Bavorský farbiar má pôvod v bavorských Alpách a vznikol krížením hannoverského farbiara s ľahšími horskými duričmi na dosiahnutie lepšej obratnosti a výdrže v horskom teréne. Výsledkom je stredne veľký, vytrvalý a mimoriadne čuchový pes s pokojnou a vyrovnanou povahou, ktorý sa dodnes používa predovšetkým ako dohľadávač poranenej zveri a spoločník v rodine. Štandard plemena bol ustanovený v roku 1883 a v roku 1912 vznikol v Mníchove Klub pre bavorské farbiare, ktorý je dodnes jediným uznaným klubom pre toto plemeno v Nemecku.
Historické vzťahy a vývoj plemena
Predkovia bavorského farbiara pochádzajú z Hannoverian a červeného horského duriča; z tohto kríženia vzniklo plemeno, ktoré sa neskôr osvedčilo ako ľahší, pohyblivejší spoločník vhodný pre horský terén. Po revolúcii v roku 1848 a zmenách loveckých metód začali psa využívať pri dohľadávaní poranenej zveri po výstrele a v horských revíroch sa ukázala potreba stabilného a spoľahlivého partnera. V roku 1912 bol založený Klub Bavorských farbiarov v Mníchove a odvtedy je to jediný uznaný klub pre toto plemeno v Nemecku. Bavorský farbiar sa postupne etabloval ako sprievodný pes poľovníkov a lesníkov, pričom jeho pokojná povaha a výrazný čuch z neho robia ideálneho partnera aj mimo práce v horách.
Vzhľad a fyzické prejavy
Bavorský farbiar je stredne veľký pes s harmonickou, atletickou stavbou tela. Dospelý pes dosahuje výšku približne 47-52 cm, sučky 44-48 cm, s váhou okolo 21-28 kg. Hlava je široká, s tmavohnedými očami a stredne dlhými ušami, ktoré visia a nepodliehajú stáčaniu. Hrudník je hlboký a zplošťujúci sa chrbát s dobre vyvinutými bedrovými svalmi. Srsť je krátka, hustá a priliehajúca, na bruchu a končatinách drsnejšia; pes sa môže vyskytovať v odtieňoch červenej, jelenia červeň, žltočervenej a v kombináciách s čiernou na chrbte a chvoste. Chvost býva stredne dlhý, s hustou srsťou, nesený buď vodorovne alebo skôr dole. Pomerne dlhé, ale dobre vyvinuté končatiny a pevný trup mu umožňujú dlhodobú prácu v náročnom teréne.
Charakter a temperament
Bavorský farbiar je zvyčajne pokojný, vyrovnaný a veľmi oddaný svojmu majiteľovi. K deťom je priateľský a milujúci, no k cudzincom býva rezervovaný. Je to však aj veľmi aktívny poľovný pes s dobre vyvinutým čuchom a rýchlou reakciou, ktorý rád predvedie svoje lovecké schopnosti.
Výchova a výcvik
Výchova bavorského farbiara je vhodné začať čo najskôr, pretože tento pes potrebuje dlhší a trpezlivý výcvik. Odmeny a pochvala sú účinné motivačné prostriedky; tresty nie sú vhodné, lebo potláčajú jeho sebaistotu. Základná poslušnosť by mala byť vybudovaná ešte pred špecifickým poľovníckym výcvikom. Výcvik zameraný na stopovanie a vyhľadávanie poranenej zveri vyžaduje dlhú a systematickú prácu; pes musí byť vedený k počúvaniu, ktery sa týkajú aj špecifických príkazov ako „sadni“, „ľahni“, „zostaň“, „k nohe“ a „dolu“. Krstný výcvik zahŕňa aj nácvik prácneho stopovania, čuchových hier a vedenie psa cez rôzne terény. Postupne sa do výcviku zavádza práca so skutočnou farbou a následne aj zabezpečenie psa pri skutočnom hľadaní uloveného úlovku.
