Othematóm je nepríjemná zdravotná komplikácia postihujúca ucho zvieratka. Vzniká náhle a to tak, že praskne niektorá z ciev, ktorými je ucho zvieratka vyživované. Krv vteká medzi ušnú chrupavku a kožu ušného boltca. Krvácanie sa zastaví až keď sa krvou naplní či už celé ucho alebo jeho časť a vnútri vznikne dostatočný tlak. Výsledkom je horúce a obrovské ucho, úplne “nabombované” krvou. Othematóm vzniká, keď zvieratko trasie hlavou. Pokiaľ zvieratko uchom narazí do nejakého tvrdého predmetu, môže niektorá z ciev v uchu prasknúť. Logicky sú teda náchylné väčšie krátkosrsté plemená psov s visiacimi ušami. Nie je to však zaručené pravidlo, othematóm sa môže vyskytnúť napríklad aj u mačiek.
Prílišné trasenie hlavou sa často vyskytuje ako jeden z príznakov zápalu ušného kanála - otitídy. Približne na 10. deň od jeho vzniku sa odporúča othematóm ošetriť. Ak sa uško dlhodobo nechá bez ošetrenia, po pár týždňoch až mesiacoch sa síce pôvodný othematóm zmenší, ale zfibrotizuje. To znamená, že sa nezvratne zmení na väzivo. Pokusom o domáce ošetrenie sa radšej vyhnite. Vypúšťanie sekrétu cez ihlu obvykle vedie iba k tomu, že sa dutina opäť vyplní novým sekrétom. Výsledok sa dá trochu zlepšiť aplikáciou kortikoidov do dutiny po vypustení sekrétu. O túto, tzv. konzervatívnu terapiu sa nepokúšame veľmi radi, pretože i keď pomalšie, častokrát ale aj tak dochádza k opätovnému naplneniu ucha sekrétom. Niekedy sa však podarí týmto spôsobom othematóm vyliečiť.
Najistejším a nami odporúčaným riešením othematómu je chirurgia. V princípe ide o to, že obsah vzniknutej dutiny othematómu sa vypustí a následne sa koža niekoľkými stehmi prichytí k ušnej chrupavke. Treba počítať s tým, že uško môže zostať po vyhojení trošku deformované. Ušná chrupavka sa totiž trochu pokrúti v mieste, kde sa prešívala. Tvrdá hrčka, ktorú majiteľ nahmata na tele svojho psa, dokáže poriadne vystrašiť. Hoci mnohé hrčky sú nezhubné a nepredstavujú okamžitú hrozbu, nikdy by sa nemali ignorovať. Včasná diagnostika je kľúčová pre určenie povahy hrčky a v prípade potreby aj pre zahájenie liečby. Veterinár dokáže pomocou jednoduchých vyšetrení rozlišiť medzi bežnými, nezhubnými nálezmi a vážnymi ochoreniami. Preto platí: radšej raz zbytočne k veterinárovi, ako niečo zanedbať.
Tvrdá hrčka u psa - čo to môže byť a kedy spozornieť?
Hrčky sa u psov môžu objaviť na akomkoľvek mieste na tele - pod kožou, v koži, ale aj hlbšie v tkanivách. Ich povaha sa môže pohybovať od neškodných tukových uložení a cyst, až po zhubné nádory. Každý nález je dôvodom na ostražitosť. Tvrdá, nepohyblivá alebo bolestivá hrčka si vyžaduje okamžitú pozornosť. Základom je sledovanie zmien a odborná diagnostika.
- Lipómy (tukové hrčky): Benígne a najčastejšie príčiny. Lipóm je nezhubný nádor tvorený tukovými bunkami. Obvykle ide o mäkkú, hladkú a ľahko pohyblivú hrčku pod kožou, ale môže byť aj tvrdšia. Zvyčajne nepredstavuje zdravotnú hrozbu, no má zmysel ho sledovať.
- Epidermálne cysty a bradavice: Dutinky alebo výrastky v koži, vznikajúce upchatím mazových žľaz. Môžu byť tvrdé na dotyk a často u starších psov. Pokiaľ nerastú alebo sa nezapália, nie je nutná okamžitá liečba, ale ich sledovanie je dôležité.
- Abscesy a hematómy: Hrčky spôsobené úrazom alebo infekciou. Absces je opuch naplnený hnisom, hematóm krvný výliev pod kožou. Oba typy môžu byť tvrdé, bolestivé a rýchlo narastajúce.
- Zhubné nádory: Mastocytóm, fibrosarkóm, karcinóm. Tvrdé, nepohyblivé hrčky s tendenciou rásť rýchlo. Vyžadujú čo najskôr odborné vyšetrenie a diagnostiku.
Keď objavíte hrčku, dôležité je postupovať opatrne a konzultovať s veterinárom. Niekedy stačí sledovať alebo vyšetriť vzorku na cytologické vyšetrenie, ktoré potvrdí alebo vyvrátilo prítomnosť zhubných buniek. Pri lipómoch sa často používa FNAB (tenkoihlová aspiračná biopsia).
Ako postupovať, keď objavíte hrčku
Pravidlo "sledovať, ale neignorovať" platí, avšak žiadna hrčka by nemala zostať bez povšimnutia. Sledujte jej veľkosť, tvar, farbu, povrch a či je pohyblivá. Zaznamenajte si aj polohu a zmeny v čase. Pri podozrení na zväčšenie alebo zhoršenie kontaktujte veterinára a nechajte si poradiť s riešením.
