Faraónsky pes, známy aj ako faraónsky chrt, je jedným z najstarších plemien psov na svete. Jeho korene siahajú tisíce rokov do starovekého Egypta, kde bol obľúbeným spoločníkom kráľov a šľachticov.
Malta a "Kelb tal-Fenek"
Na Malte sú faraónske psy známe ako „Kelb tal-Fenek“, čo znamená „králičí pes“. Tento názov odráža ich funkciu na ostrove - lov králikov. Populácia faraónskych psov na Malte sa vyznačuje čistokrvnosťou, ktorá je výsledkom izolácie ostrova a prísnej kontroly chovu. Vďaka týmto podmienkam si plemeno zachovalo svoje pôvodné vlastnosti a vzhľad. Malta sa stala centrom chovu faraónskych psov a miestni chovatelia stále zohrávajú úlohu pri udržiavaní a ochrane tohto starobylého plemena. V 70. rokoch 20. storočia bol faraónsky pes uznaný za maltské národné plemeno, čo len podčiarkuje jeho význam a postavenie na ostrove.
Z Malty sa toto plemeno rozšírilo ďalej do sveta, pričom dôležitú úlohu v jeho chove zohralo Spojené kráľovstvo, kde ho Kennel Club uznal už v roku 1974. Do Ameriky boli prví faraóni privezení v roku 1979, o päť rokov neskôr bol založený oficiálny klub plemena a v roku 1983 došlo k uznaniu rasy kynologickou spoločnosťou AKC.
Vzhľad
Faraónsky pes je elegantný a atletický pes strednej veľkosti, ktorý je ľahko rozpoznateľný vďaka svojim elegantným líniám, štíhlej, ale svalnatej stavbe a krátkej lesklej srsti.
Samce dosahujú výšku 56 - 63 cm, zatiaľ čo samice sú o niečo menšie a merajú 53 - 61 cm. Plemeno má výšku v kohútiku 53-64 cm a v dospelosti dosahuje váhy 23-24 kg. Faraónsky chrt je pôvabný, ale mohutný, veľmi rýchly, s voľným, rýchlym a ľahkým pohybom a ostražitým výrazom. Faraoni majú jedinečné oči. Sú oválneho tvaru ako mandle, sú neobyčajne ostré a veľmi výrazné. Uši sú veľmi pohyblivé, veľkolepé, najmä keď psi s ostražitosťou očakávajú hru alebo korisť. Zaujímavosťou je, že pri vzrušení uši a nos faraónskeho psa sčervenajú, čo je jedinečná vlastnosť tohto plemena.
Srsť faraónskeho psa sa ľahko udržuje a postráda typický psí zápach. Pretože zástupcovia tohto plemena majú málo telesného tuku, sú menej odolní voči chladu a v zimných mesiacoch je nutné ich pred chladom chrániť pomocou špeciálnych oblečkov pre psov.
Povaha a temperament
Faraónsky pes má pozoruhodnú osobnosť a vyznačuje sa obrovskou radosťou zo života. Je to stredne veľký, atletický, veľmi milujúci, láskavý a veselý pes, s potrebou každodenného pohybu. Veľmi sa odporúča pre bežcov a cyklistov, ktorým bude nadšeným a vytrvalým spoločníkom. Vďaka svojej inteligencii a prirodzenej túžbe potešiť svojho pána sa faraónsky pes ľahko cvičí. Miluje ľudskú spoločnosť, ale napriek tomu si zachováva určitú mieru nezávislosti a rád robí veci po svojom. Predtým sa používal ako lovecký pes pre lov králikov, ale dnes je chovaný predovšetkým ako spoločník a svoje uplatnenie si nájde v rôznych psích športoch.
Faraónsky pes je aktívny, veselý pes. Je veľmi odporúčaný pre turistov, bežcov a cyklistov. Vynikať bude tiež v coursingu alebo agility. Je to inteligentný a dychtivý pes, ochotný potešiť svojho pána, preto jeho výcvik nie je nijako náročná. Doma počúva na slovo, ale ak bude vonku na voľno a mihne sa okolo nejaká "korisť", tak zabudne na dobré vychovanie a vrhne sa prenasledovať svoj cieľ. Lovecké inštinkty sú proste silnejšie ako vôľa počúvať. Vonku, mimo oplotený pozemok, by preto mal byť faraónsky pes vždy na vodítku.
