Útok iného psa na toho vášho je šokujúca a desivá situácia. Človek vôbec nepočíta s tým, že sa niečo také môže stať práve pri bežnej prechádzke, a v takých chvíľach sa môže ozvať zúrivé vrčanie psa alebo štekoty. Jedným z najúčinnejších spôsobov, ako psy od seba oddeľovať, je využiť moment prekvapenia - napr. na nich chrstnúť vodu alebo prehodiť deku. Pokiaľ máte dostatok skúseností, možno tiež útočiaceho psa chytiť za slabiny a odtiahnuť - ale iba s maximálnou opatrnosťou, ideálne vo dvojici. V krajnom prípade, keď pes drží vášho psa v zovretí a nechce pustiť, je možné ho pridusiť tak, aby inštinktívne pustil čeľusť - vykonáva sa to stlačením krku na priedušnici (nie škrtením zozadu), ale tento postup vyžaduje pevné nervy a znalosť techniky. Hoci je to proti nášmu prirodzenému inštinktu, niekedy je bezpečnejšie vodítko pustiť - zvlášť ak je váš pes napadnutý a nemá priestor na únik. Ťahaním za vodítko alebo obojok môžete situáciu zhoršiť a ľahko sa môže stať, že pes uhryzne aj vás. Aj keď zranenia nevyzerajú vážne, je vhodné psa čo najrýchlejšie dopraviť k veterinárnemu lekárovi.
Môže sa zdať, že zranenia nie sú vážne, veterinár rany prezrie, v prípade potreby ošetrí a predpíše lieky na predchádzanie infekcii. 📝 Tip: Urobte si fotodokumentáciu zranenia a pokiaľ možno kontaktujte aj svedkov. Dôkladnou prevenciou je možné mnoho podobných situácií úplne predísť. Najdôležitejšie je starostlivo sledovať správanie okolitých psov a pracovať so vzdialenosťou. Pokiaľ vidíte, že sa blíži nervózne štekajúci alebo napätý pes, dajte mu dostatok priestoru. Naučte sa rozoznať, kedy váš pes vôbec nechce kontakt a varuje vás. Držte svojho psa na vodítku (v blízkosti cesty, psie parky…). Tiež sa oplatí vyhľadávať na prechádzkach bezpečné trasy a časy, ak viete, že sa v určitej lokalite často objavujú nestrážené psy, radšej sa im vyhnite. Naopak skoré ráno či večer v parku môžu byť pokojnejšie.
Anglický buldog: charakteristika a starostlivosť
Anglický buldog (buldog) - plemeno stredného vzrastu, ktoré sa kedysi využívalo najmä pri býčich zápasov, alebo na vyháňanie dobytku na pašu. História anglického buldoga by sa nám mohla zdať až príliš krvavá. Buldoci sa líšili najmä vlastnosťami od tých dnešných. Boli silní, svojhlaví a agresívní, pôvodne ich využívali ako návnadu na býčích zápasoch. Neskôr však tento nemravný šport bol úplne zakázaný. Vďaka týmto chovateľom plemeno nevyhynulo, ale bolo neskôr prešľachtené v rodinného a láskavého psa. O pár rokov neskôr vznikol prvý anglický chovateľský klub a bol spísaný štandard plemena buldog. Až priližne koncom 19. Odvaha je jedna z jeho skvelých vlastností, ktorá z neho robí vynikajúceho strážneho psa. Hoci sú fyzicky zastrašujúce, v skutočnosti sú mimoriadne priateľské k rodine a deťom.
Ak sa socializujú skoro, sú spoločenskí, inak sa stanú teritoriálnymi a nezvládnuteľnými s inými psami a zvieratami. Šteniatka buldogov by mali byť socializované čo najskôr pri deťoch, ľuďoch a zvieratách, aby k nim získali dôveru. Rovnaké ako všetky plemená, buldoci sú náchylní na niektoré choroby. Nie všetci psíkovia sa môžu stretnúť s nasledujúcimi zdravotnými ochoreniami, je však dôležité byť o nich informovaní predtým ako si zakúpite šteniatko buldoga. Nákup od zodpovedného chovateľa vám pomôže zabezpečiť, aby ste získali čo najzdravšieho buldoga.
