dalmatínsky pes, dalmatín, dalmatínec - spoločenské plemeno psa. Má ťažko zistiteľný pôvod, správy o jeho predchodcoch zo všetkých kontinentov si odporujú. Predpokladá sa, že vznikol v Spojenom kráľovstve krížením pointra s niektorými ďalšími plemenami, pravdepodobne však nepochádza z Dalmácie, čo by naznačoval jeho názov. Je to veľmi staré, vývojom ustálené plemeno (nálezy kresieb v hrobke hornoegyptského panovníka Antefa II. z 11. dynastie vládnucej asi 2137 - 1994 pred n. l. v Tárife v západnom Vasete), ktoré sa počas storočí ani v sfarbení, ani v stavbe tela podstatne nezmenilo. Stavba tela svedčí s najväčšou pravdepodobnosťou o jeho príslušnosti ku skupine stavačov. V 17. stor. tvoril dalmatínsky pes pápežský sprievod, v 18. stor. sprevádzal kočiare ťahané koňmi. Nie každý bodkovaný pes je dalmatínsky pes. Štandard dnešného plemena vychádza z typu psa, ktorého prešľachtili angličtí chovatelia koncom 18. a 19. storočia. Zachováva si plemenné znaky. Dalmatínsky pes má konštantné telesné znaky, výkyvy v štandarde sa vyskytujú iba v sfarbení.
Typ a vzhľad
Základná farba krátkej a lesklej srsti je biela so sýtočiernymi alebo s hnedými bodkami, ktoré nesmú splývať. Musia byť okrúhle a pravidelne rozdelené, ich veľkosť je v priemere 2 - 3 cm, na hlave, chvoste a končatinách musia byť menšie. Z chovu sa vyraďujú jedince s tmavým fľakom v okolí oka (monokel), trojfarebné alebo s modrým okom či s predhryzom. Šteňatá sa rodia čistobiele, tmavé fľaky sa na srsti objavujú neskôr. Dalmatínsky pes je silný a svalnatý, má veľmi symetrickú stavbu tela. Povahe je živý, veľmi priateľský a vôbec nie agresívny, obľubuje najmä spoločnosť detí. Vyhľadávaný je nielen pre svoju krásu a výnimočnosť, ale aj pre inteligenciu a oddanosť pánovi.
VZHĽAD a proporcie sú definované: dĺžka trupu ku kohútovej výške 10:9; výška loketného kloubu 50 % kohútovej výšky; výška hlezenního kloubu 20-25 % kohútovej výšky; dĺžka hlavy približne 40 % kohútovej výšky. Hlava je mesocefalická, prismatická, uši sú sklopené nadol. Oči sú oválne a pigmentované v súlade so zafarbením tečiek; nos je veľký, pigmentovaný a musi zodpovedať farbe tečiek. Chrbát je silný a rovný, hrudník hlboký a priestranný, chvost nasadený v predĺžení chrbtice a nosený šabľovitým spôsobom. Tlapky sú „mačacie“, s tvrdými a pružnými polštárikmi.
Povaha a temperament
Dalmatín je živý, priateľský a veľmi spoločenský. Nie je agresívny a je vhodný ako rodinný pes, ktorý miluje spoločnosť detí. Je vyvážený, ľahko ovládateľný a rád trávi čas na čerstvom vzduchu. Má vrodený lovecký inštinkt a je aktívny počas celého dňa. Využíva sa v rôznych oblastiach - od športu (agility, coursing) až po canisterapiu a policajnú prácu ako stopovacie psy.
Pôvod a história
História dalmatínca sa začína v oblastiach Stredomoria a Balkánu, s možnými spojitosťami s Dalmáciou. V 18. storočí sa rozšíril do Britských ostrovov a odtiaľ do USA, kde sa stal obľúbeným plemenom šľachty. Prvý oficiálny štandard bol schválený v roku 1890, FCÍ uznala plemeno a jeho pôvod medzi krajinami pôvodu bývalej Juhoslávie, s definitívnym uznaním medzinárodnou organizáciou 1. januára 1955 pod štandardným číslom 153. Štandard FCI uvádza typický vzhľad a pigmentáciu bodiek ako charakteristický znak plemena.
Stavba tela a pohyb
Dalmatín má konštantné telesné znaky, pohyb je elegantný a harmonický. Pravidelné a dlhé kroky so silnými zadnými končatinami umožňujú plynulý pohyb. Uši sú triuholníkového tvaru, ktoré by mali byť tečkované a líca a zuby by mali mať nožnicový zhryz. Výška psa: samce 56-62 cm, samice 54-60 cm. Všetky tieto atribúty sú súčasťou štandardu, ktorý zaručuje konzistenciu plemena po celom svete.
