Štítna žľaza, latinsky glandula thyroidea, je žľaza nachádzajúca sa v prednej časti krku. Uložená je na štítnej chrupke, tesne pod ohryzkom. Orgán sa skladá z dvoch lalokov, ktoré sú tvorené drobnými vačkami - folikulami. Štítna žľaza produkuje hormóny, ktoré vplývajú na metabolické procesy v organizme. Hormóny štítnej žľazy ovplyvňujú termoreguláciu tela, ale sú mimoriadne dôležité aj pre správny vývoj mozgu dieťaťa u tehotných žien.
Ochorenia štítnej žľazy patria medzi najčastejšie choroby žliaz s vnútornou sekréciou. Niekedy tieto problémy nespôsobujú ťažkosti, inokedy však môžu viesť aj k vážnym stavom s nutnosťou rýchleho ošetrenia. Ochorenie štítnej žľazy môže vzniknúť z viacerých dôvodov. Väčšina ochorení štítnej žľazy je spôsobená zápalom a reakciou imunitného systému. Príčinou je aj nádor, štítna žľaza - uzol, čo je zhluk buniek na povrchu štítnej žľazy, ožarovanie v oblasti krku a v minulosti nedostatok jódu.
Poruchy funkcie štítnej žľazy
Činnosť štítnej žľazy je podriadená hypothalamo-hypofyzárnemu systému mozgu, pričom sa tu vylučuje do krvi TSH, teda tyreotropný hormón z podmozgovej žľazy. TSH priamo vplýva na tvorbu hormónov štítnej žľazy.
1. Nadmerná funkcia štítnej žľazy (Hypertyreóza)
Hormón stimulujúci štítnu žľazu (TSH) je vylučovaný hypofýzou a súvisí s hladinami T3 a T4. Ak je hladina hormónu TSH veľmi nízka, koncentrácia T3 a T4 sa zvyšuje a štítna žľaza funguje nadmieru. Rizikom hypertyreózy je tzv. tyreotoxikózu, ktorá môže vyústiť až do porúch vedomia (delírium). Najčastejšou formou hypertyreózy je autoimunitné ochorenie Graves-Basedowova choroba. Postihuje 4-5x častejšie ženy ako mužov a vyskytuje sa predovšetkým v mladšom veku. Je spôsobené tvorbou stimulujúcich protilátok proti TSH-receptoru. Sprievodnými príznakmi je exoftalmus, teda vypučenie očí, ale aj opuch v oblasti predkolení, na rukách a nohách prítomnosť paličkovitých prstov. Graves Basedowovu chorobu zväčša liečime podávaním liekov zo skupiny tzv. tyreostatík. Pri vypuknutí ochorenia sa pre zvýšenú cirkulačnú odozvu podávajú aj lieky zo skupiny betablokátorov. Tiež je možná operačná liečba.
2. Oslabená funkcia štítnej žľazy (Hypotyreóza)
Ak je hodnota TSH zvýšená, koncentrácia hormónu T4 je znížená a funkcie štítnej žľazy sú znížené. Hypotyreóza je v podstate „opakom“ hypertyreózy. Ide o syndróm zníženej funkcie štítnej žľazy s nedostatočnou sekréciou thyroidálnych hormónov. Nedostatok hormónov štítnej žľazy vyvoláva charakteristické príznaky ako zimomravosť, únavu či zhoršenú kontrolu hmotnosti. Pacient je zimomravý, priberá na hmotnosti aj pri nezmenenom príjme potravy. Človek zabúda, prejavuje sa u neho apatia až zmeny osobnosti. Je spavý, bolia ho svaly, máva zápchy, pocit na vracanie, zväčšenie jazyka či znížené libido. Špecifické má štítna žľaza príznaky u žien, kedy môže dôjsť k poruchám menštruačného cyklu. Neliečená štítna žľaza pri hypotyreóze spôsobuje tzv. myxedém. Hypotyreóza sa môže prejaviť aj myxedémom na končatinách (teda opuchom s voskovitou kožou), ojedinelý nie je ani opuch srdca, ktorý sa prejaví spomalením svojej akcie a inými zmenami. Štítna žľaza u mužov býva menej častá ako u žien, je však často príčinou erektilnej dysfunkcie.
Príznaky a diagnostika
Ochorenia štítnej žľazy často prebiehajú bezpríznakovo - asymptomaticky. Zväčša si prvé príznaky všimne všeobecný lekár, prípadne podľa vášho popisovania ťažkostí usúdi, že je potrebné štítnu žľazu „prezrieť“. Na začiatku oslabenej funkcie štítnej žľazy je to najmä únava, suchá koža a zápcha.
Anamnéza, teda rozpomínanie na príznaky, je k stanoveniu diagnózy veľmi dôležitá. Veľkú rolu tu hrá výskyt ochorení štítnej žľazy u rodinných príslušníkov, ale aj prítomnosť iných ochorení. Úzky súvis sa zistil medzi ochoreniami štítnej žľazy a cukrovkou 1. typu. Z laboratórnych vyšetrení sú dôležité niektoré ukazovatele v krvi. Funkčné poruchy štítnej žľazy bývajú spojené niekedy so zvýšeným cholesterolom, zvýšením pečeňových enzýmov, ale aj iných látok v krvi. Základným vyšetrením je koncentrácia thyroxínu v krvi a koncentrácia TSH v krvi. Tiež je možné došetriť protilátky proti tzv. tyreoglobulínu a tyreoidálnej peroxidáze.
