Veľmi často kladená otázka na našej klinike ohľadom kastrácií psíkov a sučiek v praxi býva, čo si myslím o tomto zákroku osobne. Či kastrácia nie je zásah do organizmu zvieraťa, alebo či to nie je čosi proti prírode. Vždy hovorím majiteľom psíkov, že všetko čo robíme s nimi v súčasnosti , či už dennodenné kŕmenie (v prírode nežerie pes každý deň), spanie v posteli, nepárenie sa psov a sučiek (tzv. "chovateľské ambície"), liečenie chorôb atď., to všetko je zásah do ich prirodzeného života. Príroda je to, čo tu bolo dávno pred nami a bude ešte dlho po nás, mysliac po ľudstvu. Tento systém je dômyselne riadený určitými prírodnými evolučnými zákonitosťami.
Jediný živočíšny druh - človek sa naučil dočasne odďaľovať zámery prírody. Tá je veľmi múdra a ekonomicky založená. Vo svojich výpočtoch tiež nekompromisná a tvrdá. Môžeme povedať až krutá. Pre samotnú prírodu majú cenu len jedinci - zvieratá, ktoré sú mladé, silné, zdravé a sú schopné sa reprodukovať, zachovávať svoj druh. Všetky zdravotné odchýlky sú určené k zániku.
Matka, ktorá plodí potomstvo, je týmto už overený plodný jedinec, rozmnožovania schopný, ktorý je nesporným a hotovým prínosom svojho druhu. Naproti tomu mláďa je riziková investícia - než dospeje, môže sa mu veľakrát niečo prihodiť a v dospelosti sa môže ukázať, že môže mať rôzne zdravotné problémy, alebo nie je schopné sa reprodukovať. Preto, keď sučka nebude mať v čase kojenia dostatok stravy, alebo bude v priamom ohrození života, tak zožerie alebo opustí svoje mláďatá. Je tak od prírody naprogramovaná, či sa nám to z pohľadu ľudského páči, alebo nie.
Podobný prístup má príroda ku starnúcim jedincom, ktorí strácajú, či stratili svoju schopnosť sa rozmnožovať a sú pre prírodu už len príťažou, ujedajú zo spoločného koláča bez toho, aby niečo prinášali. Ich zvierací prínos pre ekonomiku prírodného spoločenstva je nulový, a nie je dôvod zo strany prírody poskytnúť im ochranu a úctu, ako to býva vo vyspelých ľudských spoločnostiach z pohľadu správania sa k ľuďom vo vyššom veku. To znamená preložené do reči prírody, čo najskôr sa ich zbaviť, zlikvidovať, zabiť. Má k tomu celé spektrum možností a zbraní: nádory, srdcovo-cievne ochorenia, opotrebované artrotické kĺby, ktoré znemožňujú dobre utekať pred nepriateľom a loviť potravu, infekčné ochorenia atd.
U sučiek sú najčastejšími príčinami uhynutia vo vyššom veku zápaly maternice, cysty, nádory vaječníkov a nádory na mliečnej žľaze. Pokiaľ vaječníky, a poprípade maternicu odstránime, nemôže sa na týchto orgánoch vyvinúť zväčša žiadne ochorenie a zároveň zamedzíme produkcii pohlavných hormónov a ich pôsobeniu na mliečnu žľazu, hlavným spúšťacím faktorom pre vznik rakoviny mliečnej žľazy. Operačným zákrokom (kastráciou) týmto bojujeme proti zámerom prírody. Zároveň tým výrazne zvyšujeme i šance sučky na dlhší a komfortnejší život.
Kastrácia sučiek
Čo sa týka správania, vzhľadu a aktivity sučiek zostávajú po kastrácii takmer bez zmeneného správania. Môžeme sa pozrieť ku príkladu na slepecké sučky a niektoré policajné sučky, ktoré sú zväčša kastrované a musia byť schopné, kedykoľvek ochotné podávať im zodpovedajúce výkony.
