne a letíme smer Špania Dolina. Sitno sme stihli na paničky a hlavne na sucho. Check. Sitno vrchol- oklamali nás. Žiaden guláš tu nie je. Hrad Sitno.
Cestou do Španej Doliny a Štiavnické krásy
Cestou do Španej Doliny doplníme v Štiavnici zásoby radlerov. Zrazu vykukne slnko a osvetlí Štiavnické vrchy a kalváriu. Obzerance až mi v krku praská, z tohoľkej krasoty takmer parkujeme v priekope. Lejdy na mňa flochne. “OK, už jazdím opatrne”, zašomrem…
Panský diel: výstup s hokejovým duom a zábavou
V Španej Doline nás pri krčme zastihne otrasne demotivujúce počasie. Vskutku, ani psa nevyhnať. Opúšťame sa pri presse s pivkom. Nakoniec sa však vydávame na cestu, večer musíme predsa stihnúť hokej Slovensko - Kanada. Panský diel už Lejdy pozná, značky na stromoch s ňou ani nepotrebujem sledovať. Vybehneme na vrchol, opäť poaportujeme, vrcholovka a po zjazdovke bežíme späť do Španej. Panský diel je jeden ohromne príjemný kopec s malebnými výhľadmi a už sa teším, ako si ho najbližšie vyšlapem na bicykli - ak mi ho samozrejme neznámy dobrotivec vráti aj so zámkom a kusom odpíleného zábradlia.
Počasie nám poprialo a Iľkovi to opäť raz s tou predpoveďou nevyšlo. Cestou na Panský diel V dedine v Baníckej Krčme dotankujeme tekutiny. Dotankovať potrebuje aj smädný Nissan. To by však chcelo neminúť peniaze na tresku a podobné gurmánske záležitosti deň predtým. Patrik zachraňuje situáciu a o chvíľu už pípa sms: Na Váš účet pribudla suma milión evri. To sa chodí na výlety tesne pred výplatou… Situácia je zachránená, Nissan nasýtený. Na dnes už len hokej, ten žalostný hokej.
Poľana: dažďové ráno a návrat domov
Teraz sme však ešte plní entuziazmu a utekáme si nájsť fleka v Detve. Ako Detvanci rozlúštili záhadu nášho zakliateho hokeja V Detve pristavujeme pri prvom pajzlíku, kde sa smie so psom. Sedím v obkľúčení miestnych elegánov s borovičkami v rukách, pivom brzdiacich. Scápaní jak rumbagule. Vekový priemer s mojimi “mid-twenties” znižujem na 70. Nechcem zaostávať, a tak objednávam ďalšiu rundu. Lejdy chlapom kradne burizóny z lavice. Začiatok druhej tretiny, 2:0 pre Kanadu. “A vieš prečo Lojzo? Na omšu včera nestihli ísť!”. Ďalšia runda. 3:0 pre Kanadu. “Hudáček, to je taký chudáček, nič tam netrafí.” “Veď to je brankár ty hovädo.” “Brankár, tréner, komentátor…keby vie, tak dá.” Runda tri, štvrté. 4:0 pre Kanadu. “Hovädá ruské! chcel som sa ísť vyčurať, ale až mi zaseklo.” Borovičková a Kofolová runda. Lejdy načína ďalší balík burizónov. 5:0 pre Kanadu. “Chlapi, pome radšej miešať betón.” Zaspávame s Lejdy v aute za cintorínom v poli. Slovenská vlajka vlaje v rytme Chopinovho Marche Funèbre. Náš bejvák a funclub základňa.
Nedeľa ráno. Dážď ťuká na sklo. Ani Lejdy sa nechce z auta. Všade sneží perie z môjho deravého spacáku a Lejdy zanietene pára dvojkríž na vlajke. S malou dušičkou pozeráme na Poľanu spoza prúdov vody za oknom. Zapínam Anténu rock, pretože “hrajú iba rock”. Bohužial stále ten istý a po druhom kole “Immm just a giiiirl” od Gwen Stefani už aj dážd prestane chcieť kvapkať. Využívame príležitosť, preparkujeme do Skliarova a hor sa na Poľanu. Do štyroch hodín sme späť aj s 16km v nohách a 1000m prevýšením. Lejdy sa zmocňuje inštinkt dravca a rozbieha sa za krásnym biojeleňom, ktorého sme vyrušili pri raňajkách. Ale len rozbieha, nakoniec si to predsa len rozmyslí. Predsa len, je to bytová bratislavčanka. Naskočí do auta a jej pohľad vraví za všetko- ideme DOMOV. 3 kopce a skvelý víkend za nami. Improvizované výjazdy sú najlepšie a my sa tešíme na zvyšok challengu a vysávanie auta. Z Lejdy ešte teraz opadávajú blatové dredy a perie zo spacáku.
