Táto chovateľská stanica "Z PRALESA" zameraná na chov Hannoverských farbiarov na Slovensku, bola založená v roku 1987 so sukou AIDOU z Buchtálu. Táto sučka v roku 1992-3 bola poslednou chovnou sukou na Slovensku v obci Lysá pod Makytou, ktorá leží uprostred malebnej prírody stredného Slovenska, v Lýskom priesmyku medzi dvomi pohoriami, Bielych Karpát a Javorníkov. Farbiar bol pôvodne duričom. Postupom času vznikla a vyvinula sa rasa určitého vzhľadu a farby srsti. Na začiatku 19. storočia sa začalo s krížením dobrého typu vodiča s dobrými rodmi farbiarov. Z tohto kríženia vznikol hanoverský farbiar. Do krvi hanoverského farbiara sa preniesli vrodené vlastnosti vodiča, najmä jemný čuch a vytrvalé sledovanie stôp s nosom skloneným k zemi.
Chov tohto plemena neskôr dosiahol vysokú úroveň. Pre úplnosť sa treba zmieniť, že praotca dnešného farbiara-vodiča chovali vtedajší poľovníci vo viacerých kmeňoch. Kmene vznikali v jednotlivých oblastiach Nemecka a poľovníci si ich úzkostlivo chránili. V južnom Nemecku mali kmeň čiernej farby, ktorý však, a to solingenský, harzský a weisenbruchský. Psy solingenského typu sa podobali terajšiemu farbiarovi, vyznačovali sa vybočenými lopatkami, ťažkou hlavou, širokými a dlhými ušnicami a s pálením a maskou. Farbu srsti mali hnedočiernú. Weisenbruchský kmeň sa vyznačoval slabšou stavbou tela a prevažne červenou farbou srsti. Psy harzského typu boli vyššie, s kratšími ušnicami, väčšinou červenej farby s tmavšími pásikmi. V tom čase bol povestný aj jagerhofský kmeň, vyšľachtený v Hannoveri krížením domáceho duriča s weisenbruchským kmeňom.
Poznámka: Tento obsah má čisto informačný charakter.
Horské oblasti si však vyžadovali vypestovať ľahší typ farbiara. Preto v Bavorsku a iných alpských krajinách začali krížiť ľahší typ, ľahšie jedince hanoverského farbiara so švajčiarskym duričom typu Bruno alebo typu sv. Hubertus. Tak vyšľachtili ľahšieho psa, bavorského farbiara, ktorý sa v horských oblastiach používa pre svoju pohyblivosť a uvoľnený hlas. Obidva druhy farbiarov sú si veľmi podobné vzhľadom i farbou srsti. Rozdiel je len v typickej postave hanoverského farbiara, ktorý je mohutnejší a viac pripomína pôvodného, dnes už vyhynutého vodiča.
Hanoverské farbiare sa vyvinuli takmer bez zmeny z tzv. stredovekých leithundov. Leithund zo skupiny brakovitých zaujímal už v období kmeňových práv germánskych kmeňov (okolo r. 500 po Kr.) výnimočné postavenie. So zavedením strelných zbraní sa zmenil spôsob poľovačky na vysokú. Vyžadoval sa pes, ktorý by dohľadal postrelenú zver. Leithund mal pre túto prácu výborné predpoklady, a tak vznikol leithund-farbiar. Najmä hanoverský poľovnícky dvor v Hanoverskom kráľovstve ďalej rozvíjal toto plemeno. Od roku 1894 sa oň stará spolok Hirschmann, kde aj vytvorili názov plemena hanoverský farbiar.
Hanoverský farbiar je špecialista na stopovanie poranenej zveri, ktorý dokáže sledovať pachovú stopu aj niekoľko dní po jej vzniku. Do kľúčových charakteristík patrí pracovitý a vytrvalý tesnou väzbou na poľovníka, pričom v domácom prostredí býva pokojný a vyrovnaný, no v pracovnom režime sa mení na neúnavného lovca. Je vedený k jednostajnému vedúcemu majiteľovi, čo ho robí spoľahlivým partnerom v revíroch. Nie je to plemeno vhodné na klasické rodinné bývanie, ale pri správnom výcviku a fyzickej aktivite sa stáva výnimočným spoločníkom pre aktívnych poľovníkov a kynológov.
Hanoverský farbiar je stredne veľký, robustný a svalnatý pes s hlbokým hrudníkom a silnými končatinami. Nos býva čierny alebo tmavohnedý, oči tmavohnedé, s kľudným a vážnym výrazom. Srsť býva krátka, hustá a drsná, farba srsti sa pohybuje od svetlej po tmavú jeleniu červenú, často s pásikovaním a s maskou alebo bez nej. Krk je dlhý a silný, chvost nasadený pomerne vysoko, s dlhou a hrubou srsťou na spodnej strane. Všeobecne platí, že plemeno potrebuje pravidelnú pohybovú aktivitu a intenzívny výcvik, ktorý podporí jeho vytrvalosť a poslušnosť.
