Americká Akita: Mohutný spoločník s levím srdcom

Americká akita je mohutný, odvážny a vznešený pes, ktorý sa vyznačuje silným putom k svojej rodine. Je to verný spoločník, ktorý túži byť neustále po boku svojho pána. Hoci je priateľská k svojej rodine, k cudzím ľuďom býva rezervovaná a ostražitá. Nikdy nešteká zbytočne; jej štekot je vždy varovaním pred nebezpečenstvom, ktorému by sme mali venovať pozornosť.

Toto plemeno miluje pohyb a je vhodné pre rôzne športové aktivity. Americká akita sa tiež výborne uplatňuje ako služobný alebo záchranársky pes, a dokonca aj v canisterapii.

História plemena

História americkej akity je úzko spätá s históriou japonského plemena akita inu. Už okolo roku 10 000 pred naším letopočtom využívali japonskí kočovní lovci psy špicového charakteru ako pomocníkov. V 19. storočí dochádzalo v oblasti Dewa ku kríženiu tunajšieho japonského psa s mastifmi a tosami. Tieto psy boli využívané na psie zápasy až do roku 1908, kedy boli tieto zápasy zakázané.

Veľkým zásahom do plemena akita bola druhá svetová vojna. Všetci psi, okrem nemeckých ovčiakov, boli využívaní na výrobu kožušín pre vojakov. Po konci vojny sa potom niektoré akity dostali s vojakmi do Ameriky. Išlo predovšetkým o psov z Dewa línie, ktoré v sebe mali krv ovčiakov a mastifov. Japonsko a Amerika si vzájomne odmietli uznávať preukazy pôvodu, a tým vzniklo rozdelenie chovu akít do rôznych samostatných plemien. Roku 1956 vznikol americký klub, ktorý americkú akitu uznal ako samostatné plemeno.

Správanie a temperament

Americká akita je veľmi oddané, ostražité, priateľské a dôstojné plemeno. K svojmu majiteľovi a celej jeho rodine veľmi rýchlo priľne a vyžaduje byť neustále v ich blízkosti. K deťom je milá a spoločenská, ale aj napriek tomu je vhodné mať ich spoločný kontakt pod dohľadom dospelej osoby.

Počas socializácie je nutné ju zoznámiť so všetkým, čo je potrebné. Musí sa naučiť byť sama a trpezlivo vyčkávať váš príchod z práce. S ostatnými zvieratami vychádza dobre, ak s nimi vyrastá od malička. Psy bývajú dominantné, preto je potrebné to mať na pamäti a predchádzať tak psím šarvátkam. Fenky sú väčšinou pokojnejšie.

Je výborným a ostražitým strážcom. Nikdy nešteká zbytočne, ale na prichádzajúce nebezpečenstvo upozorní. K cudzím ľuďom je rezervovaná a odmeraná, nikdy ale nie je agresívna.

Výchova a výcvik

K výchove a výcviku je potrebné pristupovať dôrazne a dôsledne, avšak za využitia pozitívnej motivácie. Ak sa budú len opakovať povely, tak to americkú akitu prestane čoskoro baviť. Je teda potrebné ju dobre motivovať (hračka, maškrtu).

Dôsledná socializácia voči cudzím psom od útleho veku je naozaj nutnosťou. Zároveň je nutný aspoň základný výcvik, aby ste psa zvládli v každej bežnej situácii. Bez dôkladnej socializácie a správnej výchovy si zaděláváte na problém. Je to teritoriálny pes. V kombinácii s odvahou a ostražitosťou je z nej skvelý hlídač. Nie je ovšem radno tieto vlastnosti podceniť a iba ich podporovať. Musí sa od malička učiť, kedy smie proti prípadnému votrelcovi zakročiť.

Pri výcviku je potreba byť dôsledný a trpezlivý, najlepšie na tohto psa funguje pozitívna motivácia. Drznejší dril neznesie - môže sa „seknúť“ a odmietne s vami spolupracovať. Vďaka jej zložitejšej povahy v kombinácii s väčšou veľkosťou psa je odporúčaná skúsenějším kynológom.

Vzhľad

Americká akita je celkovo mohutné, harmonicky stavané plemeno s robustnou konštitúciou. Kohútiková výška k dĺžke trupu je v pomere 9:10 u psov a 9:11 u sučiek. Hĺbka hrudníka je ½ kohútikovej výšky.

Hlava je masívna a pri pohľade zhora má tvar tupého trojuholníka. Oči sú tmavo hnedé, pomerne malé a nevystupujúce. Uši trojuholníkového tvaru sú pevne vzpriamené a v pomere k hlave trochu menšej veľkosti. Krk je silný a svalnatý. Predné i zadné končatiny sú veľmi svalnaté a silné. Predné končatiny sú pri pohľade spredu rovné. Paspárky sa na zadných končatinách odstraňujú.