Zo zobrazovacích metód je dôležitá ultrasonografia. Vie rozlíšiť cysty od uzlov a pomáha v celkovej diagnostike. Robí sa ale aj izotopová scintigrafia k rozlíšeniu uzlov a röntgen k zisteniu strumy či nádoru. Cytologické vyšetrenie sa používa k určeniu povahy uzlov. Robí sa najprv biopsia, kedy lekár pomocou ihly odoberie vzorku tkaniva.
What is Thyroid Disease? (HealthSketch)
Liečba a prevencia
Pri nedostatočnej funkcii štítnej žľazy liečba spočíva v dopĺňaní chýbajúcich hormónov formou tabliet. Pri zvýšenej funkcii lekár predpíše lieky, ktoré tlmia funkciu štítnej žľazy. Poruchy štítnej žľazy lieči endokrinológ. Poruchy štítnej žľazy si však môže všimnúť už všeobecný lekár, ktorý vás pošle na ďalšie vyšetrenia.
Veľmi dôležitá je prevencia, ktorá spočíva v obmedzení príjmu sóje a polotovarov, ktoré môžu negatívne vplývať na funkciu štítnej žľazy. Odporúča sa nefajčiť. Na správnu funkciu štítnej žľazy sa užívajú výživové doplnky s obsahom jódu a selénu. V tehotenstve má ženský organizmus zvýšený nárok na zásobenie jódom. Príjem by mal byť najmenej 200 mikrogramov denne. Ak má telo matky nedostatok jódu, hrozí riziko postihnutia dieťatka závažným neuropsychickým a kostným postihnutím, v extrémnych prípadoch kretenizmom.
Problémy so štítnou žľazou sú pomerne časté. Vo väčšine prípadov je liečba účinná, takže aj prognóza je veľmi priaznivá. Aby ste mohli predchádzať problémom so štítnou žľazou, z preventívneho hľadiska je potrebné dbať predovšetkým o pestrú a vyváženú stravu, správnu hladinu jódu v organizme, vyhýbanie sa konzumácii polotovarov a fajčeniu.
Ostatné ochorenia štítnej žľazy
Zápaly štítnej žľazy
Zápaly štítnej žľazy môžu prebiehať bez príznakov, ale väčšinou sú spojené s poruchami jej funkcie. Môžu mať rôznu príčinu, napríklad vírusovú deQuervainovu tyreoiditídu, dlhotrvajúcu autoimunitnú chronickú thyreoiditídu či dnes vzácnu tuberkulóznu thyreoiditídu. Prejavujú sa rôzne, od bolestí v oblasti žľazy, cez začervenanie kože nad ňou, horúčkou, prítomnými zápalovými markermi v krvi. Niekedy sa u človeka objaví bolestivé prehĺtanie a únava. Jednou z foriem chronického zápalu štítnej žľazy je tzv. Hashimoto tyreoiditída. Okrem bežných zápalov jestvuje aj tzv. fibrózna thyreoiditída, pri ktorej sa tvorí fibrózne väzivo v štítnej žľaze a jej okolí, hovoríme aj o Riedlovej strume. Liečba zápalov štítnej žľazy je vo všeobecnosti komplexná. S ohľadom na prítomný mikroorganizmus sa podávajú antibiotiká, ale tiež nesteroidné antiflogistiká ako kyselina acetylsalicylová. U ťažších foriem deQuervainovej tyreoiditídy podávame kortikoidy.
Nádory štítnej žľazy
Nádory štítnej žľazy delíme na benígne - teda nezhubné, a na malígne - čiže zhubné. K benígnym nádorom štítnej žľazy patrí napríklad adenóm. Je dobre opúzdrený, utláča okolité tkanivá. Za chladné uzly považujeme tie adenómy, ktoré vychytávajú menej jódu ako okolité zdravé tkanivo orgánu. O horúcich uzloch hovoríme vtedy, keď je jód aktívne vychytávaný bunkami tohto nádoru. Všeobecne sú nebezpečnejšie zhubné nádory, pretože invadujú do okolia a môžu aj metastázovať do vzdialených tkanív cestou krvi, miazgy či priamym kontaktom. K najrozšírenejším patrí karcinóm štítnej žľazy. Jeho výskyt úzko súvisí s radiačnou liečbou, ale aj vystavením sa radiácii z atómovej bomby či elektrárne. Vzniká mutáciou niektorých génov a má rôzne varianty. Prejavuje sa ako uzol tuhšej konzistencie, ktorý môže narastať, môže vzniknúť aj struma a mechanické ťažkosti. Pri nádoroch štítnej žľazy sa odstraňuje operačne celý orgán aj s nádorom. Odstránenie len jedného laloku má horšiu prognózu. V štítnej žľaze môže vzniknúť aj nádor lymfóm - z tkaniva imunitného systému. Stáva sa tak pri neliečenom dlhotrvajúcom zápale štítnej žľazy.
Struma
Termín struma sa používa na označenie štítnej žľazy, ktorá je zväčšená nad normu. Struma môže vzniknúť pri nedostatku jódu v potrave, prípadne ako vrodený enzymatický defekt. Pri obidvoch týchto prípadoch, ale pôsobením tzv. tyreotropného hormónu dochádza k zväčšovaniu štítnej žľazy. Okrem možnosti, že zväčšená struma začne tlačiť na priedušnicu, môže tiež viesť k poruchám hlasiviek a k zhoršenej tvorbe hlasu. Pri nedostatku jódu v potrave liečime strumu jodidom kália alebo levothyroxinom. Operačné riešenie je indikované v prípade rastúcej strumy, ak vyvoláva mechanické ťažkosti s priedušnicou a podobne. Lekár tiež môže naordinovať podávanie rádiojódu, ktorý zmenšuje strumu.
tags: #hypofunkcia #stitnej #zlazy #pes