Akita Inu patrí k najstarším psím plemenám na svete a pochádza z Japonska, konkrétne z prefektúry Akita na ostrove Honšú. Pôvodné japonské psy typu špic boli strednej veľkosti a od roku 1603 sa v oblasti Akita používalo plemeno Matagi na lov zveri, pričom v rokoch 1908 došlo k skríženiu s Tosa Inu a mastifmi, čo viedlo k vytvoreniu väčšieho plemena. V roku 1931 bola Akita Inu vyhlásená za národný poklad Japonska a považovaná za národné kultúrne bohatstvo. Aktuálne sú Akity cené pre svoju silu, odvahu a vernosť, no aj pre svoju dominantnú povahu a potrebnú socializáciu už v útlejšom veku.
Vzhľadom na výšku a stavbu tela ide o veľké, svalnaté plemeno s mohutným hrudníkom a silnými nohami. Hlava je široká, s ušami nasadenými vzpriamene a trojuholníkového tvaru, pričom stredne dlhá papuľa je silná a bez výrazných vrások na čele. Chvost je vysoko nasadený a výrazne zatočený nad chrbtom. Srsť je stredne dlhá, krycia srsť tuhá a podsada hustá, chrániaca pred chladom; farby zahŕňajú červenú, sezamovú, svetlohnedú a pásikavú s bielymi oblasťami na spodnej časti tela a tvári. Výška v kohútiku je u psov 66-71 cm a u feny 58-66 cm; váha sa pohybuje približne od 30 do 66 kg.
Povaha a temperament
Akita Inu má silnú, nezávislú a dôstojnú osobnosť. Je veľmi verná a oddaná svojej rodine, zároveň však prirodzene teritoriálna a nedôverčivá voči cudzím. Je odvážna, inteligentná a má silné poľovné inštinkty; zároveň býva tvrdohlavá a dominantná, čo vyžaduje jasné, dôsledné a primerane autoritatívne vedenie už od útleho veku. Socializácia je nevyhnutná, aby sa predišlo agresivite a dominancii v dospelosti. Bežný výcvik na povel býva u Akity náročnejší vzhľadom na jej samostatnosť a pomalšie reakčné časy.
V ľudskej spoločnosti sa im darí, ale potrebujú úzky kontakt s rodinou a pánom; samota a dlhodobé odlúčenie môže viesť k neprimeranému správaniu alebo úzkosti. Nie je to pes pre začiatočníkov; vyžaduje skúseného majiteľa s pevnou rukou a citlivým, ale rozhodným prístupom. Hoci sa predpokladá, že „neštekajú“, akita môže vrčať, stonať a štekať v citlivej situácii, a preto je dôležitá dôsledná socializácia a pravidelný kontakt so psom aj s ľuďmi.
Historický prebeh plemena
Historicky sa Akita Inu objavuje už v 17. storočí; v oblastiach Akity sa používali Matagi na lov jelenej, diviačej a medvej zveri. Počas 19. a 20. storočia sa plemeno vyvíjalo pod vplyvom krížení s anglickými mastifmi a japonskou tosou, čo viedlo k vzniknutiu veľkých psov používaných na psie zápasy až do ich zákazu v roku 1908. Po druhej svetovej vojne došlo k poklesu populácie a obnove chovu v Japonsku; v roku 1931 bola plemeno vyhlásené za národný poklad a po vojne bola rekonštruovaná jeho čistota. Americká akita vznikla ako samostatné plemeno po krížení s nemeckými a mastifmi a charakteristicky sa líši veľkosťou a vzhľadom.
Vzhľad a fyzické charakteristiky
Akita Inu je veľký, svalnatý pes s mohutným hrudníkom a silnými nohami. Výška v kohútiku: psy 66-71 cm, sučky 58-66 cm; váha 30-66 kg. Hlava je široká s čelom často s vráskou, uši malé a trojuholníkové, očné hľadisko tmavé a hlboké. Chvost je výrazne zatočený nad chrbtom. Srsť je stredne dlhá s hustou podsadou; farby červená, sezamová, svetlohnedá a pásikavá, vždy so snehobielymi časťami na spodných častiach tela a tváre. Uistite sa, že srst má typické "urajiro" belavé znaky na stranách papule, lícach, spodnej strane čeľuste, hrudníku, tele a na vnútornej strane končatín.
Péče a starostlivosť
Starostlivosť o Akitu zahŕňa pravidelnú údržbu srsti, najmä počas pĺznutia, keď ju treba česať dvakrát ročne aj každý týždeň až dva. Srsť je samočistiaca a psa netreba kúpať často; zvyčajne stačí pred výstavou a pri bežných situáciách postačí len prečesať. Uši a očná hygiena by mali byť pravidelne kontrolované. Pacifická domáca starostlivosť je vhodná, no psa je dobré nechať na čerstvom vzduchu a s primeraným pohybom. Sľubné je, že Akita je menej náchylná na vedľajšie efekty bežných krmív, no alergie na sóju sú možné. Kŕmna dávka by mala byť prispôsobená veku, aktivite a metabolizmu, a malo by sa dbať na vyváženú výživu bohatú na vitamíny a minerály, s obmedzením rizika torzie žalúdka - posledné kŕmenie najlepšie do 18:00.
