Hanoverský farbiar je špecialista na stopovanie poranenej zveri, ktorý dokáže sledovať pachovú stopu aj niekoľko dní po jej vzniku.
Hanoverský farbiar patrí medzi najstaršie lovecké plemená, ktoré sa využívali na sledovanie poranenej zveri. Jeho predkov môžeme hľadať už v období stredoveku, keď sa v Európe používali tzv. Vodiace psy. S nástupom strelných zbraní v 17. a 18. storočí sa zmenila aj technika lovu - už nešlo len o naháňanie zveri, ale o jej vyhľadanie po zásahu.
Za miesto vzniku hanoverského farbiara sa považuje mesto Hannover v Nemecku, kde sa v 19. storočí začalo so systematickým šľachtením plemena. Predchodcami hannoverských farbiarov boli mohutné leithundy. Keď sa s vývojom strelných zbraní zmenila taktika lovu, rástol záujem o ľahšie typy. Psy mali zver nielen dohľadať, ale ak bola živá, tak aj zadržať a oznamovať. Do krvi farbiarov preto primiešavali krv duričov.
„Panovníci na kráľovskom dvore v Hannoveri a neskôr aj ostatná šľachta preferovala pomocníkov s ľahšou konštitúciou, ktoré dokážu sledovať pofarbenú stopu a v prípade potreby duriť voľným hlasom. História hovorí o troch typoch farbiarov, ktoré sa odlišovali najmä veľkosťou tela a dĺžkou ušníc. Z nich vzišiel aj súčasný hannoverský farbiar,“ hovorí MVDr. Petra Steinemannová.
V Nemecku toto plemeno zastrešil roku 1894 spolok Hirschmann.
Hanoverský farbiar na Slovensku
Prvé hannoverské farbiare sa dostali na územie Slovenska pred prvou svetovou vojnou. V nasledujúcich rokoch, hlavne počas druhej svetovej vojny, sa ich stavy zdecimovali. Neskôr začali poľovníci farbiare opäť využívať, na Slovensku však preferovali ľahšieho bavorského farbiara. A tak sa hannoverské farbiare na určité obdobie z revírov takmer vytratili.
„Keď sme roku 1996 priviezli z Česka nášho prvého ‚hannoveráka‘ Erika Dachvoja, bola na Spiši len jedna chovná suka. Aj dnes je to málopočetné plemeno, hoci s ním poľujú napríklad i na Gemeri, Spiši, Liptove či Považí,“ konštatuje veterinárna lekárka. Odhaduje, že chovných súk môže byť na Slovensku asi dvadsať a chovných psov o polovicu menej.
Aby sa poľovníčka vo svojom chove vyhla blízkej príbuzenskej plemenitbe, so sučkami cestuje podľa možností do zahraničia.
Aký je hanoverský farbiar?
Hanoverský farbiar je stredne veľký, dobre osvalený, silný pes s obdĺžnikovým rámcom tela. Ťažšia hlava, dlhšie ušnice a mierne vráskavé čelo mu dodávajú impozantný vzhľad a trochu zadumaný výzor.
Má vynikajúci čuch, pri dohľadávkach zveri sa pohybuje rýchlo a pružne. Aj v náročnom teréne dlhé hodiny podáva priam neuveriteľný výkon. Kvalitu jeho práce však ovplyvňujú hlavne vlohy, záujem o zver, predovšetkým o pofarbenú stopu, a tiež výcvik. Ten predstavuje samostatnú kapitolu v živote psa, ktorá rozhoduje o jeho poľovníckom využití.
Povaha a temperament
Hanoverský farbiar je pracovitý, vytrvalý a extrémne oddaný svojmu poslaniu. V domácom prostredí sa javí pokojný, vyrovnaný až mierne lenivý, no keď sa dostane do pracovného režimu, mení sa na neúnavného a vášnivého lovca.
Hanoverský farbiar je pes, ktorý si nájde jedného hlavného pána, ktorému je verný a ochotný ho nasledovať kamkoľvek. Jeho charakter je pokojný, spoľahlivý, veľmi citlivý. Absolútne neznáša žiadne nátlakové metódy výchovy a výcviku. K svojmu majiteľovi je priateľský, k cudzím ľuďom zdržanlivý, sám si vyberá, komu dá svoju priazeň. Oceňuje sa jeho schopnosť mimoriadnej koncentrácie na výkon a spolupráca s poľovníkom.
