Diéta a "bojový pes": ako sa starať o trávenie a vyvarovať sa problémov

Problémy s trávením u psov, ako je hnačka alebo zápcha, môžu signalizovať rôzne zdravotné problémy, od bežného podráždenia žalúdka až po závažnejšie ochorenia. Správna diéta a starostlivosť sú kľúčové pre zvládnutie týchto ťažkostí. Okrem toho je dôležité venovať pozornosť aj výchove a správnemu zaobchádzaniu s plemenami psov, ktoré bývajú označované ako "bojové", hoci tento termín v skutočnosti oficiálne neexistuje.

Tráviace problémy a diéta

Ak má váš pes hnačku, mali by ste jeho zdravotný stav konzultovať s veterinárom. Hlavne u šteniat to môže signalizovať závažné ochorenie. Vo väčšine prípadov však lekár diagnostikuje iba podráždenie žalúdka a čriev, čo je väčšinou následok nejakej diétnej chyby. Aj keď je tráviaca sústava psov napospol odolná, môže sa stať, že si občas "skazí žalúdok". Niektorí psi sú rodení žrúti a zhltnú všetko, čo na prechádzke nájdu (zvyšky jedla, odpadky, kosti, zdochliny) a navrch to zapijú vodou z kaluže. Iní naopak v zime nadšene ochutnávajú sneh a sú tak horúcimi kandidátmi na "snehovú gastritídu". Prinášame vám pár tipov, ako prekonať zažívacie problémy svojho štvornohého maznáčika (pre istotu však jeho zdravotný stav konzultujte aj s veterinárom).

Okrem diétnej chyby môže byť hnačka spôsobený tiež stresom. Dospelému, inak zdravému psovi nasaďte 24 hodinovú hladovku. Ak to nebude stačiť, odporúča sa podávať na prechodnú dobu diétnu stravu. Okrem komerčne vyrábaných krmív pre tráviace ťažkosti môžete psovi podávať domáci diétne krmivo. Počas akútneho ochorenia žalúdka a čriev by malo byť ľahko stráviteľné, s nízkym obsahom tukov a balastných látok. Ako zdroj bielkovín možno odporučiť chudé kuracie mäso. Ako obmenu môžete psovi ponúknuť syr cottage. Vhodným zdrojom sacharidov sú varená ryža alebo varené zemiaky. Pomer proteínov a sacharidov by mal byť 1:2. Počas dňa kŕmte psa radšej väčším počtom malých porcií než jednou veľkou. Z hľadiska úspory času je výhodnejšie pripraviť si dennú kŕmnu dávku naraz a potom ju uchovávať v chladničke. Krmivo podávajte v izbovej teplote.

Veterinár vám najskôr navyše predpíše roztok elektrolytu, ktorý sa pridáva do pitnej vody (tým sa vyhnete prípadnej strate minerálov). Počas diéty psovi nepodávajte akékoľvek iné potraviny. Zakázané sú predovšetkým tučné a sladké jedlá. Akonáhle sa trávenie zreguluje, začnite do diétnej stravy postupne primiešavať obvyklé krmivo. Jedným z účinných pomocníkov proti hnačke na cestách aj doma sú tablety Dia dog. Obsahujú prírodné látky, ktoré regulujú zažívanie, upokojujú podráždenú sliznicu a viažu baktérie, toxíny a ďalšie škodliviny. Zároveň podporujú rast prirodzenej črevnej mikroflóry. Z preparátov používaných v humánnej medicíne sa osvedčila tiež Smecta alebo živočíšne uhlie.

Nadúvanie

Páchnuce plyny bývajú často upozornením, že pes nemôže stravu optimálne stráviť. Nadúvanie spôsobujú napríklad strukoviny (vrátane sóje, ktorú obsahujú aj niektoré granule superprémiového označenia), laktóza (mliečny cukor obsiahnutý napríklad v mlieku či tvarohu), živočíšna väziva a pod. Tieto suroviny však obsahujú aj hotová krmiva, preto môže byť pes nadúvaný i po granulách. Pokiaľ po niektorej značke obzvlášť "prdí", je vhodné vymeniť ju za inú. Medzi ďalšie nadúvavé položky patria napríklad rôzne sušené pochúťky (spomínam, že moja fenka bola najviac "uprdená" potom, čo zjedla celý sušený kravský mulc), zelenina, zeleninové vývary s granulami, ktoré v lete rýchlo kvasia ai. Naopak medzi ľahko stráviteľné potraviny patrí mäso (obzvlášť kuracie alebo jahňacie) v kombinácii s ryžou.