Pre sučku je stav fyzickej kastrácie pri súžití s človekom bez reprodukčných cieľov oveľa prirodzenejší, než aplikácia vysokých dávok umelých hormónov v antikoncepčných injekciách, ktoré so sebou prinášajú množstvo nežiaducich účinkov, o to nebezpečnejších tým, že nebývajú navonok ihneď vidieť a prejavia sa často až po dlhšej dobe. Tieto lieky nedokážu riešiť riziko cýst a nádorov vaječníkov, maternice a mliečnej žľazy, zápaly maternice, cukrovky, a tiež môžu ovplyvňovať funkčnosť pečene.
Oproti tomu fyzickou kastráciou uvedieme sučky do prirodzenejšieho stavu pohlavného kľudu, v ktorom sa nachádza v prírode po väčšinu roka, pokiaľ práve nie je v ruji. Ovariektómia (kastrácia sušiek) je chirurgické odstránenie vaječníkov u sučiek. Ak máme sučku len pre radosť, potom je toto to najlepšie, čo pre neho môžeme urobiť z hľadiska prevencie ochorení pohlavného systému.
Často počúvame, a skôr sa skutočne tradovalo, že aspoň jedenkrát sučka musí mať šteniatka. Výskumy prevádzané v Spojených štátoch na veľkých skupinách sučiek, ktoré rodili 1x, viackrát alebo ani raz, ukázali, že medzi nimi nie je príliš veľký rozdiel medzi výskytom cýst, nádorov vaječníkov a maternice, zápalov maternice alebo nádorov mliečnej žľazy. Len u sučiek, ktoré rodili viackrát, bol nižší výskyt hormonálne podmienenej cukrovky. Všetky tieto skupiny však výrazne zatienila skupina sučiek kastrovaných. Po kastrácii tu nehrozí žiadne ďalšie ochorenie týchto orgánov. Výskyt hormonálne podmienenej cukrovky je takmer nulový.
Čím skorej sa operácia vykoná, tým väčší je ochranný efekt proti nádorom mliečnej žľazy. Z výsledkov týchto výskumov vyplýva, že sučka skutočne nemusí mať ani raz za život šteniatka, alebo pokiaľ s ňou už vôbec nerátame do chovu, je dobré nechať ju vykastrovať.
Z hľadiska dokončenia telesného vývoja je vhodné kastrovať sučku až po dosiahnutí pohlavnej a fyzickej zrelosti, tj. po prekonaní prvého hárania. Pokiaľ sa zákrok vykoná medzi prvým až druhým háraním, je ochranný vplyv až 90 %. Čiže riziko výskytu zhubného nádoru v mliečnej žľaze je o viac ako 90 % nižší, než u nekastrovaných sučiek. S každým ďalším háraním sa potom tento ochranný vplyv znižuje, až po štvrté háranie zostáva už rovnaký, zhruba 30 %.
Preto každému, kto si kúpi psiu dámu, doporučujeme, aby sa rozhodol, či bude chovateľom, alebo či uľahčí život sebe i svojmu psovi a nechá svoju sučku vykastrovať. Takto ošetrená sučka nehára, netrpí na falošné gravidity a nemusíte mať strach, že príde k nežiaducemu nakrytiu. Majiteľ nemusí riešiť problém ako nežiaducu graviditu prerušiť, alebo čo s neplánovanými šteniatkami.