Podobne ako ostatné poľovné psy sa správa inak doma a inak pri love. Doma je jemný a láskavý, poslušný a ľahko ovládateľný, dokonca trochu pohodlný a lenivý. V poľovnom revíri je veľmi samostatný, vytrvalý, húževnatý a pracovitý.
Je to pes s veľmi silným loveckým pudom. Aj keď doma býva uvoľnený, pokojný, niekedy aj lenivý, pri práci v revíri je veľmi ostražitý, vytrvalý a pracovitý. Niekedy je svojou prácou až posadnutý.
Je nutné ho naučiť spoľahlivé privolanie, ak totiž pri bežnej prechádzke natiahne pach krvi, vydáva sa okamžite po stope. Dokáže sledovať aj týždeň starú stopu a je schopný ju vypracovať do vzdialenosti takmer 50 km. Vyžaduje každodenné dlhé prechádzky, v opačnom prípade môže byť nepokojný.
Je veľmi inteligentný, pri výcviku je však nutné využívať pozitívnu motiváciu a vľúdnosť, inak nebude spolupracovať. Hanoverský farbiar je mimoriadne oddaný svojmu poslaniu. V domácom prostredí sa javí pokojný, vyrovnaný až mierne lenivý, no keď sa dostane do pracovného režimu, mení sa na neúnavného a vášnivého lovca.
Je to plemeno vhodné pre aktívnych poľovníkov a kynológov, ktorí ocenia jeho oddanosť práci, vytrvalosť a schopnosť sledovať stopu. Jeho lojalita k pánovi a samostatnosť z neho robia neoceniteľného partnera v poľovníckych revíroch.
Nie je to plemeno vhodné na klasické rodinné bývanie - jeho lovecký inštinkt je príliš silný, preto sa nehodí do domácností s menšími zvieratami, ako sú mačky, králiky či hydina.
💡 Dôležité upozornenie: Ak sa hanoverský farbiar nezaoberá dostatočným množstvom práce a fyzických aktivít, môže sa začať nudiť, byť frustrovaný a stať sa deštruktívnym.
Vzhľad
Hanoverský farbiar je stredne veľký, robustný a svalnatý pes, ktorý bol vyšľachtený na vytrvalosť a precíznu prácu v teréne. Jeho pevná kostra, silná stavba tela a výborne vyvinuté zmysly ho predurčujú na sledovanie stôp aj v náročných podmienkach.
Je to silné a dobre stavané stredne veľké plemeno. Končatiny sú svalnaté a pripravené k vytrvalej práci. Hlboký široký hrudník vytvára dostatočný priestor pre pľúca a umožňuje tak dlhé, vytrvalé štvanie.
Dôležité proporcie:
- Dĺžka tela k výške v kohútiku: 1,4:1
- Hĺbka hrudníka k výške v kohútiku: 0,5:1
- Dĺžka chrbta nosa k dĺžke hlavy: 0,5:1
Štandardné rozmery:
- Kohútiková výška: 50 - 55 cm u psov, 48 - 53 cm u súk.
- Hmotnosť: 30-40 kg u psov, 25-35 kg u súk.
Hlava: Mozgovňa je široká, smerom dozadu sa rozširuje a je plocho zaoblená. Výbežok medzitemennej kosti nie je výrazný.
Ňucháč: Široký, väčšinou čierny, zriedka tmavohnedý, veľký a široký. Nosné dierky dobre otvorené.
Papuľa: Mocná, hlboká a široká. Dobre vyvinutá pre výkon, tvorí asi polovicu dĺžky hlavy.
Čeľuste / Chrup: Čeľuste normálne vyvinuté, veľmi silné, rovné, vytvárajúce potrebný priestor pre všetkých 42 zubov.
Oči: Výrazné, viečka dobre chránia oko, tmavé dúhovky. Nesmú byť vypuklé ani zapadnuté a ich dúhovka musí byť tmavohnedá. Očné viečka musia byť blízko očných buliev. Ektropium aj entropium sú neprípustné.
Uši: Stredne dlhé, vysoko nasadené, v nasadení široké, hladké, visia tesne popri hlave a nestáčajú sa. Ušné buľvy sú vysoko posadené, široké pri základni, previsnuté, na vrchole tupo zaoblené.
