Hoci sú určité prejavy agresivity normálnou súčasťou psej komunikácie a rozhodne sa netýkajú iba takzvaných nebezpečných plemien, nemali by ste ich v žiadnom prípade podceňovať. Následky takéhoto správania totiž patria medzi najzávažnejšie, keďže so sebou nesú vysoké riziko poranenia či dokonca smrti. Pokiaľ je váš pes nervózny a podráždený, okrem primeraného výcviku skúste odhaliť príčinu, ktorá sa za touto zmenou skrýva. Na úvod je potrebné povedať, že žiaden psík sa s agresívnym správaním nenarodí. Hoci sa jeho prejavy zvyknú dávať do súvislosti s bojovými plemenami, nie je ničím nezvyčajným, keď za domácimi útokmi zvierat na majiteľa stoja yorkshire teriéry, čivavy, jazvečíky a kokeršpaniely. Agresivita býva vyvolaná trvalými alebo opakujúcimi sa negatívnymi pocitmi, najčastejšie strachom alebo úzkosťou.
Pes dáva svoj diskomfort najavo vrčaním a cerením zubov, niekedy tiež olizovaním ňufáka. Pokiaľ na tieto signály vhodne nezareagujete, skôr či neskôr môže dôjsť k uhryznutiu. K agresívnym prejavom u psa bežne dochádza pri ochrane svojho teritória, hračky alebo svorky. Podľa typických znakov je možné hovoriť o: agresivite, ktorú vyvoláva konkrétna situácia alebo príčina; agresivite namierenej voči ľudským/zvieracím členom rodiny, prípadne voči neznámym ľuďom; ofenzívnej agresivite; defenzívnej agresivite, prameniacej zo strachu a úzkosti. Agresívne prejavy nemusia byť vždy jednoznačne rozpoznateľné, prípadne sa môžu navzájom prelínať a kombinovať.
Pes voči návšteve prejavuje ofenzívnu agresivitu založenú na ochrane teritória, zatiaľ čo počas návštevy veterinára jeho správanie vykazuje formu defenzívnej agresivity, vyvolanej strachom. Existujú aj prípady, kedy zviera svoju zlosť prejavuje voči najbližším, no pri neznámych ľuďoch sa správa priateľsky. Za jeden z najzávažnejších problémov sa považuje agresivita psa voči majiteľom, a to predovšetkým vtedy, ak ide o deti. Nebezpečné je nielen riziko zranenia, ale tiež nepríjemný emocionálny zážitok, ktorý si najmenší člen rodiny so sebou nesie do budúcnosti.
Strach, smútok a sklamanie tvoria iba časť emócií, ktoré vedú k trvalému narušeniu puta medzi majiteľom a psom v dôsledku jeho agresívnych prejavov. Zviera necíti potešenie zo zastrašovania svojho okolia, naopak, agresivita sa väčšinou týka neistých psov, ktorí sa z rôznych príčin môžu cítiť ohrození. Medzi varovné signály, ktorými psík dáva najavo, že má strach, patrí otáčanie tela a hlavy smerom od podnetu a snaha ujsť, prípadne stuhnutý postoj a uprený pohľad. Jasnejšie znaky toho, že je zviera nervózne, sú štekanie, vrčanie, dvíhanie pyskov a cerenie zubov.
Pokiaľ ste tieto signály ignorovali a došlo k uhryznutiu, skôr, než sa pustíte do trestania psa, zamerajte sa na odhalenie najčastejších spúšťačov takéhoto útoku: akútna bolesť spojená s ublížením alebo zranením; zlý zdravotný stav, choroba; nezvládnutá socializácia; hypersexualita zvieraťa (agresivita psa v čase hárania feniek); negatívne zážitky z útulku alebo od predchádzajúceho majiteľa; izolovaný chov; nesprávny výcvik; pudové správanie (lovecký inštinkt, ochrana teritória, svorky, predmetu); zlé vyhodnotenie situácie (zľaknutie, podcenienie situácie, neopatrnosť).
Za správanie psa je vždy zodpovedný majiteľ, práve on má za úlohu naučiť ho, ako vychádzať s ľuďmi a ostatnými zvieratami. Na druhej strane treba povedať, že väčšinu výchovných chýb neurobíme zámerne. Väčšinou ide o nevedomosť alebo neskúsenosť s výchovou psa. V prípade, že sa u vášho doteraz vždy mierumilovného spoločníka stretnete s agresívnymi prejavmi, neprepadajte sebaobviňovaniu a namiesto toho sa obráťte na odborníka. Skúsený cvičiteľ vám dokáže poradiť, ako takémuto správaniu predchádzať alebo od neho zviera úplne odnaučiť.
