Nezameniteľné sfarbenie robí z dalmatínskeho psa atraktívneho spoločníka na vychádzkach v meste i v prírode. Možno povedať, že práve jeho jedinečná kresba srsti, ho úplne odklonila od pôvodného využitia predovšetkým ako poľovného duriča a predurčila mu budúcnosť športového spoločenského plemena.
Pôvod, história a charakter plemena
Z mena by sme mohli pôvod dalmatínskeho psa jednoducho odvodiť od starej Dalmácie. Pravdou je, že sa s dalmatínom stretávame už na plátnach starých majstrov a to v roli duriča srnčej a jelenej zvere, ako i obľúbeného sprievodcu šľachtických kočiarov. Práve táto rola húževnatého elegantne sfarbeného sprievodného bežca, ho postupne úplne odklonila od pôvodného poľovného využitia. Dalmatínsky pes je pravdepodobne príbuzný so stavačmi, má podobnú stavbu tela i povahu. O jeho prešľachtenie sa postarali britskí chovatelia, kam sa dostal pravdepodobne z oblasti balkánskeho polostrova. Kolujú i názory, že jeho domovinou môže byť i India, kde sa taktiež vyskytoval a bol preto dlho označovaný ako „bengálsky durič“.
Dalmatínsky pes je veľmi živý rodinný pes, ktorý je doma kľudný, ale vonku sa prejaví jeho forma. Sú ozajstnými vytrvalcami. Niekoľkohodinové behanie pri bicykli alebo beh s pánom je pre nich veľkým potešením. Tiež je pre nich vhodné plávanie, pretahovanie, hranie sa alebo dlhé prechádzky v lese alebo na poli, kde sa môže pes voľne pohybovať. Tento inteligentný čiernobiely balík energie je nutné stimulovať duševne aj fyzicky a je veľmi motivovaný k učeniu nových kúskov. Dalmatín má rád spoločnosť svojej rodiny alebo iných zvierat. Je považovaný za veľmi prispôsobivého a príjemného spoločníka - za predpokladu, že je psychicky aj fyzicky spokojný.
Temperament a povaha
Dalmatínsky pes je živý, extrovertný a inteligentný, od prírody priateľský a vľúdny k deťom. Rád pravidelne cvičí a vyznačuje sa značnou húževnatosťou. Vyžaduje množstvo pohybu, ktorým potrebuje odčerpať svoju nahromadenú energiu. Pri pohybe je veľmi húževnatý, aktívny a neúnavný. Keď pominieme rodinu chrtov, je dalmatín najrýchlejším a najvytrvalejším bežcom medzi psami. Je veľmi agilný a hľadá fyzické aj duševné výzvy. Pre toto nápadné plemeno sú dôležité dve veci: Po prvé, jeho blízky vzťah k rodine a po druhé veľa pohybu.
Návštevy ihneď hlási, ale agresívne alebo bojazlivé správanie je tejto rase úplne cudzie. Pre deti má trpezlivosť a rád sa s nimi hrá, ale nechce byť ich „hračka“. Dalmatínci sú spokojní vtedy, keď majú dobre oplotený dvor, kde môžu behať. Najlepšie im však bude s aktívnym majiteľom - ak trénujete napríklad na maratón, dalmatinec bude pre vás skvelým bežeckým partnerom!
Vzhľad a charakteristické znaky
Ušľachtilý, svalnatý, atletického vzhľadu a symetrických línií. Budí dojem poľovného stavača. Hlava má ploché dlhé temeno a stredne dlhé, vysoko nasadené uši. Oči sú mierumilovného, inteligentného výrazu, pri tmavých škvrnách sú hnedé, pri hnedých škvrnách jantárové. Chvost je stredne dlhý, voľne zvesený, pri koreni hrubý a postupne sa zužuje. Ideálne má byť chvost čo najviac škvrnitý.
Poznávacie znamenie dalmatínca je jeho biela srsť s čiernymi/hnedými škvrnami. Je to unikátny znak medzi plemenami psov a má pôvod v génovej mutácii. Jedinečné tmavé škvrny, ktoré sú symetricky rozložené po celom tele, jasne vyčnievajú z inak čisto bielej krátkej srsti. Okrúhle škvrny s ideálnym priemerom 2 - 3 cm by mali mať jednotnú čiernu alebo pečeňovo hnedú farbu. Dalmatín sa rodí čisto biely. Ich typické bodky sa začínajú prvýkrát objavovať po 10 až 14 dňoch. Po prvom roku sú už vyfarbené všetky bodky. Ak sa šteňa narodí s veľkou čiernou škvrnou tzv. platňou, ide o vadu štandardu a šteňa je vylúčené z chovu.
Srsť dalmatína je tvrdá, rovná, krátka, hustá a lesklá. Farba srsti u šteniat je biela a len s minimom škvŕn, ktoré s postupujúcim vekom pribúdajú. Sú jasne a pravidelne ohraničené a splývať môžu len minimálne. Nesmú tvoriť nevzhľadné veľké zoskupené fľaky. Škvrny môžu byť čierne, alebo hnedé.
Zdravie a starostlivosť
Dnes je toto plemeno obľúbené ako spoločník a rodinný pes. Chov tohto plemena vyžaduje dlhodobú víziu, hlavne preto, že dalmatín musí bojovať s niektorými zdravotnými problémami. U dalmatíncov je v porovnaní s inými plemenami viac nepočujúcich šteniatok. Vedci si všimli, že hluchota je spojená s bielou srsťou. Preto sa u dalmatíncov zvyšuje hluchota proporčne k pomeru bielej srsti. Ak chcete mať istotu, že Vaše šteniatko nebude hluché, je možné pri kúpe si vyžiadať vyšetrenie sluchu.