Faraónsky pes má zvyčajne priateľskú a vernú povahu. Je to inteligentný a vnímavý pes, ktorý je verný svojej rodine. Nezaprie však svoje lovecké inštinkty. Je to veľmi aktívny a energický pes, ktorého býva pomerne ťažko odvolať, a preto sa odporúča mať ho pri pobyte vonku na vôdzke. Ak je socializovaný od mladého veku, zvyčajne dobre vychádza s inými psami a deťmi. Má tendenciu byť dosť svojhlavý a svojím spôsobom nezávislý. Tu je potrebné zdôrazniť potrebu výcviku, pri ktorom sa musí hľadať rovnováha medzi prísnosťou a toleranciou. Ak na neho budete príliš prísni, uzavrie sa do seba. Vo všeobecnosti sa hodí na veľmi aktívny životný štýl.
Faraónsky pes je ostražitý a ak to považuje za nutné aj výhražný, ale nikdy nie agresívny či už voči človeku alebo iným zvieratám. V domácom prostredí sa so všetkými zvieratami dobre znáša, dokonca aj s mačkami. Je vyslovene priateľský k deťom. Voči neznámym dospelým osobám zachováva najskôr zdržanlivý a vyčkávajúci odstup. Faraónsky pes je hravý, Angličania mu hovoria The Smilling Hound. Má neobvykle silný a výrazný výrazový prejav, snahu byť maximálne zrozumiteľný a činí tak najmä mimikou tváre, postavením uší a pohľadom. Je veľmi vnímavý, sleduje ľudí vo svojom okolí s veľkou pozornosťou.
Faraónsky pes je rád, keď sa s ním hovorí, s chuťou "odpovedá" a ak mu nie je venovaná dostatočná pozornosť, začína "rozhovory" sám. Zvukový prejav u faraónskeho psa je jeho ďalší silný výrazový prostriedok. Disponuje bohatou škálou tónov, od hlbokých hrdelných zvukov až po vysoký piskot. Faraónsky pes je práve vďaka svojim vlastnostiam všestranne použiteľný.
Vďaka svojej ostražitosti voči cudzím ľuďom je veľmi dobrým a spoľahlivým strážcom. K deťom sa chová jemne a rád sa s nimi hrá. Iné psy znáša dobre, ale veveričky, zajace a iné malé chlpatá zvieratá vníma ako vítanú korisť.
Faraónsky pes je považovaný za veľmi staré plemeno. Neexistuje však jednotný názor na jeho pôvod. Prvá domnienka vychádza z predpokladu, že faraónsky pes pochádza z Egypta. V srdci Núbie ležia skalné chrámy Abú Simbel postavené za vlády Ramzesa II. v rokoch 1 290 - 1 224 pred Kr. V týchto chrámoch boli nájdené 3 zobrazenia veľmi podobné dnešnému faraónskemu psovi. Podobné vyobrazenia sa našli aj v hrobke Antefa II. z doby cca 2 300 pred Kristom. Mnoho stredozemných plemien pochádza z afrického druhu psa Tesem, privezeného z Etiópie. Podoba egyptského boha Anubisa vychádza práve z tohto plemena. Tesem mal veľké stojace uši, štíhle nohy a vtiahnuté brucho. Z tohto plemena pochádzajú aj dodnes zachované plemená ako napr. Cirneco dell'Etna.
Druhý názor považuje za krajinu pôvodu faraónskeho psa Maltu, kde sa stal pomocníkom pre farmárov a to najmä pri love králikov. Faraónsky pes podľa týchto tvrdení nepochádza zo psov dovezených z Egypta fenickými kupcami, ale z primitívnej rasy psov s odstávajúcimi ušami, ktorá sa v rôznych kultúrach vyskytovala už od staroveku v okolí Stredozemného mora.
