Slovenský kopov je jediné národné plemeno Slovenska a patrí medzi najznámejšie duriče v strednej Európe. Toto plemeno sa historicky využívalo na lov diviačej zveri, a to vďaka svojej odvahe, vytrvalosti a vynikajúcemu čuchu. Pôvodný kopov bol robustnejší a väčší než dnes, čo mu pomáhalo prenikať ťažkým horským terénom. V 20. storočí sa kynológovia Koloman Slimák, Andrej Renča a František Siget rozhodli prispôsobiť kopova slovenským lesom, čo vyústilo v súčasný vzhľad a veľkosť plemena. Celkový vzhľad a stavba tela Slovenského kopova je opísaný detailne: čierna s hrdzavohnedým až mahagónovým pálením na vybraných častiach tela, stredne dlhá srsť a pevná obdĺžnikovitá konštitúcia. Výška psov 45-50 cm, sučiek 40-45 cm, hmotnosť 15-20 kg.
Podľa histórie plemena sa začali prvé oficiálne zápisy do plemennej knihy v roku 1940 a v roku 1963 Medzinárodná kynologická federácia uznala slovenského kopova ako samostatné plemeno. Pôvod tohto duričovského typu siaha do stredoveku, pričom jeho vývoj na Slovensku zahŕňa aj prínosy chovateľov, ktorí identifikovali vhodné excelentné vlastnosti pre stromový a horský terén. Plemeno sa vyznačuje odvážnou povahou, vytrvalosťou a silným čuchom, čo z neho robí spoľahlivého partnera pri love diviačej zveri a dohľadávaní postrelenej zveri.
Vzhľad a stavba tela
Slovenský kopov je čierny s hrdzavohnedým až mahagónovým pálením na pyskoch, nad očami, vnútornej strane ušníc, končatinách, spodnej strane chvosta a na zadku. Hlava je primerane veľká, očami jasný a živosťou vyžarujúca povaha. Uši sú nasadené pod rovinou očí, priliehavé a stredne dlhé. Krk je dobre nasadený, s uhlasom približne 135°. Predné končatiny sú svalnaté, labky oválne. Hruď je široká a hlboká; chrbát pevný a stredne dlhý. Chvost je nesený zvisle dole v pokoji a šabľovito hore pri pohybe. Srsť je stredne dlhá (2-5 cm) a hustá, s hustou podsadou najmä v zimných mesiacoch. Celková stavba tela je obdĺžnikovitá a aerodynamická, čo umožňuje ľahší pohyb v horskom teréne.
Hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí 15-20 kg, výška psa 45-50 cm a sučky 40-45 cm. Povaha je odvážna, temperamentná a vytrvalá. Pes má výborný čuch a výrazný orientačný zmysel, čo z neho robí výborného duriča s primárnym zameraním na diviačiu zver. Ako lovec zvláda veľký priestor a dokáže hlasne signalizovať stopu, čo je žiadané pri dohľadávaní aj pri pôsobení na stope.
Povaha a využitie
Slovenský kopov je odvážny, priateľný a lojálny k svojej rodine. Je výborne inteligentný, no zároveň temperamentný a niekedy tvrdohlavý, čo vyžaduje dôsledný, ale láskavý výcvik. Je to pes vhodný pre aktívnu rodinu a je vhodný na lov diviačej zveri, ako aj na dohľadávanie postrelenej zveri. Je spoločenský a snášanlivý s inými psami, má však výrazný poľovnícky pud, a preto môže prenasledovať drobnú zver. Zvládne individuálny aj spoločný lov a je vhodný do podhorských aj horských revírov, rovnako dobre sa cíti aj na snehu.
V minulosti bol Slovenský kopov spájaný s vysokou postavou, dnes je stanovená výška tak, aby bol vhodný na naháňanie a lov v rôznych terénoch. Plemeno sa používa aj na dohľadávanie postrelenej zveri, čo zvyšuje jeho užitočnosť pre poľovníkov. V súčasnosti predstavuje toto plemeno národný poklad a zdieľa s alpsko-krušnohorským duričom rodokmeň spoločného európskeho dedičstva duričov.
Starostlivosť, výcvik a starostlivosť
Starostlivosť o slovenského kopova je relatívne nenáročná na údržbu srsti. Srsť je krátka, s potrebou častého česania a kontroly chlpov najmä počas línania. Pes by mal mať pravidelnú starostlivosť o chrup a uši vzhľadom na ich dlhé a visiace ušné konkávne plocha, ktorá môže byť náchylná na infekcie. Pokiaľ žije pes v byte, je dôležité zabezpečiť mu dostatok vonkajšieho pohybu a využitie na terénnych aktivitách, aby udržal fyzickú kondíciu a psychickú pohodu.