Chvost je mohutný, dobre osrstený hrubou, rovnou a hustou srsťou. Vrstvová srsť má silnú a jemnú podsadu, ktorá je hustá a kratšia ako krycia srsť. Tá je rovná, tvrdá a odstávajúca. Sfarbenie je jasné a žiarivé s dobre vyváženými znakmi. Môže sa vyskytovať lysina alebo maska. Farby sú možné všetkých odtieňov ako červená, žltá, biela, apod.

Starostlivosť a životné podmienky

Americká akita je plemeno, ktoré nutne potrebuje byť súčasťou svojej ľudskej svorky. Neustále si vyžaduje kontakt s majiteľmi, preto nie je vhodné, aby bola celé dni sama na záhrade alebo dokonca zatvorená v koterci. Je to veľmi aktívny pes, ktorého je potrebné správne motivovať k poslušnosti a dopriať mu dostatok práce a pohybu.

Americká akita je pes vhodný pre kynologické športy - caniscrossing, ťahanie bremien, stráženie. Môžu byť tiež použité ako služobné či záchranárske psy. Niektorí sa môžu venovať aj canisterapii. Dôležitý je teda dostatok pohybu v prítomnosti pána, akita tak bude vďačná aj za dlhšiu vychádzku do prírody. Ak sa rozhodnete s ňou absolvovať dlhšie túry, je možné ju zaobstarať vlastný batôžtek.

Americká akita si po dlhšom tréningu a správnom návyku dokáže niesť až 1/3 vlastnej hmotnosti, zároveň dáva veľký pozor, aby si batôžtek nezničila.

Starostlivosť o srsť a hygienu

Srsť je veľmi hustá a je potrebné ju pravidelne vyčesávať, predovšetkým v období pĺznutia. Vďaka tejto hustej srsti americká akita dobre znáša zimu.

Z ďalších odvetví pravidelnej starostlivosti je vhodné myslieť na odstraňovanie ospaliek (borovou vodou) a pravidelnú kontrolu uší a zubov. Akita nemáva s ušami a zubami žiadne ťažkosti, ale aj tak je pravidelné čistenie vhodné. Pazúriky sa vďaka veľkej hmotnosti akity obrusujú väčšinou samy. Je však vhodné pravidelne kontrolovať a zastrihávať piaty pazúrik, ktorý nie je v kontakte so zemou. Na všetky tieto procedúry je potreba akitu navykať už od útleho veku.

Zdravie

Aj keď na pravidelnú starostlivosť nie je americká akita moc náročná, zdravie celkovo ohrozuje niekoľko ochorení. Ako u každého iného veľkého plemena je aj u americkej akity riziko postihnutia pohybového aparátu, predovšetkým potom DKK (dysplázia bedrových kĺbov) a DLK (dysplázia lakťových kĺbov). Je teda určite na mieste podávať pravidelne kĺbovú výživu a hlavne u šteniatok príliš nezaťažovať pohybový aparát, aby došlo k jeho správnemu vývinu.

Ďalšie ochorenia postihujú oči. Jedným z nich je progresívna retinálna atrofia (PRA), kedy v oku odumierajú svetlocitlivé bunky a bohužiaľ toto ochorenie končí slepotou. Slepotou tiež môže skončiť zelený zákal, kedy dochádza k utláčaniu zrakového nervu - tu sa jedná o veľmi bolestivé ochorenie. Posledným neduhom očí je tzv. Mikroftalmia čiže syndróm malých očí. Prejavuje sa hlavne u šteniatok, kedy nevnímajú svetlo a majú zahmlené oči. Často ide toto ochorenie ruka v ruke so sivým zákalom.

Posledné ochorenie, ktoré akity ohrozuje, je život ohrozujúce a veľmi akútne pretočenie žalúdka.

Kŕmenie

Ako už bolo spomenuté, americké akity môžu mať predispozíciu k žalúdočnej torzii. Dôrazne teda odporúčame rozdeliť dennú kŕmnu dávku aspoň na dve časti. Dôsledne tiež dodržujte kľudový režim hlavne po jedle.

Do stravy je vhodné pridávať už spomínanú kĺbovú výživu, pridávať môžete podľa potreby aj doplnky stravy starajúce sa o zuby či vitamíny.

Čo sa týka kŕmenia, je možné voliť medzi Barf alebo granulami. U Barf je potreba zabezpečiť, aby dávka bola plnohodnotná a obsahovala vyvážený pomer bielkovín, sacharidov a tukov. Nutný je tiež dostatočný príjem minerálnych látok a vitamínov, ku ktorému môžu dopomôcť rôzne doplnky stravy. Ak sa rozhodnete kŕmiť granulami, je potrebné zvoliť granule pre veľké plemená psov. Tie už obsahujú všetky potrebné zložky vo vyváženom pomere, vrátane prídavku kĺbovej výživy. Odporúčame voliť granule s vysokým obsahom mäsa a nízkym alebo žiadnym obsahom obilnín. Granule pre juniorov sa podávajú do 16-18 mesiacov veku, potom sa prechádza na granule pre dospelých psov.

tags: #fotky #americka #akita