Krk: Dlhý a silný, postupne sa rozširuje smerom k hrudníku. Koža na krku je voľná, malý lalok je prípustný.
Trup: Široký a hlboký hrudník poskytuje dostatok priestoru pre pľúca, čo je predpokladom potrebnej neúnavnosti a vytrvalosti. Pomer dĺžky tela k výške v kohútiku je 1,4 ku 1.
Končatiny:
- Hrudné končatiny: Pri pohľade zboku kolmé na zem, rovné. V normálnom postoji sú priamo pod trupom. Pri pohľade spredu by mali byť tiež rovné a v postoji sú pomerne blízko pri sebe. Sila zodpovedá pevnosti trupu.
- Labky: Silné, zaoblené, s primerane klenutými, pevne zovretými prstami a pevnými, veľkými nožnými vankúšikmi.
- Zadné končatiny: Musia byť pri pohľade zboku v stojacej polohe mierne podsadené alebo vzadu, pri pohľade zozadu primerane zauhlené a rovné.
Chvost: Vysoko nasadený, dlhý a mierne klenutý, pozvoľna sa zužuje ku špičke.
Koža: Hrubá, značne voľná, na hlave a niekedy na krku vráskavá. Typické je vráskavé čelo.
Srsť: Krátka, hustá, drsná až hrubá. Na zadnej strane stehien je o niečo dlhšia a hrubšia.
Farba: Svetlá až tmavá jelenia červeň (odtieň jelenia červenej), riedko alebo hustejšie žíhaná, s "maskou" (tmavým sfarbením papule a tváre) alebo bez nej. Typickou pre plemeno je i červená základná farba, ktorá môže prechádzať od svetlého plavočerveného až po tmavé pásikavé, takmer čierno pôsobiace sfarbenie.
Výcvik
„Hannoverské farbiare zvládajú základný výcvik relatívne ľahko. Sú veľmi inteligentné, naviazané na majiteľa, s ktorým dokážu komunikovať. Aj menej skúsený vodič môže byť úspešný, keď psovi dá priestor. Stáva sa, že niektorých poľovníkov naučia prácu na stope ich vlastné psy. No nie každý dokáže vlastnosti plemena využiť. Veľakrát ich vidím v nesprávnych rukách. Práca na stope všeobecne, nielen v poľovníctve, ale aj v záchranárskej praxi či v inej oblasti, je veľmi náročná. Takého psa treba vedieť správne čítať a prácu mu nekaziť,“ zdôrazňuje P. Steinemannová.
So základným výcvikom a socializáciou šteňaťa začnite čím skôr. Voďte ho nielen do hory, ale aj medzi iné psy a ľudí, aby z neho vyrástol vyrovnaný jedinec. Keď dosiahne vek približne trištvrte roka, môžete sa podujať na špeciálny výcvik.
Všeobecne platí, že farbiara netreba učiť stopovať, vlohy má geneticky dané, veď na tento účel bol dlhé roky šľachtený a využívaný. Pri výcviku však musí pochopiť, čo a kedy od neho vyžadujete a vy, naopak, musíte vedieť správne „čítať“ svojho psa.
Špeciálny výcvik farbiara je v porovnaní s inými plemenami náročnejší aj preto, že potrebujete kože a ratičky zveri, ktoré musíte uskladňovať v chlade. Spočiatku môžete trénovať na čerstvej stope, neskôr však budete s pomocníkom vyznačovať i staršie stopy. Prostredie treba striedať, pridávať nové prvky, aby výcvik nebol monotónny, ale aby simuloval reálne situácie a podporoval samostatnú prácu farbiara, ktorá je pri tomto plemene obzvlášť dôležitá.
Pri správnom prístupe sa mladý pes čoskoro naučí sledovať individuálnu stopu a nepomýlia ho ani čerstvejšie odtlačky zveri, ktorá skríži jeho trasu. Výcvik si vyžaduje od majiteľa veľa trpezlivosti, citu, a takisto vedomosti o prácach na stope.
Častou chybou pri výcviku je preťažovanie psov, napríklad súčasným zaradením viacerých nových prvkov či trénovaním výhradne na dlhých a starých stopách. Žiadny farbiar však nepodá vždy rovnako koncentrovaný výkon.
Dôverujte!
