Epilepsia je jedným z najčastejších neurologických ochorení u psov. V súčasnosti patrí medzi najčastejšie diagnostikované neurologické ochorenia u psov. Epilepsia je mozgová dysfunkcia, pri ktorej dochádza k zvýšenej elektrickej aktivite v určitých oblastiach mozgu. Podstatou tohto ochorenia je porucha mozgu, pri ktorej dochádza k narušeniu elektrických výbojov. To vedie k opakovaným záchvatom. Pri kŕmení psa s epilepsiu sa oplatí uprednostňovať potraviny bohaté na vitamín C. Tento vitamín je mimoriadne účinný antioxidant, ktorý účinne neutralizuje voľné radikály prítomné v tele. Tieto karcinogénne látky poškodzujú nervový systém, vitamín C však pomáha jeho správnemu fungovaniu. Ďalšou dôležitou látkou na prevenciu a kontrolu epilepsie je omega-3 esenciálna mastná kyselina. Najlepším krmivom pre psa s epilepsiou je, ak mu varíte krmivo z čerstvých surovín vhodných aj na ľudskú spotrebu.
Epilepsia je mozgové ochorenie, ktoré sa prejavuje opakovanými záchvatmi. U psov, rovnako ako u ľudí, nie je epilepsia jednou chorobou, ale skupinou porúch s rôznymi klinickými príznakmi, vekom nástupu a príčinami. Epilepsia je vážne chronické ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje opakovaným výskytom epileptických záchvatov. Existuje niekoľko rôznych typov epilepsií, ktoré sa líšia príčinou, prejavmi, priebehom, a tým pádom sa aj odlišne liečia. Spoločný majú spontánny vznik epileptických záchvatov. Základnou bunkou nervovej sústavy je neurón, ktorý vyžaruje elektrický náboj. Neuróny sú zložito kontrolované ďalšími neurónmi - ich nadmerná aktivita vyvolá záchvat, ktorý sa dá obrazne nazvať “búrkou v mozgu”. Záchvat je jednorázová záležitosť, ktorá sa nemusí opakovať, o epilepsii hovoríme, keď sa záchvaty opakujú. Pokiaľ záchvat trvá dlhšie ako 30 minút, nastávajú nezvratné zmeny v mozgu.
Epileptické záchvaty majú rôzne príčiny a rozličný priebeh. Pre jednoduchšiu diagnostiku sa odporúča, aby si chovateľ priebeh záchvatu nasnímal.
Príčiny epilepsie u psov
K vzniku epilepsie môže prispieť mnoho ochorení. Aby sa našiel zdroj problému, mali by sa u každého psa postupne vykonať ďalšie vyšetrenia. Príčinou epilepsie môžu byť intrakraniálne alebo extrakraniálne ochorenia. Vnútrolebečné príčiny sú v takýchto prípadoch sekundárne epileptické záchvaty spôsobené závažnými ochoreniami, ktoré sa vyvíjajú v mozgu. Na druhej strane, extrakraniálnych príčin je naozaj veľa. Nachádzajú sa v rôznych častiach tela.
Do prvej skupiny extrakraniálnych príčin patria ochorenia srdca a cievne lézie alebo hypertenzia. Ďalšou je zápal nervového systému. K epileptickým záchvatom často prispieva trauma. Môže sa stať, že u psa, ktorý práve prežil napríklad autonehodu, majiteľ pozoruje záchvaty. Môže sa tiež stať, že od nehody uplynie mnoho mesiacov, niekedy aj rokov, kým sa prejavia prvé príznaky.
U mladých zvierat môžu byť príčinou problémov vývojové zmeny. U šteniat sú najčastejším pozadím genetické chyby, ktoré súvisia so štruktúrou mozgu alebo miechy. Ďalším príkladom je porucha výživy nervových buniek. Príčinou mnohých epileptických záchvatov sú metabolické poruchy. Znížená hladina cukru, ochorenie pečene, obličiek, portálno-periférna anastomóza, zmenená hladina hormónov štítnej žľazy a dokonca aj otrava.