Zápcha

Jej príčinou bývajú vo väčšine prípadov predovšetkým kosti alebo veľa vlákniny spojené s nedostatkom tekutín. Skúste dať psovi laxatívne potraviny: napríklad klasickú kŕmnu dávku pokvapkajte olivovým olejom (množstvo prispôsobte veľkosti psa). Skúsiť môžete tiež mliečne výrobky, kúsok banánu, prípadne sušené marhule. Niektorí chovatelia odporúčajú čerstvú pečeň (z hľadiska eliminácie potenciálneho rizika parazitickej nákazy, je lepšie mäso aspoň 48h premmraziť). Všeobecná zásada je však jasná: Zápchu nepodceňujte a radšej sa poraďte s veterinárom. Neliečená zápcha sa môže ľahko zhoršiť...

"Bojové plemená" - mýty a realita

Čoraz častejšie sa hovorí nielen o sprísňovaní pravidiel chovu psov, ale aj o požiadavkách na ich úplný zákaz. Termín "bojové plemeno" však v skutočnosti neexistuje. Označenie „bojové plemeno“ je všeobecné označenie pre všetky plemená, ktoré boli vyhodnotené ako nebezpečné. Mnohí odborníci však zastávajú názor, že pojem „bojové plemená psov“, sám o sebe nesie diskriminačné zafarbenie. Žiadny pes sa nenarodí ako bojový, ale je tak vychovaný človekom. Aj z jazvečíka môžete vychovať „bojového“ psa. Ale samozrejme uhryznutie jazvečíkom je vnímané ako menej nebezpečné než stisk čeľuste bojového psa.

Bojové plemená oficiálne neexistujú. Sú to len plemená psov, ktoré boli v minulosti určené napríklad na lov či ochranu pred veľkými šelmami, lov veľkých zvierat, ochranu majetku a obranu človeka. Preto sú to väčšinou plemená veľké a silné. Bojovnosť je však z 90 percent o výchove psa. „V legislatíve existuje pojem nebezpečný pes, ale nie je to označenie na základe plemennej predispozície, ale na základe útokov či napadnutí človeka.

Ako sa brániť útoku psa

• Zachovajte pokoj - snažte sa, aby ste útočiaceho psa zbytočne nedráždili napr. krikom. Samotný útok to môže len zhoršiť. Ak na neho hovoríte, tak pokojne.
• Pozor na prudké pohyby - ak je to možné, nerobte žiadne prudké či rýchle pohyby. Snažte sa ruky držať pozdĺž tela. Ak je pes cvičený, usúdi, že preň nepredstavujete žiadne ohrozenie.
• Neutekajte - pes je určite rýchlejší ako vy, takže útek vám nemusí vyjsť. Nikdy neutekajte! Podľa kynológa Jána Löwa neexistujú univerzálne pravidlá, ako sa vyvarovať útoku zúrivého psa.
• Vyhýbajte sa očnému kontaktu - zviera to môže považovať za provokáciu, psa pozorujte skôr periférne.
• Postupne ustupujte - za stálej komunikácie s rukami pri tele pomaly pred psom ustupujte, neotáčajte sa mu však chrbtom. Psovi sa nedívajte do očí, nekričte, vyhýbajte sa prudkým pohybom, dominantný pes to môže vyhodnotiť ako výzvu konkurenta a zaútočí.
• Ak nedokážete útoku zabrániť - ak máte v rukách napr. kabelku alebo niečo iné, podsuňte ju psovi, nech sa vyzúri na nej. Snažte sa to využiť vo svoj prospech čo najúčinnejšie.
• Ak vás pes napadne - cez hlavu si natiahnite mikinu alebo sveter, otočte sa mu chrbtom a schúľte sa do tzv. obranného klbka. Nezabudnite, odporúča sa nekričať. Ruky majte spustené pri tele alebo si ich dajte pod pazuchy. Je v nich totiž veľa kostičiek a žíl, ktoré by vás v prípade zahryznutia mohli dostať na zem a pes to využije. Snažte sa udržať na nohách, ak by ste sa dostali očami na úroveň jeho očí alebo ešte nižšie, pes to vyhodnotí ako svoju nadradenosť a bude sa tak aj správať. Ak by ste sa dostali pri útoku na zem, snažte sa schúliť do klbka a chrániť si hlavu a brušnú dutinu, ale rozhodne aj vtedy sa vyvarujte otáčaniu chrbtom k psovi.