Ochorenie tretieho viečka (čerešňové oko): Ide o stav, pri ktorom žľaza pod tretím viečkom vyčnieva a vyzerá skôr ako čerešňa v kútiku oka. Suché oko: Tento stav je spôsobený, keď je prirodzená produkcia sĺz nedostatočná. Entropium: Toto je stav, pri ktorom sa mihalnice otáčajú dovnútra a šúchajú sa o oko, čo spôsobuje podráždenie. Na nápravu môže byť potrebná operácia. Obrátené kýchanie: Znie to oveľa horšie ako to je. Ide o stav kedy buldok nasáva vzduch do nŕufáku a pritom vydáva dusivý zvuk. Buldoci nie sú veľmi aktívni, a preto nevyžadujú až toľko cvičenia (hoci sa odporúča venčiť ich aspoň raz za deň, aby nepribrali).
Sú to skvelí domáci maznáčikovia, ktorí uprednostňujú skôr uvoľnený životný štýl. Asi po 15 minútach hry sú pripravení na zdriemnutie. Kvôli svojej "zatlačenej" tvári sa buldogom nepáči v príliš horúcom, alebo chladnom počasí. Pri horúcom počasí sa im môže ťažko dýchať, a sú obzvlášť náchylní na úpal. Poskytnite mu dostatok čerstvej vody a miesto, kde by sa mohol ukryt pred nepriaznivým počasím. Plemeno je známe tým, že neobľubuje plávanie. Ich mohutné, ťažké hlavy ich ťahajú priamo dole. Pĺzne primerane, stačí ak ho raz za týždeň prečešete. Medzi ďalšie potreby starostlivosti patrí: starostlivosť o nechty a dentálna hygiena.
Raz alebo dvakrát mesačne ostrihajte nechty svojho miláčika. Čím skôr ho zoznámite so strihaním nechtov, tým menej stresujúca je skúsenosť pre vás oboch. Anglický buldog je silný pes pomerne nízkeho vzrastu. Telo má hladko osrstené. Hlava buldoga je oproti teľu dosť veľká. Poznávajúcim znakom plemena je široká papuľa, ktorá je naklonená nahor. Telo anglického buldoga je pomerne krátke, dobre upnuté a svalnaté. Zadné končatiny sú vysoké a silné. Váha anglického buldoga sa pohybuje od 17 do 25 kg. To, koľko váš dospelý pes zje, závisí od jeho veľkosti, veku, stavby tela, metabolizmu a úrovne aktivity. Nie všetci dospelí jedinci potrebujú rovnaké množstvo potravy. A preto napríklad vysoko aktívny pes bude potrebovať väčšiu dávku krmiva ako gaučový pes. Sú to veľkí papkáči, a preto je potrebné dávať si pozor aby netrpeli obezitou ktorá môže zaťažiť jeho kĺby. Vždy majte pre svojho psíka k dispozícii čerstvú vodu. Kŕmte psíka len kvalitnou stravou, ktorá je nutrične vyvážená. Dospelí jedinci sa bežné kŕmia dva alebo jedenkrát denne. Radi pečiete pre svojich psíkov? Ak hľadáte psíka, ktorý bude milovať šport a dlhé prechádzky, budete si musieť zakúpiť iné plemeno. Buldog určite nie je vhodný na pokročilý výcvik. Avšak základy poslušnosti by mal ovládať aj buldog. S výcvikom sa odporúča začať už od malého šteňaťa, aby z neho vyrástol rozumný a spoločenský psík.
Prvé minúty po útoku a ďalšia starostlivosť
Prvé minúty po útoku stačí sekunda. Jeden zlý moment na prechádzke, nečakané stretnutie pri bráne, napätie pri vôdzke alebo nevhodne prečítaná psia komunikácia, a z pokojnej situácie vznikne konflikt. Keď váš pes napadne iného psa, prvou reakciou býva šok, strach a chaos. Mnohí majitelia spanikária, kričia, chytajú psy holými rukami alebo sa snažia situáciu vyriešiť silou. Práve vtedy však často vznikajú ďalšie zranenia. Aj keď je podobná situácia mimoriadne stresujúca, najdôležitejšie je zachovať si čo najväčší pokoj a postupovať systematicky. Konflikt medzi psami ešte neznamená, že máte „zlého psa“. Znamená však, že situáciu treba brať vážne a urobiť všetko pre to, aby sa neopakovala.