Pokiaľ ste chovateľom psov a Vaše sučka je priamo určená k tomu, aby rodila budúcich šampiónov, alebo pokiaľ si len chcete vyskúšať, aké to je odchovať šteniatka, či pokiaľ túžite mať doma priameho potomka svojho psíka, potom to samozrejme vylučuje možnosť kastrácie sučky v rannom období medzi prvým a druhým háraním. V takom prípade však doporučujeme vykonať kastráciu vo chvíli, keď sa rozhodnete s chovom skončiť. U rodokmeňových a registrovaných sučiek je plemennou knihou nariadené ukončenie chovu v úsmom resp. deviatom roku, podľa zaradenia sučky do chovnej triedy. V deviatich až desiatich rokoch je väčšina psov ešte v dobrej kondícii a takéhoto chirurgického zákroku je zväčša schopná. Je to podstatne nižšie riziko, než keď potom máme operovať 12 až 14 ročnú psiu babičku v horúčke a bakteriémii pre prebiehajúci zápal maternice. Je nutné si uvedomiť, že asi 50 % sučiek má vo vyššom veku zdravotné problémy s maternicou, či vaječníkmi.
Kastrácia psov (samcov)
Orchiektómia - kastrácia psov (samcov) je odborne povedané chirurgické (fyzické) odstránenie semenníkov. Vykonáva sa väčšinou z hľadiska zkľudnenia nadmerného pohlavného pudu v podmienkach s väčšou koncentráciou psíkov a zo zdravotných dôvodov.
Pes žijúci v takomto prostredí je celoročne dráždený pachom (feromonom) hárajúcich sučiek. Niektorí samci to znášajú ľahko, iní veľmi ťažko. Nejedia, prijímajú minimálne množstvo stravy, demolujú doma koberce, nábytok, vonku sa nenechajú privolať a utekajú. Treba podotknúť, že kastrácie nenaučí psa počúvať, ale odstraňuje tento rušivý vplyv.
Ďalšie pozitívum kastrácie je prevencia samotných ochorení prostaty - benigná hyperplazia prostaty, prostatické cysty, paraprostatické cysty, neoplazia prostaty. Postihuje psy zväčša vo vyššom veku, podobne ako i ich ľudských jedincov. Jedná sa o veľmi častý problém samcov. U kastrovaných psov je výskyt prostatických cýst a hyperplazie takmer nulový.
Kastrácia psa, ale aj fenky, je veľmi dobrá. Majitelia psov často nekastrované psíky držia v čase ruje v izolácii. Vyhýbajú sa iným psom, ba niekedy domáce zvieratko držia v koterci. Lenže kastrovaný psík nebude pociťovať potrebu páriť sa a hárajúce sučky ho tak nebudú zaujímať.
Zdravotné riziká sú u nekastrovaných psíkov väčšie. Často sa u feniek, ale aj u psíkov stáva, že majú v neskoršom veku nádorové ochorenia na pohlavných orgánoch a trápia sa vo veľkých bolestiach.
Zatiaľ kastrované psíky si život viac užívajú, ale pre váhajúcich s kastráciou odporúčam: „U samcov by som to spravil chemicky dočasne a pozrel sa, ako sa zmení povaha psa. Všeobecné odporúčanie u psov je okolo jedného roku života, pokiaľ nemáte chovateľské ambície. V priebehu života psa však môžete kastráciu podstúpiť kedykoľvek.
U feniek sa odporúča kastrovať ideálne pred alebo mesiac po prvom háraní, a to z dôvodu zníženia rizika vzniku nádorov mliečnej žľazy. Z hľadiska terapie je kastrácia indikovaná najmä akútne, a to v dôsledku zápalu maternice, čo je nebezpečný akútny stav, ktorý si žiada takmer vždy okamžitú operáciu.
Kastrácia psa je veľká téma u chovateľov.
Pes ani suka nepriberajú "kvoli kastrácii", ta za to nemoze, pes zje iba tolko kolko mu majitel da. Prekrmene zvierata su bez ohladu na kastraciu, zial. Takze drzat sa davkovania, pes nebude priberat zo vzduchu.
Bat sa zmeny povahy ako takej (ze z neho zrazu bude iny pes) sa bat netreba, nie je doteraz znama nijaka hodnotna vedecka studia ktora by to potvrdzovala. Su to len take domnienky ludi.