Starostlivosť a zdravie
Faraónsky pes je vo všeobecnosti zdravé psie plemeno, u ktorého sa nemusíte obávať zvýšeného výskytu niektorej z typických psích chorôb. Priemerná dĺžka života je 12 až 14 rokov. Občas sa môžu vyskytnúť alergie, či už potravinové, kontaktné alebo inhalačné. V prípade operatívnych zákrokov je nutné zohľadniť zvýšenú citlivosť chrtov na anestetiká. Faraónsky pes nie je tak citlivý ako iní chrty, napriek tomu vzhľadom k nízkej úrovni telesného tuku, môžu byť citlivejšie na anestéziu ako iní psi. Je dobré nájsť si veterinára, ktorý si je vedomý možných rizík a vie, ako správne efektívne dávkovať lieky nielen podľa hmotnosti psa.
Starostlivosť o srsť faraónskeho psa je veľmi jednoduchá a nevyžaduje si špeciálny režim starostlivosti. Z krátkej srsti sa zvyčajne dajú dobre odstrániť nečistoty. Opäť musíme spomenúť, že pre týchto psov je najdôležitejší dostatok pohybu a možnosť vybiť svoju veľkú energiu. Dvakrát týždenne by sa mala vykonávať dentálna hygiena, aby sa zabránilo nepríjemnému zápachu z úst a pokiaľ nemá pes možnosť si prirodzene obrúsiť pazúriky, odporúča sa podľa potreby ich skrátenie.
Kŕmenie
Faraónsky pes má, rovnako ako iní chrti, od prírody štíhly vzhľad a nemal by byť zbytočne prekrmovaný. Dostatok pohybu v kombinácii so správnym výberom a dávkovaním krmiva, zabezpečí optimálnu váhu a dobré zdravie Vášho psa. Odporúča sa vysoko kvalitné suché krmivo, rozdelené do dvoch denných jedál. Druh krmiva a veľkosť kŕmnej dávky závisí od ročného obdobia, veku a úrovni aktivity psa. Faraónsky pes je zvyčajne dobrý jedák. Vzhľadom na jeho vysokú aktivitu uprednostňujte krmivo s vysokým obsahom mäsa. Môžeme odporučiť rad Verve s čerstvým mäsom. Ďalšou veľmi vhodnou alternatívou je krmivo z radu Life. Ak sa u psa vyskytne potravinová alergia, odporúča sa použitie špeciálnych krmív pre alergikov.
Spomínali sme potrebu správneho výcviku. Pes vždy ocení pozitívnu motiváciu. Okrem pochvaly (ktorá je najcennejšia od majiteľa) odporúčame motiváciu vo forme maškŕt.
Seminár “Výchova a výcvik psa”
Faraónsky pes nie je pes pre každého. Má svoju hlavu, lovecké pudy a je dosť slobodomyseľný. Ale svoju rodinu miluje! O špecifikách plemena nám rozprávala chovateľka Florine Nguyenová z CHS Florina's Diamonds. Jej prvého faraónskeho psa si zaobstarali v roku 2011, ale chovať začala v roku 2017, kedy sa narodil jej prvý vrh.
Najväčším chovateľským úspechom je pes Firenze Amon Sul Farafra, ktorý sa stal európskym majstrom v coursingu v roku 2015. Mladšia fenka Anchesenamon Queen Florina's Diamonds bola európska vicemajsterka v dostihoch v roku 2021. Na výstavách majú množstvo úspechov.
Charakteristické rysy plemena: Faraónsky pes je šašek, ktorý vás stále nutí byť o dva kroky napred. Je strašne vynaliezavý, tvrdohlavý, ale svoju rodinu miluje aj napriek tomu, že je dosť slobodomyseľný. Faraóni sú strašne chytří, až vychytralí. Vedia sa naučiť veľa vecí, ale musia chcieť, preto je dôležité s nimi mať zdravý pevný vzťah, aby radi plnili to, čo po nich chcete. Sú to lovci. V svojej domovine na Malte sa využívajú na lov králikov.
