V roku 1955 sa Ing. Karol Hartl snažil vypracovať projekt na vyšľachtenie služobného psa, ktorý by spĺňal vysoké požiadavky na služobného psa pohraničnej stráže vtedajšieho Československa. Cieľom tohto kríženia bolo dosiahnuť odolné, vytrvalé a ostražité jedince, schopné efektívne strážiť hranice so západným Nemeckom a Rakúskom. Realizácia tohto plánu začala v roku 1957, pričom sa na nej podieľali viaceré chovateľské stanice, ktoré skúmali povahové vlastnosti psov. Medzi prvými krížencami, narodenými v CHS Libějovice, boli vlčica BRITY a nemecký ovčiak CÉZAR z Březového hája. Z tohto spojenia sa narodilo päť šteniat - jeden pes a štyri suky. Z nich sa uplatnila suka BETY a suka BERTA, pričom suka BERTA odchovala v chovateľskej stanici ŠAMORÍN niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie.
Prvé generácie a ich význam pre vývoj plemena
V roku 1966 sa Ing. Karl Hartl pokúsil o oficiálnu registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu. V tejto dobe bolo potrebné pre založenie oficiálneho klubu získať podporu Národného frontu, pričom chov prevzal pod svoje krídla Zväz pre spoluprácu s armádou, ktorý však odmietol registráciu krížencov. V roku 1970 sa pokus o založenie klubu zopakoval, ale opäť zlyhal. Koncom 60. rokov bol vydaný rozkaz, ktorý experiment s krížením vlka a nemeckého ovčiaka zastavil. Krížence zostali na Slovensku, kde pokračovalo kríženie pod vedením majora Františka Rosíka. Vďaka nemu sa vytvorila dostatočne veľká chovná základňa na uznanie tohto plemena. Práve na Slovensku vznikol silný tlak na uznanie plemena československého vlčiaka.
Slovenská línia a pokračovanie chovu
Oficiálny prvý klub vznikol až v roku 1981, keď sa do boja o zapísanie plemena do oficiálnej plemennej knihy zapojil aj Český zväz chovateľov. Vďaka tomu bolo plemeno zapísané v Prahe. Môžeme preto konštatovať, že bez Ing. Hartla by neexistovali krížence, bez mjr. Františka Rosíka by neexistovala kontinuita chovu. Na Slovensku vznikla významná chovateľská základňa, ktorá umožnila pokračovať v šľachtení a pripraviť plemeno na oficiálne uznanie. V roku 1989 bola plemeno Československý vlčiak uznané FCI a zaradené do prvej skupiny plemien s číslom 332.
Charakteristika a exteriér plemena
ČSV je veľký pes, vzhľadovo pripomínajúci vlka. Má pevne stavané telo v obdĺžnikovom rámci, s pomerom výška:dĺžka približne 9:10. Exteriér zahŕňa dlhé bedrové aj hrudné končatiny, srsť hustú a s rovným chlpom a labkami so silnými pazúrmi. Farba sa pohybuje od žltosivého po strieborný odtieň so svetlou maskou. Chvost je vysoko nasadený a v pokoji býva nosený nižšie. Oči sú úzke a šikmé, jantárovej farby, uši trojuholníkové a veľmi pohyblivé.
Vlčiaci sú veľmi naviazaní na svorku, ťažko si zvykajú na nových majiteľov. Považuje sa za empatické a citlivé plemeno, ktoré potrebuje silné puto so svojím pánom. Z pohľadu výcviku je ťažšie vychovateľný než napríklad nemecký ovčiak, pretože vlk nerobí nič zbytočne a vyžaduje motiváciu, často potravou. Nie je vhodné ho drilovať ako iné tradičné pracovné plemená.
Potenciál a potreby chovu
ČSV vyžaduje značný čas na socializáciu už od šteňacieho veku, je citlivý na sociálne štruktúry svorky a hierarchiu. Je vhodný pre skúsenejších psovodov alebo majiteľov s dlhodobou skúsenosťou so psami. Potrebuje veľa pohybu a psychickú stimuláciu; ideálny je život na vidieku s dostatkom priestoru na pohyb. Starostlivosť o srsť spočíva v pravidelnom česanie počas obdobia presrsťovania a dohliadanie na stav zubov, pazúrov a uší.
Pokračovanie legendy a súčasnosť
Tí, ktorí sa zaujímajú o históriu kynológie na Slovensku, nájdu v ČSV unikátne spojenie vlka a psa, ktoré juhovýchodne Slovenska a Čiech spojilo v jedno plemeno uznané FCI. Dlhá história výcviku služobných psov a spolupráca kynológov okolo Malaciek a Bratislavy vytvorila základ pre súčasné uznanie a popularizáciu plemena medzi civilnými chovateľmi aj vo verejnosti.
Termíny a fakty na zapamätanie
- Projekt kríženia vlka a nemeckého ovčiaka bol spustený v roku 1955.
- Prvé štenatá F1 sa narodili v roku 1958 v Libějoviciach.
- Klub chovateľov československého vlčiaka vznikol 20.03.1982; plemeno bolo uznané ako národné v roku 1982.
- FC I schválila štandard a zaradila plemeno do prvej skupiny v roku 1989.
Poznámka: Text kombinuje pôvodný materiál s doplnenými spojeniami a redakčnou úpravou pre súdržnosť článku.
Záverom
Československý vlčiak je výsledkom intenzívneho výskumu, vojenskej stratégie a dlhodobého odhodlania kynológov. Exteriér i povaha plemena odrážajú spojenie vlčích a psích vlastností, ktoré spolu tvoria jedinečné, no náročné služobné aj rodinné plemeno. Exteriérom pripomína karpatského vlka a robustnou konštitúciou dokazuje svoje vlčie korene; zároveň si vyžaduje citlivý a skúsený prístup k výcviku a socializácii.
tags: #historia #vzniku #plemena #ceskoslovensky #vlciak #recenzie