Zdravie a starostlivosť
Dalmatín je zvyčajne zdravé plemeno, avšak náchylné na ochorenia veľkých plemien a na „choroby bielych psov“ vrátane hluchoty spôsobenej bielou srsťou. Hluchota môže postihovať obe ušné kanály alebo iba jedno uško; diagnostika sa vykonáva BAER testom. Uši vyžadujú pravidelnú starostlivosť a vďaka odstávajúcej srsti je potrebné venovať pozornosť hygienickým návykom a prevencii infekcií. Strava by mala reagovať na predispozície k potravinovým alergiám a udržiavanie zdravej hmotnosti je dôležité kvôli predispozícii k obezite. Kvalitné krmivo pre stredné a veľké plemená a primeraný pohyb sú kľúčom k zdraviu.
Chov dalmatínov vyžaduje zodpovedného chovateľa a primerané skúšky na chovnosť. Šteniatka sa rodia bez bodiek a až po niekoľkých dňoch sa objavia charakteristické škvrny. Pred začiatkom chovu je potrebné získať tri výborné známky z troch výstav (minimálne dve rôzne rozhodcovia, aspoň jedna výstava medzinárodná alebo klubová) alebo absolvovať bonitáciu s medzinárodným rozhodcom s kvalifikáciou dalmatína. Nie je neobvyklé, že psy a feny pochádzajú zo spárenia s rôznymi farbami bodiek, pričom zámerom je zachovať zdravé a vyrovnané plemeno.
Starostlivosť a údržba srsti
Krátka srsť je relatívne nenáročná na údržbu. Stačí pravidelné čistenie gumovou rukavicou a čistenie zvukovodov počas obdobia liahnutia, keď sa zvyšuje strata chlpov. Kúpeľ nie je potrebný, pokiaľ sa pes neváľal v špine. V období liahnutia (dvakrát do roka) je potrebné častejšie upratovanie a čistenie srsti, pretože biele chlpov môže zanechať na nábytku veľa chlpi. Dlhé prechádzky a aktívny pohyb sú kľúčové pre udržanie dobrého zdravotného stavu a šťastného života v rodine.
Chov a výcvik
Dalmatínec je veľmi dobrý spoločník pre aktívnu rodinu, no potrebuje dôsledného a autoritatívneho chovateľa, ktorý mu dá jasné limity a dopraje pravidelné prechádzky. Vzhľadom na svoju inteligencia a ochotu spolupracovať sa dalmatín dá trénovať na rôzne psie športy i ako canisterapeutický pes alebo nosič pachových prác. Na poľovaní má vrodený talent; v Amerike sa dalmatíny používali ako dravé psy na naháňanie utečených otrokov a tiež ako kočiarové psy. V súčasnosti sa zvyčajne používajú ako rodinní spoločníci, no sú stále schopní pracovať v službnom výcviku a v canisterapii.
Pri výbere šteniatka je dôležité vyhľadávať overené chovateľské stanice a zvážiť potreby rodiny, ktoré plemeno vyžaduje. Dalmatín je ideálny pre rodiny, ktoré milujú pohyb a chcú aktívneho psa s vyrovnaným temperamentom. Je citlivý na chlad a potrebuje teplo a vhodné oblečenie v zimných mesiacoch. Jeho silná väzba na rodinu ho robí skvelým spoločníkom pre aktívnych jedincov aj deti.
Vlastnosti a variácie
Existujú dve hlavné farebné varianty: s čiernymi škvrnami a s hnedými (pečeňovo-hnedými) škvrnami. Modré oči a absence pigmentácie nosa sú v niektorých prípadoch kritériom vylúčenia z chovu. Šteňatá sa rodia bez škvŕn; po niekoľkých dňoch sa objavia a postupne sa vyvíja ich charakter a vzhľad. Výška psa vôbec nie je presne daná vzhľadom k pohlaviu; samci sú často vyšší ako samice a ich výška dosahuje približne 56-62 cm u samcov a 54-60 cm u samíc. Diskvalifikačné vady zahŕňajú agresivitu, výraznú bojazlivosť, zmeny profilu alebo absenciu zubov, alebo odchýlky ako entropia či ektropia, alebo oči s viacerými farbami.
Ako vyzerá typický deň so dalmatínom
Dalmatínci sú veľmi aktívni a majú potrebu pohybu. Dajú sa využiť v psích športoch, ako aj v prácach, kde môžu využiť svoj čuch a pohyb. Ráno a večer potrebujú dlhé prechádzky alebo beh, aby si vypli energiu, a počas dňa radi trávia čas s rodinou. V rámci starostlivosti o domácnosť majú radi teplo a dobre stráviteľnú stravu s vyváženým obsahom mäsa; vyhýbajú sa potravinám spôsobujúcim alergie a nadváhe. Pri výbere stravy je dôležitá eliminácia potravinových alergénov a doplnenie vitamínov a minerálov v prípade domáceho varenia.
tags: #fci #polsko #dalmatinec