Kazdopadne kastracia psa je vyborna z hladiska prevencie - 80% vsetkych psov nad 5 rokov uz ma problem s prostatou, konkretne BHP a aj horsie zmeny. Nehovoriac o zmene na semennikoch. Kastraciou vsetkemu pekne predidete.
Kastrácia psa neodstráni čuch a hárajúcu sučku cítiť samozrejme bude. Pes akurát stratí možnosť 'mať šteniatka'. Ale záleží to aj na psovi, ak je viac vzrušivý, alebo aj na sučke. Pri niektorých pes nerieši, že hára a niektoré ani hárať nemusia. Takže sa dá povedať, že to je normálne. Ale teda v bruchu asi nebudú.
Ak bol kastrovaný, tak zrejme aj v prípade nezostúpeného semenníka, mu ho vybrali. Nezabudnite, že nezostúpený semenník je nebezpečný, keďže časom môže začať rásť a správať sa ako nádor.
To co si pocula su vsetko "povedacky", psik sa moze trochu skludnit, ale to len kvoli tomu ze hormonalna stranka je "odstranena" takze mu v tomto smere nebude prepinat, sucky, pachy, vztahy, vztahy ku psom atd... Ak ma ale zlozvyky v spravani, mozu pretrvavat aj po kastracii (ak zlozvyky s nakryvanim veci atd), hoci je vysoka sanca ze pes prestane. Nie na druhy den po operacii, ale po par tyzdnoch ten ucinok zacne byt badatelny.
Priebeh a rekonvalescencia
Cenník má každý súkromný veterinár a veterinárna klinika iný. Záleží na váhe pacienta, množstve spotrebovaného materiálu, spôsobe kastrácie, typu anestézie a ďalších okolností. Cenu si vyžiadajte u vášho veterinárneho lekára, pohybuje sa v rozmedzí od 126,86-338,33 EUR.
Predoperačné vyšetrenie krvi trvá väčšinou 15-20 minút, aplikácia anestetík a nástup účinku zhruba 10-25 minút. Čisto zákrok trvá u sučky zhruba okolo 30 minút, u psa potom 15-20 minút.
Bohužiaľ nie, útlm hormonálnej hladiny chvíľu trvá - v rámci niekoľkých týždňov (3-6 týždňov) dochádza k poklesu. Aj v tomto čase môže nejakú sučku pes oplodniť. Udáva sa, že pes je plodný ešte 14 dní po kastrácii.
Rekonvalescencia závisí od prípadných komplikácií, ale všeobecne sa jedná o 10-14 dní, kým sa operačná rana celá „zatiahne“. Do riadnej rekonvalescencie patrí striktný kľudový režim minimálne týždeň, venčenie iba na vodítku. Je vhodné zamedziť skákaniu na gauč, posteľ a chôdza do schodov. Váš miláčik je po brušnej operácii a je tak nutné k tomu pristupovať.
Operačná rana stará 10 dní po operácii by mala byť svetlá, pokojná bez hnisavého sekrétu a začervenania. S vaším veterinárnym lekárom si ujasnite, ako si rekonvalescenciu predstavuje a aké opatrenia odporúča.
Všeobecne za zhruba 10-14 dní, väčšinou sa stehy ťahajú v rozmedzí 10-12 tich dňoch.
Naozaj áno! Váš miláčik by si bez neho operačnú ranu rozlízal a vyhrýzol aj stehy, čo je rozhodne nežiaduce av tomto prípade je nutná tzv. „reoperácia“, ktorá je viac bolestivá, horšie sa hojí a predlžuje dobu hojenia. Ochranný golier môžete maximálne zložiť na kŕmenie a pitie, prípadne na prechádzku na vodítku, keď máte zviera pod dokonalým dohľadom. Rozhodne nasadzujte ochranný golier na noc a na chvíľky, kedy zviera nemáte pod dozorom.
Operačná rana svrbí najviac od 4.-5. dňa od operácie.