Ako to zvládnuť?
Obrátiť sa na profesionálov, ku ktorým patria psí tréneri, psychológovia alebo špeciálni terapeuti problémových zvierat, je vždy dobrý nápad. Vyhnete sa systému pokus-omyl a ušetríte veľa stresu sebe i vášmu psovi. Aby sa vaša spolupráca vydarila, je dôležité zistiť, kde sa ukrývajú príčiny a spúšťače zvieracej agresivity. Kým si nebudete istí, že ich dokážete bezpečne zvládnuť, radšej sa im úplne vyhýbajte. Niekedy je lepšie v záťažových situáciách zvoliť istotu a siahnuť po náhubku. Pokiaľ naň nie je váš psík zvyknutý, pomôžte mu zo začiatku maškrtou a doprajte mu čas, aby si túto pomôcku sám osvojil.
Should you play with an aggressive mindset as an athlete: Sport psychology tip
Ďalším krokom je sústrediť sa na tréning poslušnosti a kontroly správania. V rámci výcviku vám profesionálny tréner pomôže s umelým navodením stresujúcej situácie, v ktorej sa váš pes zvykne správať agresívne. Ukáže vám, ako sa v takýchto prípadoch zachovať a udržať vášho miláčika pokojného. Spoločný tréning v neposlednom ráde dodá sebavedomie aj vám, aby ste si ľahšie zachovali rozvahu - pes tieto emócie vycíti a ľahšie vás akceptuje ako autoritu.
Nezabúdajte, že pes je živá bytosť s vlastnými emóciami, a tiež pudom sebazáchovy. K agresívnej reakcii dochádza, keď je zahnaný do kúta a nevidí inú možnosť, než zaútočiť. Či už je to manipulácia spôsobom, ktorú zviera nepozná, alebo zle pochopená hra s loptou a inými predmetmi, či náhla bolesť, ktorú mu nechtiac spôsobíte. Aj preto je mimoriadne dôležité vedieť pri psovi predvídať.
Kedy navštíviť veterinára?
Podľa skúseností odborníkov na výcvik a výchovu psa, náhla agresivita býva často spôsobená aj zdravotným problémom psa, napríklad zápalom uší, srdcovou arytmiou, zápalom ďasien či závažnejšími ochoreniami. Ak si u vášho psa všimnete náhlu zmenu správania, ktorá vykazuje príznaky strachu alebo agresivity, pričom vám nie je známa žiadna príčina tohto problému, neváhajte a nechajte ho vyšetriť u lekára. Toho samozrejme nezabudnite upozorniť na možné riziko útoku. Pri návšteve veterinára držte zviera na vôdzke a ak je to potrebné, použite aj náhubok. Majte po ruke jeho obľúbenú hračku na upokojenie, a tiež maškrty ako odmenu za dobré správanie. Vyšetrenie si skúste dohodnúť vopred tak, aby ste so psíkom nemuseli čakať dlho v čakárni a vystaviť ho kontaktu s cudzími ľuďmi alebo inými psíkmi.
Stretnutie s agresívnym psom nie je nikdy príjemný zážitok. V takejto situácii je však kľúčové zachovať rozvahu. Či už ide o túlavého psa, alebo domáce zviera, ktoré sa správa nezvyčajne agresívne, každý váš pohyb, pohľad či gesto môže byť rozhodujúce. Možno ste to netušili, no existuje jedna jednoduchá technika, ktorej podstatou je jediné slovo - príkaz, ktorý môže psa prinútiť zastaviť svoj útok.
Kto je najčastejšou obeťou útokov psov?
Aj keď sa môže zdať, že útoky psov sú pomerne zriedkavé, štatistiky ukazujú opak. Celosvetovo zomrie ročne až 60-tisíc ľudí na následky uhryznutia psom, pričom najčastejším dôvodom úmrtí je besnota, a to predovšetkým v menej rozvinutých krajinách sveta. Na Slovensku je situácia lepšia, no napriek tomu nie sú útoky psov výnimkou. Každý rok úrady evidujú desiatky až stovky prípadov, pričom k nebezpečnej situácii môže dôjsť doslova kdekoľvek - na ulici, v parku, na cyklistickom chodníku, ale aj vo vlastnom domove. Najohrozenejšou skupinou sú pritom ľudia vo veku od 50 do 59 rokov.
Ich pomalšie reakcie, nižšia fyzická kondícia či menšia pohotovosť z nich robia ideálny cieľ. Zároveň platí, že útočiť nemusí len veľké plemeno, ako sú stafordy, rotvajlery alebo pitbully. Vážne zranenia vám dokáže spôsobiť aj malý pes, ak sa cíti ohrozený či podráždený.