Ďalšou veľkou skupinou ochorení, ktoré môžu ovplyvniť vznik záchvatov, sú nádorové zmeny, ktoré sa vyvíjajú v mozgu a mieche. Ide o veľmi nebezpečné prípady, ktoré väčšinou postihujú zvieratá stredného veku. Ich diagnostika je náročná, ale pri správnom nasadení je možné nájsť presnú lokalizáciu nádoru.
V mnohých prípadoch sa napriek pokusom nepodarí nájsť príčinu epileptických záchvatov. Takéto zvieratá sú zvyčajne mladšie ako päť rokov. Niekedy sa ukáže, že podobným problémom trpia aj iné psy z toho istého vrhu alebo ich rodičia. Všetky problémy, ktoré môžu viesť k epilepsii, sú početné. U šteniat sa ich zoznam dá trochu zúžiť. Idiopatická epilepsia je charakteristická pre mladé zvieratá, rovnako ako epilepsia spôsobená vývojovými poruchami, zápalmi alebo otravou. U nich sú kardiovaskulárne problémy, rakovina, zápaly a metabolické zmeny oveľa častejšou príčinou epilepsie ako u šteniat. Existujú aj vnútrolebečné príčiny. Napriek viac či menej pravdepodobným príčinám vzniku epilepsie u psa musí lekár pri stanovení diagnózy zvážiť všetky možnosti.
Epilepsia u psov je neurologický syndróm a existuje mnoho možných príčin epilepsie. Veterinár rozlišuje dve rôzne formy, symptomatickú epilepsiu so známou príčinou a idiopatickú epilepsiu. Anomálie (napr. hydrocefalus (opisuje sa najmä u miniatúrnych plemien - toy-plemena)). Úrazy (napr. dôsledku poranenia mozgu pri dopravnej nehode alebo páde z výšky). Oveľa bežnejšia je však idiopatická forma epilepsie. Postihnuté zvieratá majú v čase prvého záchvatu od jedného do piatich rokov a spočiatku sa záchvaty objavujú v dlhom časovom odstupe. K tomuto ochoreniu majú sklon napr. belgický ovčiak a írsky vlkodav. Tiež maďarského stavača a talianskeho stavača. Z tohto dôvodu sa označuje aj ako juvenilná epilepsia. Zvieratá s primárnou epilepsiou by sa nemali chovať.
Symptomatické záchvaty majú príčinu spôsobenú iným ochorením, alebo abnormalitou. Môže ich spôsobovať napríklad nádor na mozgu alebo porucha v metabolizme cukrov. Príčinou mnohých epileptických záchvatov sú metabolické poruchy. Znížená hladina cukru, ochorenie pečene, obličiek, portálno-periférna anastomóza, zmenená hladina hormónov štítnej žľazy a dokonca aj otrava.
Príznaky epilepsie u psa
Príznaky epilepsie u psa môžu byť veľmi rôznorodé. Niekedy sa ochorenie prejaví len trasom jednotlivých svalov - môžeme to pozorovať ako nekontrolovaný pohyb labky alebo ucha alebo rytmické žmurkanie viečok. Niekedy sa objavia zmeny v správaní psa. V takýchto prípadoch našu pozornosť upúta náhla agresivita, štekanie alebo zavýjanie. Stáva sa tiež, že príznaky sú úplne netypické, majú pôvod v tráviacom trakte, v takom prípade pes zvracia alebo trpí náhlou hnačkou. Všetky tieto príznaky sa klasifikujú ako fokálna epilepsia.
V závažnejších prípadoch však porucha postihuje celé telo. Generalizovaný epileptický záchvat možno rozdeliť na štyri časti. Na začiatku je fáza, ktorá predznamenáva epileptický záchvat u psa - zviera zreteľne mení svoje správanie, stáva sa rozrušenejším. Tento stav môže trvať niekoľko hodín, ale môže sa predĺžiť aj na niekoľko dní. Tesne pred záchvatom prichádza ďalšia fáza - aura. Treťou fázou je čas vlastného epileptického záchvatu, ktorý sa líši intenzitou a dĺžkou. Zviera stráca vedomie, chveje sa, má napäté svaly alebo môže vykonávať mimovoľné pohyby podobné plávaniu. Pes môže tiež slintať, vyprázdňovať sa alebo močiť. Po záchvate nasleduje postiktálna fáza.