Vo väčšine prípadov áno, pretože kastrovaní jedinci majú znížené nároky na krmivo z hľadiska príjmu kalórií. Hormonálny útlm má za následok priberanie na váhe bez výraznejších podnetov. Kastrovaní jedinci sa často upokoja a tým sa zníži aj ich spotreba energie.
Príprava na operáciu a starostlivosť po nej
Rozhodli ste sa pre kastráciu alebo sterilizáciu vášho psa a chcete vedieť, čo všetko tento zákrok zahŕňa? Starostlivá príprava psa na operáciu je kľúčová pre minimalizáciu možných rizík a hladký priebeh zákroku.
Veterinár vykoná sériu vyšetrení na posúdenie celkového zdravotného stavu psa a zistenie potenciálnych rizík.
- Klinické vyšetrenie: Veterinár skontroluje stav srdca, dýchacie cesty, celkovú kondíciu a stav reprodukčných orgánov. Taktiež musí dôkladne skontrolovať organizmus na akúkoľvek známku infekcie, opuchov či zápalu.
- Krvné testy: Vyšetrenie z krvi odhalí prípadné skryté problémy, ako sú ochorenia pečene a obličiek. Hodnotí sa tiež hladina červených a bielych krviniek pre vylúčenie anémie a zrážanlivosť krvi.
- Röntgen alebo ultrazvuk: Tieto vyšetrenia môžu byť potrebné u psov s predpokladanými zdravotnými problémami, najmä u seniorov alebo plemien náchylných na ochorenia srdca. Sú dôležité aj pri podozrení na vnútorné abnormality u zvieraťa, ako sú zväčšená prostata alebo zväčšené uzliny, ktoré by mohli ovplyvniť plánovaný zákrok.
- Anestetická premedikácia: Niektoré plemená (napr.
Hladovka je dôležitým krokom predoperačnej prípravy, aby sa minimalizovalo riziko zvracania a vdýchnutia zvratkov počas anestézie, čo je potenciálne život ohrozujúci stav. Väčšina veterinárov odporúča 8-12 hodín pred zákrokom nepodávať psovi potravu.
Pred zákrokom sa snažte psovi zabezpečiť pokojné prostredie a minimalizovať jeho stres pomocou rutinných aktivít, ako sú krátke prechádzky alebo hry.
Pred návratom psa z veterinárnej kliniky pripravte pokojné miesto, kde bude mať dostatok komfortu a pokoja na zotavenie.
- Klietka alebo ohrádka: Pokiaľ je pes naučený na klietku a vníma ju ako svoje bezpečné miesto, bude to pre neho v momentoch po operácii obľúbené útočisko. Rovnako klietku alebo ohrádku využijete, ak máte hyperaktívneho psa.
- Zabezpečenie domáceho prostredia: Odstráňte predmety, na ktoré by pes mohol skákať, a obmedzte prístup k schodom. Po operácii bude mať pes na sebe ochranný golier, ktorý mu obmedzí pohyb a viditeľnosť.
- Príprava pooperačných pomôcok: Zaobstarajte si vopred ochranný golier alebo pooperačné oblečenie (body pre psy), ktoré zabránia olizovaniu rany.
Po návrate z kliniky môže byť pes ešte stále pod vplyvom anestézie - ospalý, dezorientovaný, a so zníženou koordináciou pohybov. Nepodávajte psovi potravu ani vodu ihneď po príchode domov. Počkajte aspoň 2-3 hodiny pred podaním malých množstiev vody, a aspoň 6 hodín pred podaním malej dávky ľahko stráviteľného jedla (napr. kapsička s mäsom a ryžou).
⚠️ Pozor na hypotermiu. Po anestézii môže byť pes náchylný na pokles telesnej teploty. Uistite sa, že je v teple, ale neprehrievajte ho.
📌 Vplyv anestézie na správanie: Po anestézii môže pes prejavovať neobvyklé správanie ako kňučanie, dezorientáciu, trasenie alebo zvýšenú citlivosť. Tieto prejavy zvyčajne ustúpia do 24 hodín.
