Jaskyňa Altamira je známá od roku 1868, ale až v roku 1879 Marcelino Sanz de Sautuola spolu so svojou dcérou Máriou objavili v nižšie položenej jaskynnej hale, vzdialenej asi 30 m od vchodu do jaskyne, slávny strop, kde je maliarskymi prostriedkami vyobrazená skupina 25 zvierat, na ktoré sa v praveku poľovalo (prevažne bizóny, prabýci, divé kone, diviaky, kozorožec, laň a vlk).
Rozmery vyobrazení jednotlivých zvierat sú pomerne značné (150 x 225 cm). Zvieratá sú naskladané do súvislej plochy v rôznych polohách, stojace, ležiace, rútiace sa, sediace na zadnej časti tela. Majstrovská je technika maľby aj farebné podanie, používajúce hlavne prírodné okry a hnedočervené tóny. Maľby sa všeobecne považujú za vrcholné dielo staršej doby kamennej.
Francúzsky vedec Henri Breuil nazval altamirskú jaskyňu „Sixtínskou kaplnkou praveku". Do skupiny jaskýň s takýmito maľbami patria aj ďalšie nálezy ako v Lascaux, Les Combarelles, Font-de-Gaume atď. Keďže altamirská jaskyňa bola prvým náleziskom pravekých nástenných malieb, vznikli pochybnosti a viedli sa dlho spory o ich pravosti. Až objavenie ďalších lokalít potvrdilo oprávnenosť hypotéz o existencii ďalšieho umeleckohistorického javu v dejinách - výtvarného prejavu.
Jaskyňa ležala na výhodnom mieste a jej obyvatelia mohli využiť hojnosť zveriny, ktorá sa pásla v okolitých údoliach, ako aj možnosť využiť blízko ležiace pobrežné oblasti. Priestory však neboli obývané nepretržite. V rôznych medziobdobiach sa sem uchyľovala zver. Asi pred 13 000 rokmi štrkový nános uzavrel vchod do jaskyne a zakonzervoval ju až do doby, keď výbuchmi v blízkom kameňolome, bol otrasmi znovu otvorený.
Postupne sa začali vynárať ďalšie a ďalšie nálezy. V roku 1895 našiel E. Riviére maľby vo francúzskej jaskyni La Mouthe, no aj on sa stretol s nezáujmom odborníkov. I v jaskyni Marsoulas, zasypanej a neprístupnej až do roku 1897, objavili na stenách obrazy zvierat, ale i tieto prejavy umenia skeptici odmietli. Až začiatkom 20. storočia pod vplyvom neustáleho nachádzania nových jaskynných malieb sa prístup vedcov začal meniť. Uznávaný profesor E. Cartailhac v roku 1902 verejne priznal svoj omyl ohľadne Altamiry a uznal pravosť malieb nájdených dcérkou Marcelina de Sautuolu.
To sa už hlásili o slovo archeológovia zo Španielska a Francúzska a odkrývali tisícky rokov staré obrazy z jaskýň v Kantaberských vrchoch, Pyrenejách a oblasti Dordogne. Najslávnejšie nálezy pochádzajú z francúzskych jaskýň Trois Fréres, Lascaux, Rouffignac, Niaux, Le Portel a španielskych El Castillo, Los Hornos, La Passiega a samozrejme Altamira. Hoci drvivá väčšina týchto paleolitických malieb je z nálezísk západnej Európy, sú zaznamenané i v Kapovej jaskyni na Urale, v lokalite Tomsk na Sibíri a v jaskyni Ait Cenker v Mongolsku. Hoci odborníci definitívne potvrdili pravosť malieb a uznali ich vek, stále pred nimi ostávalo niekoľko otáznikov. Prečo sú na niektorých obrazoch zvieratá, ktoré v danej oblasti nežili a teda nemohli byť súčasťou "jedálnička" pravekého lovca? Čo symbolizujú akési mýtické bytosti polozvierat poloľudí objavené hlavne v jaskyniach Trois Fréres či Gabillou? Na časť otázok dokázali nájsť experti odpoveď, no iné zostávajú zahalené rúškom tajomstva dodnes…
Praveké scény a ich interpretácia
Niektoré praveké jaskynné obrazy môžeme chápať ako scény. Ide napríklad o hlavy jeleňov z Lascaux, ktoré sa často označujú ako scéna plávajúcich jeleňov v rieke. To by vysvetľovalo, prečo praveký umelec nakreslil iba hlavy, vytŕčajúce z "vody". Zaujímavá je i scéna z jaskyne Teyjat vo Francúzsku, kde býk prenasleduje kravu, alebo maľba dvoch sobov z Font du Gaume. Jeden zo sobov leží na zemi, druhý sa pasie a skláňa k nemu hlavu. Časté sú i vyobrazenia súbojov dvoch zvierat, alebo lovecké scény, na ktorých je niekedy zachytený i človek.