Fokálne záchvaty sú klinicky nedetekovateľné, na EEG (elektroencefalograme) sú pozorovateľné malé miesta v mozgu, vykazujúce abnormálnu aktivitu. Parciálne záchvaty prebiehajú bez poruchy vedomia a môžu sa prejaviť napr. blikaním viečok, myoklinickým záchvatom - vystretím končatín, pes sa správa „divne“, opakuje niektoré pohyby, napr. vyzerá, akoby chytal muchy.
Generalizované (kompletné) záchvaty, sa väčšinou prejavujú pádom psa na jednu stranu, poruchou vedomia, vystretím končatín, plávajúcimi pohybmi, trasom, slinením. Záchvatu obyčajne predchádza obdobie, ktoré sa nazýva prodromálna fáza, ktoré sa môže prejaviť pár hodín až dní pred záchvatom. Zviera je bojazlivejšie, vyhľadáva majiteľa. Záchvatu bezprostredne predchádza aura, kedy sa zviera javí ako vystresované, môže strácať rovnováhu, mať kontrakcie svalov, alebo nadmerne sliniť.
Elektrická porucha, ktorá spôsobuje epilepsiu, postihuje iba jednu časť mozgu psa. V tomto prípade nedochádza k strate vedomia ani k mdlobám. Porucha pokrýva obe hemisféry mozgu, má vplyv na celý mozog. V ľahších prípadoch (tzv. Najzávažnejším z generalizovaných záchvatov je takzvaný tonicko-klonový záchvat (známy aj ako grand mal záchvat).
Príznaky epilepsie psa pri generalizovanej epilepsii sme už opísali, teraz sa pozrieme na príznaky fokálnej epilepsie. halucinácie, ktoré môžu ovplyvniť viacero zmyslov (napr. psychické poruchy spôsobujúce zmeny v správaní (napr. správanie naznačujúce bolesť (napr.
Epileptické záchvaty u psov môžu mať rôzne podoby. Fokálne záchvaty začínajú v obmedzenej oblasti mozgu a môžu byť veľmi nenápadné. Majitelia ich často prehliadnu, zvlášť ak sa vyskytujú v noci. rytmické záškuby jedinej časti tela (napr.
Generalizované záchvaty postihujú obe hemisféry mozgu súčasne. Môžu nastať od začiatku ako generalizované alebo sa vyvinúť zo záchvatu fokálneho.
Epileptické záchvaty sa u psov často vyskytujú počas spánku alebo pri prebúdzaní. Tieto nočné záchvaty môžu byť pre majiteľov ľahko prehliadnuteľné. Môže to naznačovať, že počas noci predelil epileptický záchvat.
1. Fáza predzvesti (prodrome). Táto fáza môže trvať hodiny až dni pred samotným záchvatom. 2. Aura. Sekundy bezprostredne predchádzajúce epileptickému záchvatu sa nazývajú aura. 3. Záchvat (ictus). Toto je samotný záchvat, ktorý môže trvať od niekoľkých sekúnd po niekoľko minút. Samotný záchvat je indikovaný čiastočnými alebo úplnými kŕčmi a zášklbmi svalov hlavy a tela. 4. Postiktálna fáza. Po záchvate nasleduje postiktálna fáza. Štvrtá fáza značí typické správanie po prekonanom záchvate. Pes má smäd, alebo abnormálny hlad, je vyčerpaný, dezorientovaný.
Diagnostika
Pri diagnostike epilepsie u psov sa postupuje vylučovacou metódou. Veterinár môže zistiť dôležité informácie o priebehu ochorenia predovšetkým prostredníctvom podrobného rozhovoru s majiteľom psa (anamnéza). Podrobnosti ako predchádzajúce podávanie liekov, požitie toxických látok alebo genetické predispozície môžu diagnostiku urýchliť. Veľmi užitočné môžu byť aj videozáznamy toho, čo sa stalo.
Pri diagnostike epilepsie je potrebné vykonať laboratórne a biochemické testy, aby sa zistili možné príčiny ochorenia. Záchvaty môžu byť spojené s anémiou, hypo a hyperglykémiou, ochorením pečene a obličiek, nerovnováhou elektrolytov a minerálov v organizme, stukovatením pečene, infekciami, systémovým ochorením. Špecializovanými vyšetreniami sú odber mozgovomiešneho moku, MRI a EEG.