Ako spoznáte, že sa pes chystá zaútočiť?

• začne vrčať
• cerí zuby
• v niektorých prípadoch agresívne šteká
• priloží ušnice k hlave
• krčí ňufák
• pokrčí nohy a často urobí krok vzad (neznamená to, že cúva, ale že sa pripravuje na útok)
• stiahne chvost medzi nohy

Zásady výchovy psa

• Hlavná zásada - správny výcvik a vedenie psa.
• Ak sa chystáte zadovážiť si takéhoto psa, zvážte svoje možnosti a schopnosti.
• Ak nemáte skúsenosti s chovom psov alebo aspoň základy z ich výcviku, nekupujte si "bojové" plemená.
• Pred kúpou psa si o ňom získajte čo najviac informácií - nielen o jeho povahe či návykoch, ale aj fyziognómii, potrebách a spôsobe komunikácie - jednou z najčastejších chýb je slabá informovanosť.
• Akéhokoľvek psa si zabezpečte, len ak máte dostatok času, aby ste sa mu plne venovali.
• Snažte sa svojho psa čo najviac socializovať - voďte ho medzi iných ľudí či zvieratá.
• „Bojové psy“ sú silné, majú veľa energie, a preto im treba zabezpečiť pozitívnu činnosť na jej spálenie ako beh, rôzne druhy výcviku a hry s majiteľom.
• Zvážte aj návštevu kynologického klubu, kde vám s výchovou psa môžu pomôcť skúsení odborníci.

Legislatíva a obmedzenia chovu "bojových psov" v zahraničí

Chov "bojových" plemien psov upravujú zákony vo viacerých európskych krajinách. Niekde platí zároveň aj zákaz predaja či dovozu určitých plemien. Na Slovensku takáto iniciatíva naberá reálne kontúry až teraz. Sprísnenie zákona o držaní "bojových" plemien psov už dokonca avizovalo ministerstvo pôdohospodárstva.

• Veľká Británia: zákon o útočných rasách začal platiť v r. 1991. Majitelia pitbulteriérov a japonského mastifa môžu vyjsť so psom len s vôdzkou a náhubkom. Tieto rasy do krajiny nemožno ani dovážať, nesmú sa predávať, darovať ani chovať.
• Belgicko: nebezpečné psy 13 plemien musia byť zapísané do ústredného registra, zároveň sú označené tetovaním alebo mikročipom.
• Francúzsko: nebezpečné psy sú obmedzované od roku 1996. Majiteľ psa, ktorý poraní človeka, riskuje až 5 rokov väzenia. Od roku 1999 musia byť pitbulteriéry sterilizované, inak ich usmrtia. Rovnako je zakázaný aj obchod s týmto plemenom či inými "bojovými" plemenami.
• Švédsko: od roku 1995 tu platí zákaz držania útočných psov, od roku 1997 bol rozšírený na všetky psy s agresívnym správaním.
• Nemecko: niektoré spolkové krajiny sa snažia obmedziť nebezpečenstvo "bojových" psov (napr. Bavorsko, Durínsko, Braniborsko, Berlín, Hamburg, Bonn).
• Dánsko: zákaz chovu a predaja 13 "bojových" plemien a ich krížencov platí od roku 2010.
• Maďarsko: chov pitbulteriérov a iných "bojových" plemien bol obmedzený v roku 1996.
• Rakúsko: Z rakúskych spolkových krajín regulujú držanie "bojových" plemien psov len tri - Dolné Rakúsko, Vorarlberg a Viedeň, kde o tom pred dvoma rokmi rozhodli v referende. Majitelia 13 určených plemien a ich krížencov musia vlastniť tzv. vodiaci preukaz pre psov (Hundeführerschein). Ak ho nemajú, hrozí im pokuta. Ani vo Viedni sa však nové pravidlá nezavádzali ľahko. So zaujímavým riešením prišli v rakúskom Salzburgu. Každý nebezpečný pes, ktorý už niekoho napadol alebo na jeho agresivitu upozornili úrady, musí prejsť testom. Vo Viedni vstúpila do platnosti novela zákona o držaní zvierat. Majitelia pri venčení nesmú byť pod vplyvom alkoholu a psy sa musia pohybovať na vodítku s náhubkom. Pre držiteľov takzvaných "bojových" psov navyše pri venčení vstupuje do platnosti maximálna tolerancia 0,5 promile alkoholu.