Po príchode z kliniky bude mať pes pravdepodobne na sebe ochranný golier (tzv. "límec") alebo pooperačné oblečenie. Slúžia na to, aby sa zabránilo olizovaniu alebo škrabaniu rany.
Čistenie rany: Ak vám veterinár odporučí, používajte sterilný fyziologický roztok alebo jemný dezinfekčný prostriedok (napr. chlórhexidín) na čistenie rany.
Nosenie ochranných pomôcok: Ochranný golier by mal pes nosiť nepretržite, kým sa rany úplne nezahoja (zvyčajne 10-14 dní), s výnimkou krmenia a krátkych prechádzok pod dohľadom.
V prvých 7-14 dňoch je potrebné prísne obmedziť pohyb psa, aby sa rana správne hojila a neotvárala. Krátke prechádzky na vodítku, aby pes vykonal svoju potrebu, sú v poriadku. Je potrebné zabrániť psovi skákať na nábytok, chodiť po schodoch alebo behať. Ak máte aktívneho psa, zvážte použitie klietky alebo ohrádky na obmedzenie pohybu, ako sme vám odporučili už v príprave domácnosti pred operáciou v úvode článku.
Postupné zvyšovanie aktivity: Po 7-10 dňoch, ak sa rana dobre hojí, môžete postupne predlžovať prechádzky a zvyšovať aktivitu.
Veterinár vám môže predpísať lieky, ktoré zmiernia bolesť po operácii a pomôžu ako prevencia proti infekciám.
- Analgetiká: sa predpisujú na zmiernenie bolesti.
- Antibiotiká: bývajú psovi predpísané v prípade zvýšeného rizika infekcie.
💡 Tip: Ak má pes problém s prehltnutím tabletky, môžete ju ukryť v malej porcii kapsičky alebo mäkkého pamlsku, prípadne použiť špeciálne púzdra na tabletky určené pre zvieratá.
Pravidelné pooperačné kontroly sú dôležité na monitorovanie hojenia a včasné odhalenie komplikácií. Druhá kontrola (10-14 dní po operácii): V prípade klasických stehov veterinár odstráni šitie.
Sledujte správanie psa: Počas prvých dní môže byť pes podráždený, úzkostlivý alebo apatický. Dodržiavajte hydratáciu a výživu: Uistite sa, že pes pije dostatok vody a postupne sa vráti k normálnej strave.
Alternatívy ku kastrácii
Pre majiteľov, ktorí váhajú nad chirurgickým zákrokom, môže byť chemická kastrácia dočasnou alternatívou. Ide o aplikáciu implantátu, ktorý obsahuje látku potláčajúcu produkciu pohlavných hormónov (zvyčajne deslorelin).
Kastrácia a sterilizácia sú rozhodnutia, ktoré výrazne ovplyvňujú zdravie a život vášho psa. Ich benefity zahŕňajú prevenciu zdravotných problémov, kontrolu populácie a zmiernenie správania spojeného s hormonálnou aktivitou.
Správne načasovanie zákroku je na prvom mieste kvôli minimalizácii rizík a maximalizácii prínosov.
Kastrácia nie je všeliek na problémové správanie. Jej vplyv na psa závisí od mnohých faktorov, vrátane povahy, tréningu a výchovy.
Kedy sa správanie stáva problémom?
Okamžite nastane nepríjemná situácia, keď sa tvoj pes vrhne na všetko čo mu stojí v ceste. So všetkým by sa najradšej páril, ale tvoja reakcia je iba zdesenie a krik. Príde klasické fuj, nesmieš, nechaj. Prvýkrát sa ľudia s obskakovaním stretávajú pri hre medzi šteniatkami. Je až fascinujúce, ako ľudia najrôznejších charakterov vedia pri tomto správaní reagovať. Aj najvzdelanejšiemu človeku to okamžite začne byť nepríjemné, pričom nezáleží či jeho pes vyskakuje na iného alebo naopak.