Ďalším zdravotným problémom, ktorý postihuje len dalmatíncov, je narušený metabolizmus kyseliny močovej kvôli genetickej poruche metabolizmu. To je dôvod prečo sa dalmatíncom rýchlejšie vyvíjajú močové kamene. Preto sa začína hovoriť o dalmatínskom syndróme alebo dalmantínskej chybe. Hoci všetci čistokrvní dalmatínci majú vysokú hladinu kyseliny močovej v krvi, nevzniknú u všetkých zvierat močové kamene. Bohužiaľ nie je v moci chovateľov toto ochorenie vykoreniť, ale majiteľ môže znížiť riziko vzniku ochorenia pomocou potravy.
Purín sa vyskytuje napr. v hovädzom mäse, vnútornosti, rýb a kvasníc. Pretože sa u dalmatíncov často vyskytujú alergie je nutné, kŕmiť je zvláštnym kŕmením. Konvenčné suché krmivo s nízkym obsahom bielkovín okolo 15-tich percent môže sláviť úspech, ale takáto štandardizovaná psia strava nespĺňa osobitné potreby dalmatíncov. O presnom výživovom pláne je vhodné sa poradiť s veterinárom alebo chovateľom. Nezáleží, či budete kŕmiť suchou stravou, mokrým krmivom alebo čerstvou potravou. Je dôležité, aby dalmatín veľa pil a mal neustále k dispozícii dostatočné množstvo vody. U psov, ktorí častejšie pijú je menšie riziko vzniku močových kameňov.
Starostlivosť o srsť a denný režim
Okrem starostlivosti o srsť je nutné pravidelne kontrolovať a čistiť oči, uši, zuby a pazúry. Čím budete skúsenejší pri vykonávaní týchto krátkych kontrol, tým bude aj pes uvoľnenejší. Dalmatínsky pes potrebuje veľa pohybu; voľný výbeh na záhrade nestačí. Denne by mal mať aspoň 2-4 hodiny aktívneho pohybu, pričom dlhšie prechádzky, plávanie, behy na bicykli alebo v teréne sú ideálne. Srsť dalmatína je krátka a hustá, no aj tak veľmi pĺzne, preto ju treba kefovať denne rukavicou alebo gumovou kefou, najmä počas pĺznutia dvakrát ročne.
Výživa a cvičenie
Dôležité je, aby dalmatín dostal dostatok energie na aktivitu a aby jeho strava zohľadňovala vek, váhu a úroveň pohybu. Denná dávka môže byť rozdelená na 2-3 jedlá. Granule by mali začínať zložením mäsa a obsahom, ktorý jasne uvádza druh mäsa. Môžete kombinovať granule s mokrým krmivom alebo čerstvými potravinami; dôležité je zabezpečiť dostatok vody. Niektoré zdroje upozorňujú na potrebu primeranej hmotnosti a vizuálneho posúdenia aby ste zistili, či pes nie je obézny.
Výcvik a socializácia
Dalmatínec je učenlivý a inteligentný pes. Na výcvik nie je vhodný len ako služobné plemeno, ale pri správnom prístupe je veľmi cvičiteľný a môže byť pracovným psom v rôznych oblastiach ako canisterapia, pachové práce alebo ako durič či farbiar. Výchova si vyžaduje dôslednosť a láskavý prístup; prílišná tvrdosť môže viesť k tvrdohlavosti. Krátke, pozitívne posilnené tréningy sú najefektívnejšie. Rovnako ako u všetkých psov, skorá socializácia je kľúčová - vystavovanie rôznym ľuďom, zvukom a prostrediam od útleho veku pomáha predchádzať nervozite a bojazlivosti.
Všeobecné veľkosti a vzhľad
Dalmatín je stredné až veľké plemeno. Výška v kohútiku: pes 56-62 cm, suka 54-60 cm. Váha: pes 27-32 kg, suka 24-29 kg. Srsť je krátka, hustá, bez podsady. Zafarbenie: biela s čiernymi alebo hnedými škvrnami, ktoré by mali byť okrúhle a pravidelne rozmiestnené. Oči zodpovedajú farbe škvrnám.
Zdravie, riziká a prevencia
Významnou charakteristikou je vyššia miera hluchoty u šteniat, ktorá koreluje s bielou srsťou. Nie je k dispozícii jednoduchý test pre predispozíciu k hluchote. Purín v strave je tiež dôležitý faktor pri predispozícii k močovým kameňom. Z tohto dôvodu je vhodné vyhnúť sa potravinám s vysokým obsahom purínov a konzultovať výživu s odborníkom. Okrem hluchoty a urolitiázy sa môže objaviť aj ARDS (ochorenie dýchacieho aparátu) a dysplázia kĺbov. Správna starostlivosť, vyvážená strava a primeraný pohyb prispievajú k dlhovekosti a zdraviu.
Praktické tipy a praktické poznámky
- Dalmatínec potrebuje aktívnu rodinu a pravidelný kontakt so svojimi ľuďmi.
- Dĺžka života zvyčajne 11-13 rokov; pri správnej starostlivosti a pohybe je vyššia šanca na dlhý a aktívny život.
- Pri loveckom a výcvikovom použití je vhodné venovať pozornosť socializácii a pozitívnemu posilňovaniu.
- V zimných mesiacoch je vhodné chovať ich v interiéri kvôli ich krátkej srsti.
Dalmatínsky pes je jedinečným spoločníkom pre aktívnych ľudí, ktorí majú čas venovať sa športu, výcviku a spoločnému tráveniu času.
tags: #dalmatinsky #pes #temperament #energicky