Prevencia a včasná detekcia hrčiek zahŕňa pravidelnú domácu prehliadku: prehmatanie psa raz mesačne, ideálne po kúpaní. Veterinárna kontrola raz do roka (u starších psov aj častejšie) pomáha odhaliť aj neviditeľné problémy.
Zápal ucha a jeho spojitosť s hrčkami
Zápal ucha je nepríjemný problém nielen pre ľudí, ale aj pre štvornohých kamarátov. Väčšie predispozície majú plemená s ovisnutými ušami a chlpatým zvukovodom. Zápaly môžu byť spôsobené vlhkosťou, baktériami, parazitmi, alergiami či cudziimi telesami. Dôležité je rozpoznať príznaky: škrabanie a trepanie hlavou, začervenanie, opuch, zápach alebo výtok z ucha. Pre domáce ošetrenie platí varovanie: len veterinárne stanovenie patogenu a vhodná liečba vedú k efektívnej liečbe a prevencii recidív.
Prevencia zápalu ucha zahŕňa pravidelnú kontrolu uší po kúpaní, sušenie uší a vyhýbanie sa nadmerným zásahom do zvukovodu. Pri náchylnejších plemenách je vhodná pravidelná kontrola a používanie hygienických prípravkov určených na čistenie uší. Nevhodné sú domáce domáce liečebné postupy bez vyšetrenia veterinárom.
Parazit Otodectes cynotis a infekcie uší
Parazit Otodectes cynotis patrí do čeľade Psoroptidae a usadzuje sa v sluchovom orgáne mäsožravcov. Jedná sa o najčastejší druh roztoča, ktorý môže napadnúť psy. Vývoj roztoča prebieha výhradne v zvukovode psa. Príznaky zahŕňajú silné svrbenie, škrabanie uší a trasenie hlavy. Ušný svrab vedie k tmavohnedej až čiernej usadenine vo zvukovode a môže byť viditeľný aj pohybujúci sa parazit pri dôkladnom pohľade.
Ako identifikovať a liečiť infekciu: ucho by malo byť vyšetrené, sterilný ster alebo otoskop pomôže zhodnotiť stav zvukovodu. Pred podaním akéhokoľvek preparátu je nevyhnuté zistiť, či bubienok nie je perforovaný. Liečba zahŕňa aplikáciu antiparazitických a antiseptických prípravkov, prípravky v podobě spot-on alebo tablety, a opakovanie terapie podľa pokynu veterinára. Je potrebné ošetriť všetky zvieratá v domácnosti a dbať na prevenciu.
Vzhľadom k vysokému riziku recidívy a potrebám starostlivosti po zákroku je dôležité správne čistenie uší a pravidelné kontroly. Po každom kúpaní je potrebné uši dôkladne vysušiť a vyčistiť, aby sa predišlo vzniku vlhkého prostredia, ktoré podporuje zápaly a parazitov.
Prevencia a starostlivosť o uši
- Pravidelná domáca prehliadka a kontrola stavu uší.
- Po každom kúpaní alebo kontakte s vodou dôkladné vysušenie a vyčistenie uší, bez používania vatových tyčiniek.
- Používanie vhodných prípravkov na čistenie uší podľa odporúčaní veterinára.
- Veterinárna kontrola aspoň raz ročne; u starších zvierat častejšie.
- V prípade výskytu príznakov zápalu okamžite kontaktovať veterinára a nesnažiť sa o domáce liečenie bez odborného usmernenia.
Objavila sa hrčka na tele vášho štvornohého parťáka? Nie všetky guľovité útvary sú nebezpečné - často ide o lipómy. Lipóm je benígny útvar z tukových buniek, zvyčajne mäkkej konzistencie a pomerne dobre pohyblivý pod kožou. U mačiek je nutné byť na pozore po aplikácii vakcíny. Na potvrdenie lipómu je potrebný cytologický odber (FNAB). Ak ide o infiltratívne alebo zhubné útvary, chirurgické odstránenie je potrebné.
Dokumentárny film o služobnej kynológii FS
V prípade potreby uvádzame aj tabuľku so stručnými rozlišovacími znakmi hrčiek a navrhovaným postupom:
| Názov útvaru | Charakteristiky | Odporúčaný postup |
|---|---|---|
| Lipóm | Benígny tukový útvar, mäkký | Monitorovať; v prípade rastu alebo lokalizácie zvážiť chirurgické odstránenie |
| Epidermálna cysta | Tvrdšia alebo pevná, často bez zápalu | Sledovať; pri zápale alebo veľkosti zvážiť ošetrenie |
| Absces | Nahromadený hnis, opuch, teplotný nástup | Veterinárne vyšetrenie a drenáž |
| Hematóm | Krvný výlis pod kožu | Liečba pod dohľadom veterinára; často konzervatívna alebo chirurgická |
| Zhubný nádor | Tvrdý, nepohyblivý, rýchly rast | Neodkladná diagnostika a liečba |
Opačná stránka starostlivosti je výživa a diéta pri znížení tlaku na rastlipómu, čo môže byť súčasťou komplexného plánu spolu s veterinárnym dohľadom. Pre úplnosť treba dodať, že nie všetky útvary sú lipómy; preto je vždy potrebné vyšetrenie veterinarom, ktorý určí povahu útvaru a odporučí vhodný liečebný postup.