Pri výcviku je potrebné navodilť pevný, dôsledný a láskavý prístup, ktorý umožní zvládnutie ohnivej temperamentu a zmyslu pre orientáciu. Výcvik je dôsledný a zameraný na posilnenie pozitívnych aspektov a motivácie. Základom úspechu je včasné zahájenie výcviku a socializácia so zvieratami a ľuďmi. Pre zaradenie psa do chovu je potrebné absolvovať skúšky poľovných psov, najčastejšie farbiarska skúška duričov, pričom vodiči musia mať minimálne 15 rokov. Výstavy si vyžadujú precíznu prípravu a zvlášť včasný tréning chôdze na vodítku na ľavú nohu.
Jazdy na šteniatku vyžadujú posúdenie vloh a povahy, pretože vo vrhu môžu byť dominantné aj submisívne povahy. Domáci výcvik zahŕňa aj zvládnutie zručností, ako dohľadávanie postrieľaných zverí a prispôsobenie sa rodinám, kde sa vyžaduje interakcia s deťmi a inými členmi domácnosti.
Paulína Slepčíková - Inšpiratívna vedkyňa, ktorá búra mýty a predsudky | Osobnosti KSK 2025
Alpský jazvečíkovitý durič (daixelkopov): pôvod, vzhľad a využitie
Alpský jazvečíkovitý durič (alpenländische dachsbracke) sa zrodil v rakúskych Alpách a vznikol krížením s poľskými a maďarskými chrtmi a s rakúskymi duričmi. Prvé zmienky siahajú do 17. - 18. storočia. Pri vývoji zohrali úlohu horári, ktorí potrebovali odolné psy pre vyhľadávanie a dohľadávanie veľkej zveri v náročných horských podmienkach. V roku 1770 bol zakáz kríženia slovenských duričov s plemenami z iných krajín, aby sa udržalo čisté plemeno. Hodnota tohto plemena spočíva v jeho vytrvalosti a rýchlosti, pričom úloha bola spočívať vo vyhľadávaní stanovíšť veľkej zveri a následnom dohodení do obstavených sietí.
Alpský jazvečíkovitý durič patrí do skupiny krátkonohých duričov, s výškou 34-42 cm a hmotnosťou 15-20 kg. Durič je inteligentný, priateľský a nebojácny, s prevažujúcim tmavým odtieňom očí a vysoko nasadenými ušami. Srsť býva červenohnedej farby, pričom existujú varianty krátkosrstý, dlhosrstý a drôtosrstý. Z hľadiska využitia sa plemeno najčastejšie používa na durenie diviačej zveri a dravej zveri, a to aj v ťažkých terénoch. Výcvik by mal byť trpezlivý a založený na pozitívnej motivácii.
V Rakúsku je plemeno uznané ako samostatné (národné plemeno duričov, pôvod v Rakúsku). Na Slovensku a v Česku sa plemeno uplatňuje najmä pri práci pred výstrelem a dohľadávaní zveri po výstrele. Daxelkopov môže zvládnuť rodinný život a zároveň slúžiť ako oddaný a energický poľovný spoločník. V súčasnosti sa zvažuje rozšírenie chovu tak, aby plemeno mohlo fungovať aj ako farbiar, čo by mohlo zlepšiť jeho uplatnenie v rôznych typoch poľovníctva.
Čo môže poľovníckeho hľadiska ešte zaujímať
- Vplyv plemenitby na výkon: kombinácie, kde matka je durič a otec farbiar, môžu priniesť šteniatka s lepšou vlohou na durenie či na chov.
- Špecifiká výcviku: potreba intenzívneho a trpezlivého tréningu, aby pes zvládol nárast poľovného pudu a naučil sa pracovať s vecnými návykmi.
- Pravidlá a zákony: v niektorých regiónoch sa musí dodržiavať zásadná regulácia, čo sa týka chovu a skúšok s duričmi a farbiarmi.
Majiteľom odporúčame zohľadniť, že alpský jazvečíkovitý durič vyžaduje dôslednú výchovu a pohyb. Ideálny je skúsený majiteľ, ktorý poskytne pravidelné stopovanie, pohyb a zmysluplné úlohy. So správnym prístupom môže byť tento pes výborným spoločníkom do mnohých revírov a rodín.