Viac info: aktualizovať mapu, uprav v JOSM (pokročilé), 80893264, stiahni GPX, wikidata, plocha: 820847, lon: 17.161658320171963, lat: 48.094322364821245, wikipedia: sk:Kopáčsky ostrov, sopsr:zone: Zóna A V. stupeň ochrany, start date: 1976 11 01, osm version: 7, related law: Úprava Ministerstva kultúry SSR č. Zdroj dátMapové údaje pochádzajú z www.OpenStreetMap.org, databáza je prístupná pod licenciou ODbL. Mapový podklad vytvára a aktualizuje Freemap Slovakia (www.freemap.sk), šíriteľný pod licenciou CC-BY-SA. Fotky sme čerpali z galérie portálu freemap.sk, autori fotiek sú uvedení pri jednotlivých fotkách a sú šíriteľné pod licenciou CC a z wikipédie. Výškový profil trás čerpáme z SRTM. Niečo vám chýba? Pridajte to. Ak sa chystáte ísť schladiť na Kopáčsky ostrov v Biskupiciach, môže vás to vyjsť draho.
Ktoré lokality sú chránené? Kopáčsky ostrov v Podunajských Biskupiciach patrí k obľúbeným miestam, kde Bratislavčania trávia horúce leto. Práve preto v posledných týždňoch čoraz viac ľudí rieši, kde môžu chodiť legálne - a kde už za prechádzku hrozí pokuta od lesnej stráže. Bratislavský sprievodca a mestský aktivista Ivor Švihran sa preto rozhodol celú situáciu podrobne vysvetliť v statuse na sociálnej sieti. Ako uvádza, celý Kopáčsky ostrov rozhodne nie je neprístupný. „Zakázaný je iba vstup do Prírodnej pamiatky Panský diel (4. stupeň ochrany) a Prírodnej rezervácie Kopáčsky ostrov (5. stupeň ochrany),“ objasňuje. Zároveň pripomína, že nejde o novinku - obe lokality sú chránené už celé desaťročia. Zmätok však podľa neho spôsobilo to, že tadiaľ v minulosti viedla turistická značka, ktorú v roku 2014 odklonili.
Kde je vstup povolený? Švihran odporúča vyhnúť sa vstupu na ostrov cez známu panelku so zákrutou, kde stráž často pokutuje za parkovanie v chránenej oblasti. Namiesto toho odporúča parkovať pri bufete Flinstones na Micherovej zátoke alebo využiť prístup od Spaľovne. Legálne sa podľa neho možno dostať len po severný breh jazera Panský diel, odkiaľ vedie neoficiálny chodník po južnej strane ramena smerom k hrádzi. Vstup je možný aj cez lesné cestičky - treba však vedieť, kadiaľ presne ísť. Podrobný návod zverejnil aj s mapkami. Zároveň zdôrazňuje, že aj v prípadoch, keď nejde o maloplošné chránené územia, stále sa nachádzate v CHKO Dunajské luhy a Ramsarskej lokalite. S tým sa viažu prísne pravidlá: žiadne autá, motorky, odpadky, hluk ani voľne pustené psy.
Pod príspevkom sa rozbehla diskusia - viacerým obyvateľom sa zdá nelogické, že v blízkosti spaľovne a rafinérie platia prísne obmedzenia pre peších turistov. Gabriela ironicky poznamenala: „Milujem, 5. stupeň ochrany rovno vedľa spaľovne a Slovnaftu... akože ľudia, ktorí sa prechádzajú, znehodnotia oblasť viac ako rafinérka a spaľovňa?“ pýta sa. Radomír jej však oponoval: „Ľudia tam nechávajú odpadky, plašia alebo rovno zabíjajú zver - autami či pustenými psami, ničia rastlinstvo - každoročné nájazdy na medvedí cesnak, snežienky, atď...“ Mire zasa nešlo do hlavy, prečo sa nesmie chodiť po asfaltke vedúcej cez chránené územie. „Toto je asi nad rámec môjho chápania, ale ak od rampy vedie cez piaty stupeň ochrany asfaltka, prečo po nej nemôžem chodiť pešo? Čo tam poškodím?“ pýta sa. Odpoveď jej poskytol Martin: „Hniezdi tam Orliak morský. Jemu nevadí, že má pod hniezdom asfaltku, vadia mu tam ľudia.“
Hrozí pokuta. Hoci sa ochrana prírody v priemyselne ovplyvnenom území môže niekomu zdať zbytočná alebo nezmyselná, dôvody na obmedzenia existujú - najmä kvôli vzácnym druhom vtáctva, ktoré citlivo reagujú na pohyb ľudí. Zároveň je jasné, že Kopáčsky ostrov bude pre Bratislavčanov aj naďalej lákadlom, no pohyb v ňom si vyžaduje rešpekt k pravidlám. Tie si mnohí ľudia možno neuvedomujú, no za ich porušenie môžu dostať pokutu.