Sudca na dôchodku sa stane členom rady od soboty 17. apríla. Vláda v piatok vymenovala Ľudovíta Bradáča za člena Súdnej rady SR. Sudca na dôchodku sa stane členom rady od soboty 17. apríla. Ľudovít Bradáč sa narodil v roku 1953 a diplom získal na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1977. Justičným čakateľom a sudcom bol medzi rokmi 1977 až 2013. Rozhodoval v občiansko-právnych sporoch a preskúmaval zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov.
Vláda vymenúva troch členov súdnej rady. V súčasnosti medzi nimi sú Eva Mišíková a Katarína Javorčíková. Exsudca Bradáč a donedávna člen Súdnej rady po nehode nafúkal vyše 1,7 promile. 1. 2024, 9:04 Bývalý šéf banskobystrického krajského súdu mal nehodu niekoľko dní pred vianočnými sviatkami. „Nezakrývam, že v slovenskej justícii je dosť osôb, ktoré skôr či neskôr podľahli démonu alkoholu. Je fakt, že spoločenská klíma je k alkoholu veľmi tolerantná, ale ak začne verejnosť vnímať verdikty sudcov v súvislosti s alkoholom, je to cesta do pekla,“ vykladal v roku 2003 pre denník Sme vtedajší predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici Ľudovít Bradáč. Vyjadroval sa k problému slovenskej justície, ktorá si akosi nevedela poradiť s požívaním alkoholu sudcami.
..
Dvadsať rokov od uvedených slov sa podľa informácií PLUS 7 DNÍ dostal do problémov kvôli alkoholu samotný Ľudovít Bradáč. Dnes už síce profesijný talár neoblieka, no ešte donedávna sedel v Súdnej rade SR, v ktorej mal názorovo blízko k jej šéfovi Jánovi Mazákovi a prostredníctvom médií viedol moralizujúce reči o charaktere niektorých svojich kolegov.
Udalosť, počas ktorej emeritný sudca Bradáč narazil vozidlom do zábradlia, sa mala stať 19. decembra pred jedenástou večer v banskobystrickej časti Rudlová. K nehode bola následne privolaná policajná hliadka. Vodiča mala podrobiť niekoľkým dychovým skúškam, pričom všetky boli pozitívne. Vykazovali až vyše 1,7 promile alkoholu v krvi!
Pri uvedenej hodnote je už človek považovaný za opitého. Pri tomto stave nedokáže udržať rovnováhu, má zhoršenú reakčnú schopnosť, ako aj schopnosť rozprávať. Dochádza k zníženiu prahu citlivosti a rýchlej strate sebaovládania. Za volantom sa takto opitý vodič len ťažko koncentruje na šoférovanie a má výpadky pamäte. Nedokáže udržiavať stabilnú rýchlosť a smer. Má obmedzené vnímanie ako i spracúvanie informácii a podnetov z premávky a je neschopný identifikovať riziko. Osoba, ktorá nafúkala už nad jedno promile, sa dopustila trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Hrozí jej za to trest odňatia slobody, ale i vysoká pokuta a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá.
Spomenul nehodu Ľudovít Bradáč v súvislosti decembrovou udalosťou pre PLUS 7 DNÍ uviedol, že už nie je verejne činný a preto sa vraj nemieni verejne spovedať zo svojich činov. „Ako súkromná osoba sa zodpoviem príslušným orgánom a podrobím sa ich procesom a postupom ako každý iný občan. Prosím rešpektujte to,“ reagoval Ľudovít Bradáč na informácie ohľadom jeho predvianočnej nehody.
Zaujímavosťou je, že k nehode došlo neďaleko bydliska predsedu Špecializovaného trestného súdu Jána Hrubalu. Ten však vylučuje, že bol počas nehody s exkolegom vo vozidle.
Eurostat zverejnil prieskum verejnej mienky založený na pocite ľudí vyplývajúci z pocitu ľudí z justície, prokuratúry a z celého systému. Slovenský súdny systém je druhý najmenej dôveryhodný. Prečo si myslíte, že ľudia majú tento dojem?
Boli časy, keď sme na tom boli o niečo lepšie, no nikdy nie diametrálne lepšie. Neboli sme preborníci v dôvere v justíciu a jej kredibilitu. Výsledok prieskumu v dôveru justíciu nie je prekvapivý. Ako ste správne poznamenali, nedôvera je pocit, ktorý je prítomný v spoločnosti. Myslím si, že keby šlo o racionálne a objektívne ukazovatele, tak vzhľadom na počet prejednávaných vecí, by dosť vysoké percento súdnych rozhodnutí obstálo. problém teda nie je v kvalite rozhodnutí?