Histologické vyšetrenie mozgu ani EEG neukáže žiadnu zmenu alebo príčinu, ktorá by odôvodňovala epileptické záchvaty.
Čo robiť, ak má váš pes epilepsiu?
Ak váš pes zažije čo i len jeden, mali by ste čo najskôr navštíviť so svojím zvieraťom veterinára. Nie každý záchvat u psa je epileptickým záchvatom, preto sa veterinár dôkladne opýta na všetky podrobnosti záchvatu, vyšetrí zviera, ale aj odoberie prvé vzorky krvi, prípadne odporučí ďalšie dodatočné vyšetrenia. V takýchto prípadoch by sa konzultácia nikdy nemala odkladať - aj keď bol útok krátky a zdá sa, že pes sa cíti dobre. Nevieme, kedy sa objaví ďalší záchvat, a môže sa to koniec koncov stať aj počas našej neprítomnosti doma. Pamätajte, že záchvaty nie sú bez následkov na organizmus.
❗Udržujte pokoj! Pokiaľ je pes na posteli, alebo na gauči, zložte ho opatrne na zem, aby nespadol. ❗Odsledujte čas trvania záchvatu.
Pri výskyte epileptického záchvatu odstráňte z blízkosti psa všetky predmety, ktoré by mohli spôsobiť zranenie. Snažte sa položiť mäkký vankúš pod psa ležiaceho na podlahe. Nesiahajte psovi do tlamy a nesnažte sa mu vytiahnuť jazyk. Po skončení záchvatu, sa snažte zviera upokojiť, pretože nevie, čím si prešlo. Snažte sa mu poskytnúť čo najpokojnejšie podmienky, kým sa úplne nezotaví. Najlepšie je, ak ho vezmete do tichého kútika, kde na neho nepôsobia žiadne stresory z vonkajšieho sveta.
Snažte sa zapamätať si všetko od fázy pred záchvatom až po koniec záverečnej fázy. Najlepšie je, ak si zapíšete informácie hneď, ako ich spozorujete, ako je začiatok záchvatu, trvanie, priebeh atď. Ak máme telefón po ruke, môžete nahrať aj video.
Čo najrýchlejšie mu podajte prípravky odporúčané veterinárom. Hlavné je zachovať kľud. Nervozita a panika psovi v jeho stave nepomáhajú. Neustále na neho vľúdne hovorte. Z blízkeho okolia odstráňte všetky predmety, ktorými by si mohol ublížiť. Je dôležité psovi opatrne podložiť hlavu vankúšom alebo dekou.
Ak váš pes vykazuje jasné príznaky blížiaceho sa záchvatu, môžete ho premiestniť do prostredia s čo najmenším rizikom poranenia a v prípade potreby zabezpečiť v miestnosti pokoj. Nepokúšajte sa vytiahnuť jazyk z tlamy vášho psa. V takejto situácii váš chlpatý priateľ nemá kontrolu nad čeľustnými svalmi a hrozí veľké nebezpečenstvo uhryznutia.
Záchvat čo najpresnejšie zdokumentujte. Video alebo podrobný popis môžu poskytnúť cenné informácie pre veterinára. Zaznamenať by sa malo najmä trvanie záchvatu. Ak nejde o status epilepticus, nesnažte sa počas záchvatu urýchlene dostať k veterinárovi.
Záchvaty u psov - príčiny, diagnostika a liečba | Southeast Veterinary Neurology
Liečba a život psa s epilepsiou
Epilepsia sa nedá vyliečiť, dá sa iba kontrolovať. Cieľom liečby je znížiť množstvo záchvatov. Liečba sa nasadzuje podľa množstva a typu záchvatov. Pokiaľ má zviera záchvat prvýkrát, veterinár zvyčajne odporučí pozorovanie. Lieky sa nasadzujú po dvoch-troch záchvatoch alebo pri klustroch a status epilepticus. Úspešná liečba je tá, ktorá zníži frekvenciu záchvatov o 50%. Liekmi prvej voľby sú phenobarbitone alebo bromid, na ktoré úspešne zareaguje až 75% psov.
