„Môj pes šteká na ľudí, ktorí prechádzajú okolo, je to nepríjemné a neviem, čo s tým." Spoznávate sa v tomto povzdychu? Aké sú príčiny takéhoto správania? Ako odnaučiť psa štekať na ľudí? Strach, neistota, agresivita, bojácnosť, alebo len prosté nevychovanie?“
Štekanie je prirodzenou súčasťou komunikačného repertoáru psa. Pes môže štekať, keď sa bojí, ale tiež, keď má radosť, alebo chce ísť na prechádzku. Zvýšená hlasitosť môže súvisieť so zlou socializáciou, ale často ide o kombináciu viacerých faktorov: potreba upozorniť, žiadosť o pozornosť, či snahu vyjadriť emócie. Každý majiteľ psa by mal určité očakávanie „normálneho“ štekotu definovať a tolerovať.
Bežné príčiny štekania a ich rozlíšenie
Upútanie pozornosti: Pes šteká, aby niečo získal, napríklad maškrtu alebo vašu pozornosť. Nuda a nedostatok stimulácie môžu viesť k opakovaniu štekotu. Stres či úzkosť, najmä pri odlúčení od majiteľa, môžu vyvolať nadmerné štekanie. Strach (obranné štekanie) môže nastať v kontakte s cudzími ľuďmi alebo inými psami. Ochrana teritória: niektoré psy štekajú na ochranu svojho územia. Vzrušenie počas prechádzok alebo pri naháňaní iného zvieraťa tiež často vedie k štekanie. Zdravotné problémy a bolesť môžu spustiť neustále štekanie alebo kňučanie.
Strach a neistota: známe sú aj prípady, keď pes reaguje štekotom na nové situácie alebo neznáme osoby. Ako telo komunikuje, môže pes hneď začať štekať, aby si vyprodukoval veľký odstup od hrozby. Prirodzená je aj diaľková komunikácia, ktorú ľudia často prehliadajú - pes tak vyjadruje potrebu bezpečia a zmenu prostredia.
Ako rozpoznať dôvod štekania v konkrétnej situácii
Najlepšou cestou k riešeniu je pozorovať reč tela psa a identifikovať spúšťače: pohľad, rytmus chôdze, distance k ľuďom, vzdialenosť od podnetu, alebo prítomnosť iných psov. Niektoré signály zahŕňajú stiahnutý chvost, napätý postoj, či naježené chlpy; ďalšie znaky sú údržba očného kontaktu a zmena tempa dýchania. Zistenie spúšťača je kľúčové pre výcvik a znižovanie negatívnych reakcií.
Poznanie reč tela psa pomáha aj pri odhade toho, či je štekanie obranné, alebo z iných dôvodov. Napríklad pri stretnutí s cudzím človekom, ktorý sa pohybuje pokojne a predvídavo, bude pes reagovať inak než pri osobe s nepodaríovitým pohybom alebo vysokou energiou. Očný kontakt môže byť pre psa výzvou a priame pozretie môže viesť k zvýšenej stimulácii a štekaniu.
Stratégie na zníženie štekotu pri známych osobách
Najúčinnejšie je spolupracovať na tom, aby pes naučil alternatívnu formu komunikácie a aby mu bolo jasné, že známe osoby mu nepredstavujú bezprostredné nebezpečenstvo. Tu sú praktické kroky:
- Identifikujte spúšťače a pracujte na nich postupne, napríklad so známymi ľuďmi alebo v obdobných situáciách.
- Udržujte dôsledné vedenie a buďte vodcom svorky - pes musí pochopiť, že sa na ľudí jednoducho nešteká.
- Trénujte poslušnosť a povely „ticho“ alebo „nesmieš“ v rôznych podnetoch a prostrediach.
- Zabavte psa alternatívnym podnetom počas štekania hračkou alebo maškrtou, aby spojil podnet s pozitívnym výsledkom.
- Použite protištekaciu obojokovú pomôcku len podľa odporúčaní odborníka a s ohľadom na citlivosť psa. Pri správnom použití môže pomôcť, no nesmie byť jediným riešením.
- Navštívte psieho psychológa alebo behavioristu, ak problémy pretrvávajú - vždy riešte príčinu problému a nie len následky.
Konkrétne techniky a tréningové tipy
Učte psa povelom „ticho“ a „nesmieš“ vždy, keď začína štekať. Dávajte odmeny vtedy, keď pes upokoji a zníži hlasitosť. Postupne predlžujte čas tichosti pred odmenou. V prípade potreby použite postupné znecitlivenie k spúšťačom, napríklad zvončeku pri dverách, aby si pes uvedomil, že príchodzie môže byť bez negatívnych reakcií.
Ak je príčina separačná úzkosť, pracujte na tom, aby sa pes cítil bezpečne aj počas vašej neprítomnosti: krátke odchody, postupne predlžované, s pohodlným miestom a hračkami. Opakovane cvičte s priateľom a jeho psom, aby pes zvyknol na spoločnosť iného psa bez štekania. V ideálnom prípade treba vybudovať pozitívne asociácie s prítomnosťou pohľadov a zvukov návštevníkov.
V pokročilejších prípadoch môže byť vhodná kombinácia tréningu s technikami znižovania stresu a zoznamovania psa s rôznymi ľuďmi a situáciami. Dôležité je zachovať pozitívne a optimistické nastavenie počas tréningu a vyvarovať sa trestov alebo hrubého prístupu, ktorý len zhorší úzkosť psa.
Ďalšie poznámky a odporúčania
Nečakajte zázraky cez noc. Každý pes je jedinečný a to, čo funguje na jednom, nemusí fungovať na druhom. Psí štekot môže súvisieť s viacerými faktormi - od stresu až po túžbu po kontakte. Vždy sa snažte porozumieť danej situácii a postupne budovať dôveru, bezpečie a pozitívnu skúsenosť so spoločnosťou.
Niektoré webové príspevky upozorňujú na používanie elektrických obojkov, čo vyžaduje odborný dohľad. Zneužitie môže spôsobiť trvalé poškodenie psychiky psa a zhoršiť vzťah s majiteľom. Správne vedenie, tréning a trpezlivosť vedú k zníženiu štekania bez dlhodobého používania stresujúcich pomôcok.
Práca na sociálnej socializácii a pochopenie signálov tela psa môže viesť k lepšiemu vzťahu medzi vami a vaším štvornohým priateľom. Pochopenie dôvodov, prečo pes šteká, je prvým krokom k riešeniu nadmerného štekania a k bezpečnejšiemu a príjemnejšiemu kontaktu so známymi aj neznámymi ľuďmi.
Praktický zoznam krokov na bežný deň
- Pravidelné interaktívne hry a mentálne cvičenie pre psa.
- Krátke, pravidelné prechádzky a pokojné stretnutia s ľuďmi mimo domova.
- Postupné zvykanie na rôzne pohyby ľudí, napríklad ľudia s deťmi, s dopravnými prostriedkami, alebo s inými psami.
- Tréning „ticho“ a „nesmieš“, a odmena za tichosť bez štekania.