Drvivá väčšina týchto nádherných diel je namaľaná na ťažko prístupných miestach. Nachádzajú sa v temných vnútorných chodbách, ďaleko od vchodov do jaskýň, kde nepreniklo denné svetlo. Umelci pracovali často v úplnej tme, niekedy za pomoci malých miskovitých lampičiek, v ktorých spaľovali zvierací loj. Niektoré maľby sú vo veľkých výškach, až niekoľko metrov nad zemou, takže ľudia pri ich vytváraní museli stáť na rebríku alebo primitívnom lešení. Nájdeme ich v rozľahlých sieňach, ale i maličkých, úzkych chodbičkách, v ktorých maliar pracoval v skrčenej polohe celé hodiny.
Najstaršie skúmané príbehy zo Sulawesi a Európy
Najnovší nález v jaskyni Chauvet z roku 1995 prinútil odborníkov posunúť začiatky pravekého umenia ešte hlbšie do minulosti. Človek typu Homo Sapiens Sapiens tu totiž namaľoval zvieratá už pred tridsaťtritisíc rokmi! Svet Nachádza sa v Indonézii. Snímka najstaršej jaskynnej maľby na svete. Profimedia Austrálski a indonézski vedci objavili na indonézskom ostrove Sulawesi najstarší príklad figurálneho jaskynného umenia na svete. Maľba divokého prasaťa a troch postáv podobných ľuďom je stará najmenej 51 200 rokov. To je o najmenej päťtisíc rokov viac ako predchádzajúce známe najstaršie jaskynné umenie. Napísal spravodajský server BBC News.
Najstaršia maľba zvierat na svete v jaskyni v Indonézii - BBC News
Tomuto objavu sa venovali aj ďalšie štúdie: Leang Karampuang a Leang Bulu'S Sipong 4 ukazujú, že Európa nebola jediným centrom raného výtvarného prejavu. Výskumníci potvrdili veky okolo 48 000 až 40 000 rokov pre niektoré diela, čo mení doterajšie názory na migráciu ľudí a vznik umenia. Ukázali, že rozprávanie príbehov je staré minimálne 40 000 rokov a že ľudia na ostrove Sulawesi boli schopní zobrazovať komplexné scény s interakciou osôb a zvierat.
V Európe sa najstaršie diela označujú podľa dátovania na jaskyniach ako El Castillo (40 800 rokov) a Lascaux (prípadne až 17 000 rokov staré výjevy). Jaskynné maľby z Lascaux obsahujú stovky diel a obrysov rúk, pričom mnohé sú staré desaťtisícročia. Významným posunom bol objav Chauvet Pont-dArc, ktorý 15 rokov po otvorení ukázal ešte zložitejšie kompozície a potvrdil, že praveké umenie má hlboké korene už v kritickom období Aurignacienu.
Podľa výskumu archeológov a teoretikov umenia mohli jaskynné maľby vzniknúť z viacerých dôvodov: magické funkcie pri love či plodnosti, záznamový charakter diel, alebo snaha o skúmanie kozmickej reality. Niektoré teórie z 80. rokov 20. storočia skúmajú aj možný vliv halucinogénnych látok na vedomie pravekých umelcov, no sú predmetom debaty a často nie sú potvrdené na mieste. Napriek tomu ostáva faktom, že jaskynné malby a ich kontinuita predstavujú jedinečný most medzi človekom a jeho okolitým svetom.
Historické záznamy a moderné reinterpretácie
Jaskynné malby v Lascaux, Altamira, Chauvet a ďalších lokalitách sú dodnes predmetom rozsiahlych ochranných a výskumných programov. Miestne úrady zavádzajú opatrenia na ochranu jaskynného dedičstva a často vytvárajú repliky pre verejnosť, aby sa zachovala autenticita originálov. Lascaux II. a replice Chauvet sú príkladmi prístupu, ktorý kombinuje vzdelávanie s ochranou. Replika Pont d’Arc ukazuje, že moderná technika dokáže poskytnúť silný dojem, aj keď nejde o autentickú štruktúru jaskyne.
Ohľadom dosiahnutého veku a pôvodu pravekého umenia sa rozvinula široká diskusia. Niektorí autori tvrdo obhajujú pôvod európskeho kontinentu ako centra pravekého umeleckého vývoja, iní poukazujú na rané umelecké prejavy v Ázii a Oceánii. Moderné objavy v Sulawesi posúvajú hranice poznania a ukazujú, že rozprávanie príbehov a figurálne vyobrazenie zvierat sú spolu súčasťou ľudskej kultúrnej tradície už veľmi dávno.
Prezentačné poznámky a reflexie návštevníkov
Pri návšteve jaskynných expozícií často vyvstáva dilema medzi autenticitou a modernou prezentáciou. Niektoré návštevy spomínajú, že repliky pôsobia im trochu „reklamne“, no zároveň poskytujú vzdelávací zážitok. V každom prípade jaskynné maľby predstavujú jeden z najstarších a najvýznamnejších dôkazov umeleckosti človeka a jeho zmyslu pre príbeh, ktorý prekonáva čas.