Ako reagovať, keď vás napadne agresívny pes?
V prvom rade je najdôležitejšie zachovať pokoj. Psy sú totiž veľmi citlivé na energiu človeka. Ak prejavíte strach, paniku, začnete kričať či sa prudko hýbať, len tým situáciu zhoršíte a psa ešte viac vyprovokujete. Tu je niekoľko odporúčaných krokov, ako sa zachovať pri hrozbe útoku: neutekajte - to by u psa mohlo vyvolať lovecký inštinkt. Nepozerajte psovi priamo do očí - môže to chápať ako výzvu na boj. Postavte sa k psovi bokom - týmto gestom vyjadrujete, že nechcete konflikt.
V krízovej situácii je nevyhnutné použiť jasný a rozhodný hlas. Autoritatívnym tónom vyslovte jedno z týchto slov: „Nie!“ „Stoj!“ „Dosť!“ Aj keď pes daný povel nemusí poznať, výrazný tón hlasu ho môže zastaviť, prípadne aspoň spomaliť. Ďalšie opatrenia pri útoku: vytvorte si bariéru - použite tašku, ruksak, dáždnik alebo bundu. Pokojne a pomaly cúvajte preč - pomalý pohyb psa menej provokuje. chráňte si citlivé oblasti - ak dôjde k útoku, rukami si prioritne kryte tvár a krk.
Čo robiť po uhryznutí psom?
Ak pes zaútočí a uhryzne vás, postupujte: ranu opláchnite čistou vodou a mydlom. Postihnuté miesto dezinfikujte - najlepšie peroxidom vodíka alebo jódovou tinktúrou. Ihneď vyhľadajte lekársku pomoc, a to aj v prípade menších zranení. Riskujete vážnu infekciu. Incident nahláste - kontaktujte políciu alebo príslušnú veterinárnu správu. Udržiavajte psa na vôdzke a pri veterinárnej návšteve využite náhubok podľa potreby.
Ako útokom psov predchádzať?
Najlepšou ochranou je vždy prevencia. Stačí dodržiavať niekoľko jednoduchých pravidiel: Nikdy bez dovolenia nehladkajte cudzie psy. Neprovokujte psa prudkými pohybmi ani hlasnými zvukmi. Nevstupujte na súkromný pozemok, ktorý stráži pes. Psy zvyčajne útočia z neistoty, strachu alebo pocitu ohrozenia. Správnym správaním môžete výrazne znížiť riziko útoku.
Niečo ako vrodená agresivita podľa expertov u psov neexistuje. Niektoré plemená sa síce riadia inštinktom viac ako iné, ale agresivita je väčšinou výsledkom nesprávnej výchovy. „Chodím k množstvu silne agresívnych psov, no žiadny ma ešte nepohrýzol. Vidím, kedy ide zaútočiť, a vtedy sa správam inak. Pes je otvorená kniha, z ktorej sa dá čítať. Ľudia však často nevedia čítať tieto signály,“ tvrdí expert. Delenie plemien na bojové a nebojové neuznáva a to, že útočia najmä veľké psy, pokladá za omyl. „Najčastejšie napádajú ľudí veľmi malé psy. Majiteľ sa k psovi správa ako k hračke alebo k dieťaťu, zakazuje mu komunikovať s okolím,“ vysvetlil expert.
Prečo je pes agresívny? Ak ide útočiť, má na to dôvod, napríklad bráni svoje teritórium. Dôvodom agresivity môže byť aj nedbalý pohyb človeka, na ktorý len nie je zvyknutý. Často je to tak, že pes sa bráni. Ohrozeným sa môže cítiť aj vtedy, keď mu neúmyselne vojdete do cesty. Čím je to spôsobené? Dominancia nie je univerzálnym riešením výchovy; moderné poznatky ukazujú, že úspešná výchova potrebuje vzťah založený na vzájomnej dôvere a jasnom rámci, nie neustále potvrdenie „alfa“ postavenia.
Čo je dobré vedieť o dominancii?
Psy sú blízkymi príbuznými vlkov a v prírode žijú v svorke. Nové štúdie ukazujú, že jednoznačná alfa vedúca postava prakticky neexistuje; dominancia je viac situácia než stála pozícia. Pes môže prejavovať agresivitu voči jednotlivcom mimo rodiny, ale nie automatisky voči celej svorke. Vysvetlenie spočíva v tom, že pes vníma „svorku“ ako jedinca rovnakého druhu a že psi si sú vedomí, že nie sú ľudia. Aj preto sú moderované tréningy, ktoré kladú dôraz na vzťah a porozumenie, oveľa efektívnejšie než staré alfa-teórie.