Problém určite je i v kvalite rozhodnutí, ale myslím si, že keď sa spýtate bežného človeka, či dôveruje našim justičným orgánom, tak ho pocitovo napadnú sudcovia v putách a vo väzbe, predtým Harabin atď. Ľudia si nedôveru v justíciu personifikujú s týmito osobami. V bežných kauzách, v bežných životných situáciách, ktoré sú je dosť vysoké percento primeranej právnej istoty a objektivity. Tento výsledok je založený na desiatkach možno stovkách prípadov, ktoré rezonujú v spoločnosti ako tie známejšie a vychytenejšie. Týkajúce sa známych osobností, kde ľudia cítia, že proces nebol spravodlivý a vyvážený. nemajú ľudia tú nedôveru aj preto, že tie súdy trvajú šialene dlho?
Napríklad spory o pozemky s pozemkovým fondom môžu trvať dekádu. Áno, toto je tá slabina, ktorá súvisí s kvalitou: kvality sudcov, kvalita legislatívy, kvalita znaleckých konaní atď. Keď to dáte všetko dokopy, tak vám vyjde desaťročný spor v podstate o maličkosť. Máme zložité právo, u nás sa máločo rieši jednoducho. Aj zdanlivo jednoduché veci podliehajú zložitým právnym kľučkám. Právo sa podľa mňa zbytočne komplikuje. Potom je riešenie právnych problémov veľmi obtiažne aj pre zdatných právnikov a sudcov. Málokedy pomôže svedecká výpoveď. Keď ste kúpili nehnuteľnosť, musíte mať zmluvu. Veľakrát sú zbytočné ústne pojednávania a podrobné protokolovania, zbytočné svedecké výpovede, ktoré aj tak nič vo veci neprinesú. Toto je otázka pre legislatívcov, prečo to u nás takto komplikovane funguje. Máme príliš komplikovaný právny systém.
Hovoríme o obdobnom probléme ako máme v štátnej správe, ergo, že máme prílišne prebyrokratizovaný právny systém? Ja som presvedčený, že áno. Cítim to už roky v mnohých sférach života. V 90. rokoch sme tlačili tézu, aby sa znižoval počet sudcov a skôr sa rozširoval odborný aparát súdov. Aby sudca prišiel na pojednávanie čistý a nezaťažený za stôl a začal pojednávať. Sudca v Anglicku dostane pripravený kompletný právny rešerš a príslušnú judikatúru. Keď som porovnával prácu holandského, anglického či kanadského sudcu a sudcu na Slovenku, tak ani jeden z nich nebol zaťažený takými zbytočnosťami a administratívnymi hlúposťami ako slovenský a český sudca.
Mohli by ste povedať nejaký príklad z praxe? Daňové konanie. Prebehne nejaké daňové konanie a dostane sa na súd. Účastník podá žalobu a súd preskúmava vec v prvom stupni, druhom stupni a ešte sú možné mimoriadne opravné prostriedky. Dvojstupňovo to prebehne v daňovom konaní, odvolací daňový orgán sa musí vysporiadať so všetkými námietkami, ktoré tam vzniesol účastník v jednotlivých štádiách konania. Nespokojný daňový subjekt podá žalobu a súd prvého stupňa musí vec prejednať ako by to bola nová vec. Kedysi, keď sme začali so správnym konaním, tak malo kasačný charakter. Kasačný princíp je taký, že súd preskúmal správnu vec, lebo tá prebehla obyčajne v dvojstupňovej úrovni, a buď potvrdil, alebo zrušil rozhodnutie. V žiadnom prípade nemenil nič a jeho rozhodnutie nepodliehalo možnosti odvolania. Súdne konanie sa chápalo ako súdna kontrola správneho konania, ktoré štát voči obyvateľom uplatňuje. Teraz súd v prvom a druhom stupni a nebodaj v nejakom inom sa dopodrobna zaoberá každou maličkosťou, ktorá s konaním súvisí. Všetko sa odôvodňuje neporušiteľnosťou ľudských práv. S kasačného princípu sa stal apelačný. Už dávno som kládol otázku, aký to má význam? Som presvedčený, že na tak masívnu a komplikovanú legislatívu nie je náš súdny systém ešte dostatočne dimenzovaný.