Faraónsky pes je stredne veľký, štíhly pes, stavbou tela pripomínajúci chrty. Typická je jeho suchá hlava s veľkými, vztýčenými ušnými boltcami - práve s takou hlavou býva zobrazovaný egyptský boh Anubis. Stredozemné ostrovy sa stali ich azylom, či už úmyselne alebo náhodne. Predpokladáme totiž, že ich tam pri svojich čulých obchodných cestách previezli fénickí kupci. Počas rokov sa potom nezávisle na sebe vyvíjali rozdielne varianty tejto rasy: Cirneco del Etna na Sicílii, Podengo Ibicenco na Ibize, Faraón na Maltě.
Zo všetkých týchto mutácií staroegyptských psov sa však ako najčistejší dochovali jedinci na ostrove Malta. Ideálne podmienky sa vytvorili prirodzenou cestou ostrovnej izolácie a minimálnym počtom „domorodých“ psov. A tak sa tu tento pes vyvíjal a prežil celé tisícročia. Nie síce v službách faraónskych vládcov a na výslní ich priazne, ale bol nemenej užitočným a zdatným pomocníkom maltských farmárov, najmä pri love králikov. Maltézania ho nazývali Kelb tal Fenek (maltský „králičí pes“) a povýšili ho na svoju národnú rasu.
Šesťdesiate roky teda začínajú písať novú kapitolu v dejinách tejto rasy. A je to Anglicko, národ, milujúci a obdivujúci antiku, históriu a starožitnosti, ktorý povedal svoje prvé slovo. V tej dobe boli na Malte služobne manželia Blockovi a tohto psa objavili u miestnych roľníkov. Boli natoľko fascinovaní jeho eleganciou, rýchlosťou a krásou, že neváhali pokúsiť sa o znovuzrodenie tejto rasy a jeden exemplár domov do Anglicka doviezli. Bol to prvý faraón v Európe, Bahri of Twinley a k nemu pribudla neskôr fena. Tým bol položený základ k chovateľskej práci, ktorej náročnosť však nemožno porovnať s bežnými a známymi normami.
Kynologický svet sa čoskoro z vzrušujúceho prekvapenia spamätal a počas rokov pribúdali ďalší nadšenci a obdivovatelia, ochotní podstúpiť tú istú náročnú a namáhavú prácu. V roku 1973 zakúpila švédska chovateľka pani Inge-Britt Casseli od Blockových chovný pár, psa Twinley King Ahknaten a fenu Twinley Pupa, takže už v nasledujúcom roku bolo na svete prvých šesť faraónov švédskeho chovu. Vzápätí sa pridalo Fínsko, Nový Zéland, Kanada a Austrália, pre ktoré základom bol nielen chov manželov Blockových, ale aj novší chov ďalšej významnej anglickej chovateľky pani Monicy Still s chovnou stanicou Merymut.
Do USA bol faraónsky chrt importovaný - rovnako z Anglicka - v roku 1979 a v roku 1983 už bolo registrovaných 141 vrhov. V tom istom roku bol vytvorený americký štandard tejto rasy a tiež bola zapísaná do American Kennel Club. O veľkú popularitu sa zaslúžili nielen dve veľké chovné stanice, pani Fity Sacks zo štátu New York a Bullard a Martin z Kalifornie, ale aj veľká propagácia v masovokomunikačných prostriedkoch ekologického významu.
V osemdesiatych rokoch prejavuje o túto neďakavú prácu záujem aj západné Nemecko. Manželia Ahlgrimmovci v Bad Margentheim začínajú svoj chov s fenou Fallohide Queen Huyana a psom Chassellis Deir-el-Bahrí a ich chovná stanica L'Ahmar ta Malta („červený z Malty“) dáva v nasledujúcich rokoch do chovu ďalších jedincov. Môžeme vymenovať aspoň pomerne mladú fenu Bghíru L'Ahmar ta Malta v chovnej stanici Doyand's pani Schultz-Janson z Berlína.