Dôležité je dôverovať svojmu pomocníkovi. „Vari každý vodič sa už ocitol v situácii, keď bol presvedčený, že zver uniká iným smerom, ako naznačuje pes. No nakoniec vysvitne, že farbiar postupoval správne. Ak to vodič na druhom konci stopovačky nerobí často a príliš dôrazne, nič nie je stratené. Ale nie každý to zvládne a psík tak nedostane príležitosť prejaviť svoje schopnosti. Pri dohľadávkach v revíri sa môžu vyskytnúť nepredvídané udalosti, vtedy treba psovi už len dôverovať,“ vysvetľuje chovateľka.
Hannoverský farbiar dozrieva približne vo veku dvoch až troch rokov. Ak má dostatok príležitostí na dohľadávanie zveri, získate v ňom spoľahlivého pomocníka.
Ak na prácu s farbiarom nemáte čas ani chuť, je lepšie spolupracovať so skúseným vodičom farbiara, ktorý postrelenú zver dohľadá. Umenie vodiča spočíva tiež v schopnosti naučiť pracovať psy odlišných pováh. Hannoverského farbiara by si mal vybrať len trpezlivý človek, ktorého podobná práca baví.
Starostlivosť a životné podmienky
Ako už bolo spomenuté, hannoverský farbiar potrebuje dostatok pohybu. Každý deň by teda mala byť na programe dlhá vychádzka, pokiaľ nie je psík v pracovnom vyťažení.
Krátka srsť nie je na starostlivosť nijako náročná, stačí ju jedenkrát do týždňa vykefovať. Dobré je kontrolovať strapatenie srsti medzi vankúšikmi labiek. Tie je dobré vystrihovať, aby psíka netlačili. Ďalej je potrebná pravidelná kontrola pazúrikova ich prípadné skracovanie, pretože v lese moc priestoru na samostatnom obrusovanie nemajú. Z ďalších preventívnych kontrol je vhodné odstraňovanie ospalek a čistenie uší.
Po každom pracovnom dni v lese je dôležité psíka celého skontrolovať, či nemá nejaké menšie poranenia, ktoré by bolo potrebné ošetriť, predsa len nástrah v lese číha veľa. Rovnako tak je dôležité dbať na ošetrenie antiparazitickým prípravkom.
Zdravie
Hanoverský farbiar je pomerne zdravý psík, a to predovšetkým vďaka jeho dlhodobej plemennej stabilite. Zo zdravotných neduhov ho môžu postihnúť pohybové ťažkosti, predovšetkým DKK a DLK, rovnako ako u iných väčších psíkov. Preto je vhodné podávanie kĺbovej výživy, u pracovne vyťažených psíkov je to potom úplne žiaduce.
Z ďalších ochorení je postihujú hlavne problémy očí - PRA (progresívna retinálna atrofia) a RD (retinálnej atrofia sietnice). Kozmetickým problémom, ktorý môže pre psíkov byť nepríjemný je potom ektropium a entropium alebo ak vydutie a vchlípenie očných viečok.
Kŕmenie
Premýšľame ak o kŕmenie máme dve možnosti - BARF alebo granule. Ak sa vydáme cestou Barf, je nevyhnutné, aby strava bola vyvážená a obsahovala všetky potrebné zložky vr. vitamínov a minerálnych látok. K vyváženosti stravy je dnes možné využiť širokú škálu doplnkových prípravkov, ktoré nám pomôžu jednotlivé zložky stravy vyvážiť, a prípadne doplniť.
U granúl volíme granule pre stredné až veľké plemená psov (záleží na výrobcovi). Počas lovecké sezóny, kedy je psík pracovne vyťažený je možné podávať granule s vysokým obsahom energie pre pracovné psy. V zimnom období je ale nutné podávať granule s normálnym obsahom energie a strážiť hmotnosť, aby psík netrpel nadváhou.
Ako už bolo spomenuté do stravy možno pridávať aj ďalšie doplnky stravy ako je kĺbová výživa či prípravky na udržanie zdravej ústnej dutiny a zúbkov.
U veľkých psích plemien je dôležité rozdelenej dennej kŕmnej dávky do dvoch menších porcií, ako prevencia proti pretočeniu žalúdka. U všetkých plemien a hlavne tých pracovných je dôležité dodržanie režimu spánku.