V šteňacom veku je „sexuálne“ obskakovanie úplne normálne a prirodzené. Nie, neznamená to, že sa chce páriť s ostatnými šteniatkami, ani to nie je prejav dominancie a dokonca to neznamená že zo psa vyrastie gay (v prípade, že skáče pes na psa).
Kedy sa stáva toto správanie problémom? Vtedy ak si jedno šteňa vybralo iné a za žiadnu cenu nechce prestať. Ale čo so psom, ktorý sa snaží páriť so všetkým naokolo - s pelechom, ľudmi či plyšovými hračkami?
Čomu vďaka vedcom stále viac a viac rozumieme je to, že výsledkom snahy párenia sa s okolitým prostredím je vedľajší produkt vzrušenia. A vzrušenie najčastejšie pochádza zo stresu. Pes môže byť v strese z najrôznejších situácií, o ktorých my ľudia často vôbec netušíme. Tento pes nemusí hrýzť, ani štekať, je poslušný a prispôsobivý. Dokonca jeho jediným prejavom od nepríjemnej situácie, môže byť odvrátenie hlavy, alebo pri strihaní pazúrov, schovanie labiek pod ležiace telo. Takéto psy môžu trpieť stresom, hoci nejavia žiadne okom viditeľné výstupy správania.
Čo potom pes robí? Môže spadnúť do sexuálneho správania a svoj stres ventilovať tzv.
U každého psa je stres vyvolaný inou situáciou. Pes sa môže cítiť nekomfortne v situácii ak mu zakážeš vykonávať jeho obľúbenú činnosť (ktorá sa ti až tak nepozdáva), pes môže byť v strese z tvojho odchodu do práce, alebo z presťahovania do nového bytu.
Najlepšie si to popíšeme na fenke Dare, ktorá milovala tréning poslušnosti. Celé roky s ňou majiteľ chodil na preteky a preto, že do kruhu pri súťažení nepatria žiadne maškrty, často jej majiteľ počas tréningu ponúkal rôzne iné odmeny. Dara zbožňovala svoju hračku Wubbu. Keby jej ju pán pred alebo počas tréningu postavil na miesto kde je aj ona, okamžite by začala na hračku naskakovať. Dara by bola totižto tak vzrušená z toho že odmena za tréning by bola Wubba.
Úplne na začiatku je potrebné si uvedomiť, prečo pes toto správanie vykonáva.
- Hneď v prvom kroku je dôležité, aby si rozpoznal, či to tvoj pes robí zo stresu, a ak áno, čo ten stres spôsobuje. Odpovedz si na otázky: Čo môžeš urobiť preto, aby si znížil úroveň stresu?
- - ak reaguje pes na príchod dieťatka do rodiny (alebo na akúkoľvek inú zmenu v bežnom živote), privykaj ho na bábätko postupne, na jeho pachy (pričuchnutím k plienke), na jeho zvuky, robte veci spolu.
- - obskakuje tvoj pes svokru? Je to príkladom toho, ako silno je pes senzitívny.
- Ďalším bodom je uvedomenie si, či náskokové správanie je možné ovplyvniť jeho modifikáciou alebo riadením. Sexuálne pudy môžu byť jedným z prejavom úzkosti. Vtedy je dobré sa poradiť so svojím veterinárom, v prípade potreby podať lieky.
- A v neposlednom rade, nechaj psa robiť to, čo naozaj potrebuje. Áno, ak sa to deje na verejnosti, môže to byť mierne nepríjemné. Avšak predstav si, že po celom ťažkom dni v práci by si si doma nemohol dať čokoládu alebo otvoriť dobré vínko. V tú chvíľu by si pre tieto dve potraviny vraždil.
Nakoniec je dobré si uvedomiť, či stres, ktorý na tvojho psa vplýva, nie je až príliš veľký. V tomto smere by sa mohlo stať, že pes sa nadbytočného stresu nedokáže zbaviť a môže prerásť napríklad aj do takých problémov ako je vzniknutá reaktivita psa.