Krajiny, ktoré zrušili obmedzenia

Existujú však aj krajiny, kde "bojovým" psom „vrátili ich práva“. Taliansko malo napríklad na zozname až 135 nebezpečných plemien, no v máji 2009 ho zrušilo. Regulovanie ich chovu počet napadnutí agresívnymi psami vôbec neznížilo. Vedci potvrdzujú, že len na základe príslušnosti k nejakému plemenu sa agresívne správanie u psa aj tak nedá vopred odhadnúť.

Slovenská legislatíva a zoznam plemien so sprísneným držaním

Útoky psov na ľudí spôsobili, že sa ministerstvo pôdohospodárstva podujalo vypracovať zákon o podmienkach držania psov. Pripravovaná čierna listina s nežiaducimi rasami psov napokon nebude. Pitbuly a bandogy, ktoré v nej mali byť, chce ministerstvo pôdohospodárstva presunúť do menej prísnej skupiny psov so sprísneným držaním. Všetky potenciálne nebezpečné rasy tak budú patriť do skupiny psov so sprísneným držaním, ktorá bude obsahovať až 35 plemien. Okrem toho zákon hovorí o nebezpečných psoch.

Definícia nebezpečného psa:

Nebezpečným podľa zákona ostáva každý pes, ktorý pohrýzol, poranil človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi. Teraz ministerstvo definíciu nebezpečného psa dopĺňa aj o útok na spoločenské a hospodárske zviera, aby sa sem dostali aj psy, ktoré nekontrolovane alebo na povel zaútočia na iné zviera. Má ísť len o spoločenské zvieratá (psy, mačky, fretky a podobne) a hospodárske zvieratá.

Povinnosti držiteľov psov so sprísneným režimom:

• Odborná spôsobilosť na ovládanie psa - doklad o úspešnom absolvovaní kynologického výcviku. Ak ho nemá, je povinný dať psa do držby odborne spôsobilej osobe na ovládanie psa.
• Každý pes musí mať pri vodení do verejnosti nasadený náhubok a byť vedený na vôdzke, okrem miest vymedzených na voľný pohyb psa.
• Obojok s uvedeným menom, priezviskom, adresou trvalého bydliska držiteľa či chovného priestoru, zariadenia na chov.

Rôzne uhly pohľadu na "bojové plemená"

Strážni psi vs. bojoví psi: Pod pojmom “strážny pes” sa rozumie (na rozdiel od psa bojového) jedinec so silne vyvinutým ochranárskym citom a teritoriálnym správaním. K strážnym psom patrí napr. turecký kangal. Jeho pôvodnou úlohou bolo chrániť veľké stáda oviec pred vlkmi. Keď kangal už nezvládal túto úlohu vykonávať, musel si nájsť inú činnosť, v ktorej by svoje schopnosti využil. Vníma „svojich“ ľudí ako členov svorky a chráni ich, ak im hrozí nebezpečenstvo.

Motivácia k zadováženiu si psa „bojového plemena“: Býva rôzna. U osôb, ktoré si zviera berú z útulku, za tým stojí väčšinou proste láska k zvieratám. Hoci sa stáva, že "bojové" plemená psov bývajú objednávané na internete od pochybných dodávateľov a v tomto prípade väzí motivácia budúceho majiteľa pravdepodobne v niečom inom.