Aj keď výpočet chovateľov je nemalý, stále musíme hovoriť o práci „záchrannej“. V medziobdobí totiž mnoho zvierat už dovŕšilo svoj vek a tiež niektoré z pôvodne nádejných spojení nenašli neskôr z najrôznejších dôvodov pokračovateľov. Môžeme medzi tieto prípady počítať aj susedné Rakúsko, kde prvý a jediný vrh bol pred niekoľkými rokmi umiestnený najprv v útulku pre psov a neskôr aj s fenou - matkou zmizol bez stopy. V Európe je teda v tejto dobe len niekoľko desiatok týchto krásnych psov. S výnimkou severných štátov je táto rasa v Európe - z nevysvetliteľných dôvodov - opomínaná, nezískala si ešte obľubu.
Dve príčiny však poznáme, tou prvou je nesmierne starostlivý výber nového majiteľa, nie každý záujemca zodpovedá predstavám a požiadavkám chovateľa. Tou druhou príčinou je skutočnosť, že každý, kto faraóna už vlastní, je ním tak okúzlený, že veľmi skoro chce mať ešte druhého či tretieho. Oba dôvody sú pochopiteľné a vysvetliteľné, takže relatívne málo majiteľov má relatívne veľa psov.
Veľmi často dochádza k nedorozumeniu pri pomenovaní tejto rasy. Je nutné si uvedomiť, že „faraónske psy“ je spoločný názov pre všetky chrtov zo stredomorských ostrovov so vztýčenými ušnými boltcami, teda pre Podenga, Cirneca atď., ale samozrejme aj pre faraónskeho chrta, t.j. Kelb tal Fenka alebo maltskú variantu. Ako najtypickejšiemu predstaviteľovi tejto skupiny chrtov mu bol atraktívny názov „faraónsky chrt“ (Pharaon Hound) ponechaný, pod týmto názvom je tiež v FCI medzi chrtami registrovaný a jeho platný štandard je z novembra roku 1987. Je zaujímavé, že sa tento štandard v niektorých bodoch líši nielen od štandardu predchádzajúceho, ale najmä od štandardu zámorského, teda vydaného americkým KC. A nie sú to odlišnosti zanedbateľné, patria medzi ne napríklad kohútiková výška alebo umiestnenie bielych znakov.
Faraónsky chrt je pomerne vzácne, málo početné plemeno. Prví jedinci k nám boli privezení v 80. rokoch 20. storočia, začiatkom roku 1992 potom došlo k založeniu Klubu faraónskych psov, ktorý funguje dodnes.
Faraón je stredne veľký chrtovitý pes, ušľachtilého držania tela, s ostro rezanými líniami. Štandard odporúča výšku 56 cm u psov a 53 cm u fen. Udáva ešte aj povolenú toleranciu u psov do 63,5 cm, u fen do 61 cm. Ideálna výška je na dolnej hranici povoleného rozpätia. Váha sa pohybuje od 18 do 27 kg. Nemal by mať nadváhu.
Faraónsky chrt je pôvabný, ale mohutný, veľmi rýchly, s voľným, rýchlym a ľahkým pohybom a ostražitým výrazom. Faraoni majú jedinečné oči. Sú oválneho tvaru ako mandle, sú neobyčajne ostré a veľmi výrazné. Uši sú veľmi pohyblivé, veľkolepé, najmä keď psi s ostražitosťou očakávajú hru alebo korisť. Mäkké uši sa príliš nehodia k faraónovej elegantnej hlave a chovateľ by mal dbať na to, aby nepodporoval vývoj príliš mäkkých alebo slabých uší. Keď sa ženie za korisťou alebo je inak vzrušený, uši mu zružovejú. Ďalším nápadným znakom faraónov sú neobyčajne biele zuby, a to aj u starších psov.
Plemená ako Cirneco dell'Etna na Sicílii, Podengo Ibicenco na Ibize a Faraón na Malte, ktoré sa vyvinuli z pôvodných staroegyptských psov, sa líšia v detailoch, ale zdieľajú spoločné predky a mnohé charakteristické črty.