Možno budete chcieť mať od vášho psa šteňatá. Potom sa rozhodnite, či chcete šteňatá iba odchovať, alebo psa použiť na chov. Ak má byť váš pes iba domácim maznáčikom, mal by byť kastrovaný, či už je to samec, alebo samica. Nekastrované psy majú silné nutkanie rozmnožiť sa a odovzdať svoje gény budúcej generácii. Psy i sučky budú silne motivované, aby sa k sebe dostali v správnom čase. Pohlavne vyspelý nekastrovaný pes bude mať sklon k túlaniu, ak bude mať možnosť hľadať potenciálne družky. Nekastrované sučky honcujú dvakrát do roka(i keď niektoré plemená ako basenži len raz) a musia byť pod prísnym dohľadom, aby sa vylúčila nechcená brezivosť. Nekastrované psy prestanú často žrať, ak nemôžu ísť von.
Ku kastrácii sa pristupuje v čase, keď pes dosiahne sexuálnu vyspelosť, obyčajne okolo šiestich mesiacov veku (fáza podobná dospievaniu ľudí) a hocikedy potom. Rôzni veterinári majú odlišný názor na to, kedy sa majú kastrovať sučky; niektorí nechávajú sučky raz honcovať a kastrujú v deviatich mesiacoch veku. Iní nebudú kastrovať sučku, ktorá práve honcuje, a dajú prednosť kastrácii asi o tri mesiace.
Vaječníky, vajíčkovody a maternica sa odstraňujú v hlbokej narkóze. Miesto operácie sa oholí a dezinfikuje. Na strednej čiare, ktorá prebieha od pupka k zadným nohám, sa vedie malý rez. Po vybraní orgánov sa rana zašije.
Pes je uspaný. Psy nesmú dostať 12 hodín pred operáciou potravu ani vodu (niektorí veterinári vodu povoľujú). Väčšina samcov sa vracia k bežnému životu do troch dní, sučky do piatich dní.
Keď svojho psa dopravíte od veterinára domov, bude po narkóze najskôr ospalý. Uložte ho preto na teplé, tiché miesto, aby mohol odpočívať bez vyrušovania. Pripravte mu vodu a ľahké jedlo - varené kura alebo rybu. Jemne ho odrádzajte od hryzenia alebo prehnaného oblizovania stehov (možno mu budete musieť nasadiť ochranný golier).
Ak ku kastrácii dochádza čo najskôr, správanie samcov a samíc bude skoro rovnaké - aspoň z praktického hľadiska majiteľa. Obe pohlavia budú prítulnejšie a poddajnejšie. Je niečo pravdy na tom, že kastrované jedince sa stanú menej aktívne, keď starnú (napriek tomu, že odhadovaná dĺžka života je väčšia), pretože priberú na hmotnosti. Možno tomu predísť - upravíte diétu psa a poskytnete mu dostatok pohybu.
Sučke možno dlhodobo podávať antikoncepčné hormonálne prípravky, ale veterinári ich spravidla neradi predpisujú. Hrozí totiž riziko vedľajších účinkov a následkov, ako je pyometritída (život ohrozujúci hnisavý zápal maternice). Antikoncepčné prípravky tiež nie sú stopercentne spoľahlivé. Chemická kastrácia (spočívajúca v aplikácii antitestosterónovej injekcie) je možná pri samcoch, ale tiež nie je úplne účinná a psy sa môžu občas so sučkami spáriť. K vedľajším účinkom patria zvýšená chuť do jedla a zmena farby srsti v mieste vpichu injekcie.
Po kastrácii držte psa na vôdzke v čase pooperačnej starostlivosti približne dva týždne. Potom sa väčšina samcov môže vrátiť k normálnemu režimu prechádzok a pohybu. Sučky to musia urobiť postupne.