Veterinárny lekár vás spočiatku poučí, ako sa správať v prípade ďalšieho záchvatu, a predpíše vám lieky, ktoré zabránia ďalším záchvatom a obnovia tak normálne fungovanie vášho psa. Hneď ako sa podarí zistiť hlavnú príčinu problému, lekár vynaloží maximálne úsilie na jej odstránenie. Nie vždy je to však možné.
Liečba epilepsie sa musí vykonávať svedomito, pravidelne a pod prísnym dohľadom lekára. Predovšetkým sa treba snažiť zabezpečiť, aby bol so psom vždy niekto prítomný. Keď nastane fáza predzvesti, tým viac sledujte svojho psa, aby ste ho mohli ochrániť pred zbytočnými údermi počas útoku. Dbajte napríklad na to, aby sa v blízkosti nenachádzali žiadne stoličky alebo stoly.
Pri diagnostike epilepsie u psa je potrebná návšteva vášho veterinára. Epilepsia je liečiteľné ochorenie, s ktorým sa dá fungovať bez väčších problémov. Liečba epilepsie u psov je zameraná na znižovanie frekvencie a intenzity záchvatov.
Ak bola vášmu psovi diagnostikovaná idiopatická forma epilepsie a frekvencia záchvatov sa zvyšuje, veterinár začne dlhodobú liečbu zameranú na zníženie frekvencie a trvania, ako aj závažnosti záchvatov. Na tento účel sú k dispozícii rôzne lieky, ktoré sa môžu navzájom kombinovať. Veterinár bude v čoraz väčších intervaloch vykonávať vyšetrenia, až kým nenájde tú správnu dávku liekov.
Tu liečba závisí výlučne od príčiny. Hoci idiopatická forma epilepsie u psov nie je liečiteľná, vo väčšine prípadov ju majiteľ a veterinár pri správnej medikácii dokážu mať pod kontrolou. Naopak, prognóza symptomatickej epilepsie veľmi závisí od základného ochorenia.
Dodržiavajte predpísaný liečebný režim a neprerušujte liečbu bez konzultácie s veterinárom. Pozorne sledujte akékoľvek zmeny v správaní, ktoré by mohli naznačovať zhoršenie stavu alebo potrebu úpravy liečby.
Mnoho psov s epilepsiou žije dlhý a kvalitný život, zvlášť ak sú záchvaty dobre kontrolované liekmi. Áno, väčšina psov s dobre kontrolovanou epilepsiou môže viesť normálny aktívny život. Samotný záchvat pravdepodobne nie je bolestivý, pretože pes je v bezvedomí.
Život s epileptickým psom môže byť náročný, starostlivosť o takého psíka vyžaduje trpezlivosť a dôslednosť, ale to sú pre nás majiteľov maličkosti, ktoré s radosťou podstúpime v snahe pomôcť našim štvornohým miláčikom k spokojnejšiemu životu.
Držte sa pravidelného denného harmonogramu, ktorý zahŕňa kŕmenie, prechádzky a odpočinok v rovnakom čase každý deň. Stabilná rutina môže pomôcť minimalizovať stres, ktorý by mohol vyvolať záchvaty.
Doma vytvorte pre psa bezpečné prostredie, odstráňte ostré predmety o ktoré by sa mohol pri záchvate poraniť a zabezpečte miesta ako napríklad schodiská.
Ako sme už vyššie naznačili, štúdie naznačujú, že ketogénne diéty obohatené o doplnky výživy s MCT (triglyceridy so stredne dlhým reťazcom) majú pozitívny vplyv na psov s idiopatickou epilepsiou. Vyberte psovi krmivo s vysokokvalitnými bielkovinami a nízkym glykemickým indexom.
Pravidelné, ale mierne cvičenie pomôže udržiavať psa v dobrej fyzickej kondícií a redukovať stres vznikajúci napríklad z nudy alebo z nadbytku energie.
Zaznamenávajte si každý jeden záchvat, pomôže to identifikovať spúšťať záchvatu a do budúcna im lepšie predchádzať. Zapisujte si stresové situácie, konkrétne potraviny alebo náhle zmeny v prostredí, ktoré spôsobili záchvat, aby ste sa im mohli vyhnúť alebo aspoň minimalizovať ich vplyv. Tiež si zaznamenávajte, ako často sa záchvaty vyskytujú a ako dlho trvajú.
tags: #epilepticky #zachvat #pes