Proporcie a somatické črty:
- dĺžka tela k výške v kohútiku: 1,4:1
- hlboký hrudník s pomerom 0,5:1 k výške
- káva: chrbát silný, bedrá klenuté a široké
- predné končatiny so silnými plecami a tuhými lakťami, nadprstia s pevnými vankúšikmi
- zadné končatiny s mierne podsadeným alebo vzadu umiestneným postojom
Vo vzťahu k výcviku a správcovstvu: Hanoverský farbiar potrebuje skúseného trénera, ktorý je dôsledný a trpezlivý, pretože jeho lovecký pud môže viesť k tvrdohlavosti a autonómnemu správaniu. Jeho koncentrácia na výkon a schopnosť spolupráce s poľovníkom sú výnimočné, čo z neho robí náročného, ale veľmi spoľahlivého partnera v revíroch a poľovníckom svete.
Podrobný popis zdravotných a starostlivostných potrieb zahŕňa pravidelné veterinárne prehliadky, udržiavanie ústneho zdravia, starostlivosť o uši a nechty a primeranú výživu. Pes je náchylný na priberanie a potrebuje aktívny životný štýl s dostatkom pohybu a duševného stimulátu.
Typické rozdelenie a pôvod plemena
Hlavný pôvod plemena sa uvádza ako Nemecko, kde v 19. storočí vzniklo systematické šľachtenie. Pôvodný názov v rodnom jazyku je Hannoverscher Schweißhund. Plemeno patrí do FCI skupiny 6 - Duriče, farbiari a príbuzné plemená, sekcia 2 - Farbiari, so štandardom 213 (dátum publikovania štandardu 26. 5. 2015).
Krátky prehľad histórie priznáva postupný vývoj od Leithundov cez leithund-farbiar až k samostatnému hanoverskému farbiarovi, ktorého charakter a postavenie v poľovných revíroch bolo posilnené najmä v Hanovorskej oblasti. Modelovaný bol tak, aby dohľadával postrelenú zver v období, keď sa technika lovu posunula k potrebe dôkladného dohľadu po zásahu zbrane.
Charakteristika a správanie v domácnosti
Pokojné a isté, zároveň citlivé voči vodičovi a vyberavé voči cudzincom. Vysoká schopnosť koncentrácie pri dohľadávaní zveri s vyvinutým svorkovým vzťahom voči vedúcemu poľovníkovi. Doma je jemný a láskavý, poslušný a ľahko ovládateľný, no v poľovnom revíri je samostatný, vytrvalý a pracovitý. Tendencia k priviazaniu na jedného majiteľa je prítomná, no s dobrou socializáciou a výcvikom zvládnu aj kontakt s ostatnými ľuďmi a deťmi.
Vo vzťahu k tréningu a správe psov je potrebná konzistentnosť a trpezlivosť, pričom výcvik by mal zohľadňovať ich silný lovecký pud a samostatný temperament. Nie sú to typické strážne psy, no pri vnímaní novôt v okolí bývajú hlasno upozorňujúci na cudzie osoby alebo nové podnety.
Faktory výživy a starostlivosti
Podobne ako iné veľké pracovné plemená, aj hannoverský farbiar potrebuje vyváženú stravu a pravidelnú starostlivosť o zuby, uši a nechty. Strava by mala podporovať jeho energiu a vytrvalosť bez nadmerného priberania. Vzhľadom na jeho aktivitu je dôležité zabezpečiť dostatočnú pohybovú záťaž a duševnú stimuláciu prostredníctvom hier a práce v teréne.
Štandard a klinické opisy
Krátky prehľad štandardov opisuje nasledujúce charakteristiky:
- Hlava je mierne vráskavá, čelo s charakteristickým vráskavým výrazom.
- Nôžkovy tvar očí s tmavohnedou dúhovkou; entropia a ektropia sú neprípustné.
- Ušné lalôčiky strednej dĺžky, nasadené vysoko a široko pri koreni.
- Krk dlhý a silný; chvost vysoko nasadený a dlhý; srsť krátka, hustá, drsná.
- Farba srsti svetlá až tmavá jelenina červená, s alebo bez masky; ľahký alebo žíhaný vzor.
Krátky prehľad popisuje aj proporcie plemena:
| Parametr | Hodnota |
|---|---|
| Pomer dĺžky tela k výške | 1,4:1 |
| Hlbka hrudníka k výške | 0,5:1 |
| Výška kohútika | 50-55 cm muži, 48-53 cm ženy |
| Nos | veľký, široký, čierny alebo tmavohnedý |
| Oči | tmavohnedé, s vážnym výrazom; entropium/ektropium neprípustné |
Všeobecné upozornenia a odporúčania
Upozornenie: Hanoverský farbiar potrebuje pravidelnú fyzickú záťaž a duševnú stimuláciu, inak hrozí nuda, frustrácia a deštruktívne správanie. Všeobecne je to stredne veľký, silný a odolný pes, ktorý je ideálny pre skúsených majiteľov a aktívnych poľovníkov.
V súčasnosti je hannoverský farbiar jedným z klasických stredoeurópskych loveckých plemien, ktoré si udržiavajú tradičné šľachtiteľské línie a výcvikové praktiky s dôrazom na výkon v teréne a spoľahlivosť vo vzťahu s poľovníkom.
tags: #hanoversky #farbiar #farbiar