Výživa a stravovanie šteniat, dospelých a starších psov
Odporúča sa kvalitné, nízkokalorické krmivo s vysokým obsahom bielkovín, vhodné pre veľké plemená. Dávka dvakrát denne v izbovej teplote, s prihliadnutím na vek a aktivitu psa. U niektorých jedincov môže nastať citlivosť na určité zložky potravy, najmä sója; v takom prípade je vhodné prejsť na osvedčeného dodávateľa krmív. BARF diéta je tiež možná s vhodnou suplementáciou, ale dôležitá je konzultácia s veterinárnym lekárom. Pri raste šteniat medzi 4. a 7. mesiacom je potrebné venovať zvýšenú pozornosť rozvoju kostí a kĺbov a vyhýbať sa preťažovaniu tvrdými povrchmi a náhlemu behu.
Výchova a výcvik
Výchova Akita Inu vyžaduje zodpovedný, pokojný a trpezlivý prístup. Už od prvých dní je dôležité určiť jasné pravidlá a postavenie psa v rodinnej hierarchii. Prísny alebo tvrdý postup môže viesť k opätovaniu správania. Pozitívna motivácia prostredníctvom odmien a hier je preferovaná. Dôraz na socializáciu s ľuďmi aj s inými psami je kľúčový, aby sa predišlo dominancii a agresivite. Pri výchove treba dbať na to, aby pes nebol preťažený a aby majiteľ bol vnímaný ako alfou svorky. V dospelosti býva pes často alfou v psej svorke a vyžaduje pevný limit pri interakcii s inými psami, najmä mužské bývajú tradične dominantné. Akita nie je vhodná pre začiatočníkov a vyžaduje skúseného majiteľa, ktorý dokáže citlivo skrotiť tvrdohlavú povahu a dbať na úzky kontakt s rodinou.
Zdravie a riziká
Akita Inu je všeobecne zdravé plemeno, avšak ako aj iné veľké psy, trpí rizikom chorôb pohybového aparátu, najmä dysplázie bedrových a lakťových kĺbov. Dôležité je vyhľadávať chov s testovaním na tieto oneskorenia. Medzi ďalšie možné problémy patrí torzia žalúdka, progresívna atrofia sietnice, hypotyreóza a sebaceózna adenitída. Správne kŕmenie a pomalý rast počas šteniat by mali znižovať riziká. Pri starostlivosti o srsť je potrebné venovať zvýšenú pozornosť pĺznutiu, česanie a pravidelná hygiena uší a očí. V prípade neistoty je vhodné konzultovať so skúseným chovateľom alebo veterinárnym lekárom.
Akita Inu je ideálny rodinný spoločník pre správnych majiteľov; vyžaduje však úzky kontakt s rodinou a pravidelný, pokojný a citlivý prístup k výcviku. So správnym vedením sa z Akity stane verný priateľ na dlhé roky, ktorý dokáže spojiť oddanosť a ochranný inštinkt s jemnosťou voči deťom a rodine.
Praktické poznámky pre chov a výcvik
Pri výbere šteniatka hľadajte registrovanú chovateľskú stanicu s dôveryhodnými rodičmi, testami na dyspláziu a dobrým rodokmeňom. Aj keď sú Akity veľmi inteligentné, ich výcvik vyžaduje trpezlivosť a dôslednosť. Počas dospievania je potrebné dôkladne dbať na socializáciu a výcvik v kynologickom výcvikovom stredisku až do veku jedného roka. Sústredenie na kvalitnú výživu a pravidelný pohyb je dôležité pre zdravý rast a dobrý temperament.
Text: Ester Jiráková
Chovateľská stanica Akita Inu Go Daiki Ken a spolupracujúce stanice sa zameriavajú na pôvod, povahu, zdravotnú starostlivosť a rodokmeň šteniat s PP. Vedľa tradičného japonského typu sa v Amerike vyvinula odlišná línia - americká akita, ktorá je vo všeobecnosti väčšia a má odlišný vzhľad.
| Parní vlastnosti | Japonská Akita Inu | Americká Akita |
|---|---|---|
| Standardná výška (psov) | 66-71 cm | vyššia priemerne |
| Typ srsť | stredne dlhá, tuhá krycia | často hustejšia a s väčšou variabilitou |
| Celkové dispozičné vlastnosti | verný, rezervovaný, dominantný | podobné vlastnosti s väčšou veľkosťou |
Meta description: Komplexný sprievodca starostlivosťou o Akita Inu so stredne dlhou srsťou - pôvod, povaha, výcvik, výživa a zdravie s praktickými radami a tipmi pre budúcich majiteľov.