Fena alebo suka: rozdiel význam a používanie v slovenčine

Kynológia je kozmopolitná. Dnes už nie je problém vycestovať do zahraničia na výstavu, súťaž, za krycím psom, alebo kúpou šteniatka. Milovníci psov sa radi stretávajú, vymieňajú si názory. Je prirodzené, že sa nám takto zmiešavajú aj pojmy a my nevdojak začneme používať tie, ktoré nie sú úplne spisovné.

Pani Alica Freyer v spolupráci s JAZYKOVEDNÝM ÚSTAVOM ĽUDOVÍTA ŠTÚRA SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED pripravila pre nás „Jazykové okienko“ s najčastejšími chybami, ktoré v komunikácii robíme. Jednou z nich je práve nesprávne používanie výrazu "fenka" namiesto "suka".

Rozdiely vo významoch a používaní termínov

Pri rozhodovaní o tom, či si zaobstarať psíka alebo sučku, sa často zvažujú aj ich povahové črty a náročnosť výchovy. Všeobecne platí, že sučky bývajú poslušnejšie a ľahšie ovládateľné aj pre úplných začiatočníkov, pretože majú prirodzený sklon sa podriaďovať, sú vnímavejšie a celkovo poslušnejšie. Jediným problémom je obdobie hárania, ale aj toto sa dá vyriešiť dobrým kotercom, ak máte sučku vonku na záhrade. Ak je s Vami v kruhu rodiny, v byte alebo v dome, tak to v podstate nie je žiadny problém, pretože je Vám stále na očiach a viete ju ustrážiť pred "nevítanými" hosťami.

Psy často majú sklon k dominancii a tvrdohlavému správaniu, preto ich výchova vyžaduje v prvom rade dôslednosť a pevnejšiu ruku. U psov odpadajú starosti s háraním, ale na rozdiel od sučiek Vám budú značkovať záhradku a s kríkmi a i kvetinami sa môžete rozlúčiť. Ich veľkou nevýhodou je, že keď zacítia pach hárajúcej sa sučky (sučka v ruji), často odmietajú poslušnosť majiteľovi a riadia sa inštinktom prírody. Pes potrebuje každý deň obísť svoj "revír", aby na svojich miestach zanechal pach svojho moču, ako značku revíru pre ostatných psov. Pohlavne vydráždený pes má často snahu utiecť z domu za sučkou.

Je však dôležité poznamenať, že tieto rozdiely nie sú absolútne. Môže sa stať, že sa vydarí sučka s dominantnou povahou a psík s kľudnou podriadenou. Tvrdenia, že sučky sú chytrejšie alebo zdravšie ako psy a naopak, patria k poverám.

Ňucháč, ňufák, nos a ďalšie detaily

Kynologické texty riešia aj to, či výraz „ňucháč“ alebo „ňufák“ je správny. Podstatné mená ňucháč a ňufák vo význame „predná pretiahnutá časť hlavy niektorých cicavcov; zaoblená neosrstená koncová časť chrbta nosa s nosovými otvormi niektorých zvierat (cicavcov)“ sú synonymá a zvyčajne sa používajú. Treba doplniť, že aj označenie nos pri psoch je v poriadku.

Ďalšie často diskutované rozdiely zahŕňajú výrazy „osrstenie“ a „ochlpenie“. V kynológii sa používa výraz osrstenie vo význame „súvislá vrstva srsti na koži niektorých cicavcov“.

Správne výrazy v praxi kynológie

„Krycí pes“ a „krytie“ sú spisovné a môžu sa používať v kynológii. Výraz „háranie“ sa môže používať, rovnako ako výraz „honcovanie“. Výraz „háranie“ vnímame ako profesionalizmus, čo znamená slová, ktoré sa týkajú konkrétnej oblasti; pri hesle háranie - správne honcovanie - vonkajší prejav ruje pri samiciach niektorých zvierat, obdobie párenia. V praxi však prevláda slovo háranie a honcovanie sa objavuje aj v odborných kynologických publikáciách.

Chovná stanica vs. chovateľská stanica

Chovná stanica aj chovateľská stanica sú z jazykového hľadiska správne a používajú sa v spojení so slovom „stanica“.

Pri výbere medzi psíkom a sučkou je potrebné zvážiť aj otázky kastrácie/sterilizácie a povahu jednotlivých zvierat. V texte sa tiež uvádza: „Keď sučka hára, narocné je pre vás venčenie, lebo vás budú prenasledovať všetci psy.“

Praktické poznámky v bežnej praxi

Pri rozhodovaní, či si zaobstarať fenku alebo psíka, treba zvážiť aj to, že sučky bývajú jemnejšie a prítulnejšie, no haranie je potrebné brať do úvahy. Niektorí majitelia uvádzajú, že fenky sú ľahšie zvládnuteľné a výcvik býva jednoduchší, zatiaľ čo iní preferujú psy pre ich silnejšiu osobnosť a inštinkt. Každé zviera je však jedinečné a výber by mal vychádzať z povahy konkrétneho jedinca, nie iba z generalizovaných tvrdení.

U utulkovačov, ktorí budú adoptovať alebo kastráciu plánujú, sa často rozhoduje podľa toho, čo najviac vyhovuje rodine a postoja k zvieratám. Ďalšie členenie textu prináša aj zoznam praktických výrazov, ktoré sa v praxi často používajú: Chovná stanica vs. chovateľská stanica; Vodítko vs. vôdzka; Ňucháč vs. ňufák; Osrstenie vs. ochlpenie; Krycí pes / krytie; Háranie vs. honcovanie.

Témy a poznámky z bežnej diskusie

V rámci diskusie o pohlaví psov a sučiek často vystupuje osobný názor: „Menej riešia cudzie psov a sú tiež poslušnejšie. Vyberať srdcom. Koniec koncov, každý si vyberie psa, ktorý je mu blízky.“

Príklad praktického porovnania

  1. Sučka býva tlmivejšia v tréningu a často dobre reaguje na vedenie, čo môže uľahčiť výcvik aj pre začiatočníkov.
  2. Pes môže byť silný a dominantný; bez dôslednosti a pevnej ruky to môže viesť k problémom s riadením a značkovaním revíru.
  3. Háranie vyžaduje plánovanie venčenia a môže ovplyvniť denný režim, ale pri dobre vychovanom zvierati býva riešiteľné.
Infografika: Rozdiely medzi výrazmi fena, suka a fenka v slovenčine

Agropodnikanie - kynológia - SOŠ Pruské

tags: #fena #alebo #suka