Šteniatko by malo byť vedené na pravidelné prechádzky v lese, aby si zvyklo na prostredie a zvuky. Pri stopovaní je užitočné začať s jednoduchými hľadajúcimi technikami, napríklad ukázať skrytú maškrtu do jednej ruky a nechať psa hľadať s obidvoma rukami. Postupom času sa zvyšuje zložitosť úloh a pes sa učí hľadať aj mimo dohľad. Správne vedený výcvik vedie k nezávislej práci a spoľahlivému hľadaniu krvavého stopy zranenej zveri, čo je hlavnou úlohou plemena.
Zdravie a starostlivosť
Priemerná dĺžka života bavorského farbiara je 10-14 rokov. Srsť je pomerne nenáročná na údržbu: stačí pravidelné česanie raz za týždeň a občasné kontroly uší, očí a zubov. K preventívnej starostlivosti patrí pravidelná výživa a očakávané vyšetrenia z dôvodu dedičných ochorení, ako dysplázia bedrového kĺbu a očné vady, ktoré môžu vzniknúť pri vyššej záťaži. Kvalitná strava je kľúčom k zdraviu a správnej kondícii, najmä pri vysokej pohybovej aktivite. Krmivo by malo obsahovať kvalitné bielkoviny a tuky a byť bez obilnín a umelých prísad; denná dávka by sa mala rozdeliť na dve porcie, aby sa predišlo preťaženiu žalúdka a torzi. Pri výbere krmiva je vhodné zamerať sa na značky zodpovedajúce potrebám aktívneho psa a s doplnením pre zdravé kĺby, ako glukosamín a chondroitín.
Praktické tipy pre majiteľov
- Poskytnúť psovi dostatok priestoru a pravidelný pohyb, najlepšie vo veku šteňaťa v období socializácie s ľuďmi aj inými zvieratami.
- Pri mačkách a iných domácich miláčikoch je potrebná trpezlivosť a správne vedenie socializácie.
- Správne socializovaná bavorský farbiar je oddaný, no potrebuje pevného, sebaistého majiteľa a dôsledný režim výcviku.
- Voľné behanie mimo domova je dôležité, avšak s primeraným oplotením a dohľadom, aby pes nevyhľadal nežiaducu zver.
Porovnanie s najbližšími príbuznými
Bavorský farbiar vznikol ako ľahšia verzia hannoverského farbiara. Hannoverský farbiar je robustný a vhodný skôr do nížin; Alpský krátkosrstý chrt predstavuje posledný článok v skupine farbiarov a pochádza z Rakúska, pričom všetky tieto plemená sú zhruba z rovnakej rodiny duričov a zdieľajú spoločné črty ako výrazný čuch a vytrvalosť. Bloodhound a Český fúzač predstavujú ďalšie príbuzné plemená s odlišným vzhľadom a prácou, ktoré sú v porovnaní s bavorským farbiarom menej špecializované na dostopovanie krvavej zveri alebo sa používajú v iných terénoch.
Záver a praktické poznámky
Bavorský farbiar je výnimočné plemeno vyvinuté na špeciálne lovecké účely, a to predovšetkým na vyhľadávanie zveri v horských oblastiach. Počiatky chovu siahajú stovky rokov dozadu, pričom neskôr jeho potrebu zjednotili chovatelia krížením hannoverského farbiara s horskými duričmi, čo viedlo k vytvoreniu tohto obratného a lojálneho psa s vynikajúcim čuchom. Práca tohto plemena vyžaduje skúseného majiteľa s autoritou, systematický výcvik a dostatok pohybu a duševnej stimulácie. Bavorský farbiar je spoľahlivý spoločník spolupracujúci s rodinou, no je potrebné ho pri všetkých činnostiach viesť a socializovať už od šteňaťa, aby sa predišlo agresívnym alebo rezervovaným náladám voči cudzincom.
Informácie v článku sú všeobecného charakteru a slúžia ako sprievodca pre záujemcov o plemeno. Ak narazíte na nepresnosti alebo máte vlastné skúsenosti, radi ich uvítame a článok môžeme aktualizovať.