Príklady plemien považovaných za "bojové"

• Tosa Inu (Japonská Doga): Obrovský, silný pes, ktorý môže vážiť medzi 40 až 70 kilogramov.
• Cane Corso: Silný, svalnatý pes, ktorý môže vážiť okolo 40 - 70 kilogramov.
• Bulteriér: Známy vďaka svojej veľkej, oválne tvarovanej hlave. Jedná sa o výnimočne silné psy, ktoré ale nie sú extra agresívne a sú skôr spoločenské.
• Búrsky buldog: Bol vyšľachtený v Juhoafrickej republike ako strážny pes.
• Argentínska doga: Veľký, svalnatý pes vyšľachtený v Argentíne a používal sa na lov diviakov či púm.
• Gull Dong: Extrémne silný pes, ktorý bol pôvodne vyšľachtený špeciálne k zápasníckym účelom.
• Brazilská fila: Má dobré stopovacie schopnosti, ale zároveň agresívnu povahu. V niektorých krajinách je jeho chov zakázaný a je zaradený medzi "bojové" psy.
• Vlčiaky: Vďaka svojmu pôvodu (vznikli krížením medzi psom a vlkom) nepredvídateľné a pomerne náročné na výchovu.
• Čau-čau: Pôvodom z Číny, väčšinou samotársky, nezávislý a neverí cudzím ľuďom, ale je extrémne ochranársky voči svojmu pánovi.
• Doberman: Považovaný za najvhodnejšieho strážneho psa - a to najmä vďaka svojej ostražitosti, inteligencií a skutočnosti, že útočia len vtedy, ak majú pocit, že rodina a územie sú v ohrození.
• Aljašský malamut: Tieto psy sú v severných oblastiach používané do psích záprahov. Majú predátorské inštinkty, preto môžu byť nebezpečné pre menšie zvieratá, ale voči ľuďom sú priateľské a prítulné.
• Rotvajler: Mocný pes s dobre vyvinutými inštinktmi na stráženie a akékoľvek agresívne správanie je väčšinou výsledkom nezodpovedného majiteľa, zlej výchovy a zlého zaobchádzania.
• Pitbul: Tieto psy boli v minulosti používané na boj a v súčasnosti je ich plemeno považované za jedno z najnebezpečnejších.
• Kangal: Bol používaný na ochranu stád. Je spoľahlivý a nemali by s ním byť problémy, pokiaľ má správny výcvik.

Výchova "bojového" psa

Rovnako ako stafordšírsky teriér, tak aj napr. rotvajler patria svojou podstatou skôr medzi priateľské a mierumilovné jedince. V rukách skúseného jedinca pôsobí rotvajler skôr uvoľnene než útočne. Napriek tomu získalo toto plemeno zlú povesť kvôli útokom na ľudí a mimo iné aj na deti. U psa je treba trvať na tom, aby sa správal tak, ako je vo svorke dovolené. Vlci, žijúci vo svorke vedia, že ak nebudú rešpektovať pravidlá, budú zo svorky vylúčení. Pre psa platí prakticky to isté. Jeho svorkou je v tu chvíľu rodina s dieťaťom. Útulky dbajú prísne na to, aby potenciálny majiteľ "bojového" psa bol schopný výchovu zvládnuť. Zároveň by malo byť preukázané, že sa pes správa príkladne a že nedošlo k útoku na iného psa alebo človeka - a pes tak príde do nového, pekného domova, kde dlhodobo zostane bez toho, aby sa musel vrátiť späť do útulku. Veľmi dôležité puto je medzi (bojovým) psom a majiteľom. Platí, že si pes veľmi rýchlo musí zvyknúť na mnoho nových podnetov vrátane nových osôb v jeho okolí, nových zvierat apod. Láskyplná výchova spočíva skôr v jasných pravidlách, precíznych poveloch a dôslednosti. Len tak sa u Vás bude pes cítiť bezpečne. Bezpečie je tým najlepším predpokladom pre to, aby zviera bolo dobre naladené, mierumilovné a poslušné.

Dôležité aspekty výchovy:

• Psie škôlky: Miestne psie škôlky Vás podporia. Tamojší odborníci si dokážu poradiť aj s potenciálne nebezpečnými psami a ukážu Vám, ako by ste so psom mali zachádzať.
• Výcvik vo voľnom priestore: Ako veľmi užitočné sa ukazuje mimo iného aj trénovanie so psom...

tags: #diet #a #bojovy #pes