Najskôr oddeliť psy. Prvý impulz býva vrhnúť sa medzi psy a fyzicky ich odtiahnuť. To je však jeden z najčastejších dôvodov, prečo bývajú po incidente pohryzení aj majitelia. Pes v silnom strese alebo obrannom režime nerozlišuje, koho zubami zasiahne. Ak sú psy zakliesnené do konfliktu, treba sa snažiť prerušiť ich kontakt bez priameho siahania k hlave alebo papuli. Pomôcť môže hlasný zvuk, voda, prikrývka, bunda alebo koordinovaný zásah dvoch ľudí, ktorí psy od seba odtiahnu za zadnú časť tela. Dôležité je neťahať jedného psa proti druhému za obojok, pretože to môže útok ešte viac vyhrotiť. Po oddelení by mali byť psy okamžite zabezpečené, či už na vôdzke, v aute alebo v dostatočnej vzdialenosti od seba. Aj keď sa zdá, že konflikt skončil, adrenalín môže spôsobiť ďalší výpad.
Skontrolujte zranenia, aj keď nevidíte krv. Mnohé pohryzenia nevyzerajú na prvý pohľad dramaticky. Psie zuby však spôsobujú hlboké bodné poranenia, ktoré sa môžu rýchlo zapáliť. Hustá srsť navyše často zakryje krv alebo opuch. Po incidente treba psa pokojne prezrieť. Zamerať sa na krk, uši, hrudník, slabiny a nohy. Ak pes kríva, trasie sa, zrýchlene dýcha alebo reaguje bolestivo na dotyk, mali by ste čo najskôr navštíviť veterinára. Aj menšie ranky je vhodné vyčistiť a sledovať. Infekcia sa môže objaviť až po niekoľkých hodinách. Veterinári často upozorňujú, že pod malou dierkou v koži môže byť rozsiahle poškodenie tkaniva.
Ako BEZPEČNE zoznámiť dvoch psíkov | nácvik s PLYŠÁKOM
Komunikácia a zodpovednosť majiteľov
Komunikácia s druhým majiteľom je dôležitá. Po útoku bývajú emócie silné. Hnev, vina, hanba aj strach sa miešajú v jednej chvíli. Napriek tomu je dôležité komunikovať vecne. Odísť bez slova alebo situáciu bagatelizovať je chyba, ktorá môže neskôr viesť k väčším problémom. Majitelia by si mali vymeniť kontakty a pokojne sa dohodnúť na ďalšom postupe. Ak je zranený druhý pes, je fér zaujímať sa o jeho stav a ponúknuť riešenie veterinárnych nákladov. V mnohých prípadoch pomáha už obyčajný ľudský prístup a ochota prevziať zodpovednosť.
Ako udržať svoje psy v bezpečí a predchádzať konfliktom? Dobre socializovaný a vychovaný pes nebude za normálnych okolností aktívne agresívny voči ostatným psom alebo aj ľuďom. Ale každý pes sa môže stať agresívnym, ak sa bojí a cíti, že nie je iné východisko z danej situácie. Možno ani slovo útok nie je tým správnym termínom, pretože psy nechodia vonku a nehľadajú spôsoby, aby zaútočili na iného psa. Tieto zvieratá patria k tým najviac spoločenským a majú tak tendenciu sa týmto situáciám vyhýbať. Obvykle sa pes stane agresívnym a útočným, až keď vycíti, že nemá inú možnosť a začne sa tak brániť. Väčšinou dostanú náhly strach, zľaknú sa zvuku, ktorý nemali ešte šancu spoznať alebo sú k útoku vyprovokovaní.
Prevencia, produkty a poistenie
Existujú známe agresie, ktoré pes prejaví ešte predtým, než niekoho napadne alebo pokúša. Každý psí útok môže viesť k zraneniu obete alebo dokonca k smrti napadnutého psa. Prevencia je vždy lepšia ako liečba, a to platí aj pri útokoch psa. Pred venčením skúste skúmať terén a prítomnosť potenciálnych hrozieb. Vodítko koľkokrát v nepríjemných situáciách zastane mnoho dôležitého. Samozrejme je nutné, aby mohlo byť k čomu pripnuté, bez obojku by ste teda za žiadnych okolností nemali so psom vychádzať von. Vodítko pomáha udržať psa, ktorý je napadnutý v neurčitej polohe a majiteľ si ho tak môže pritiahnuť k sebe a zdvihnúť aj do vzduchu, aby ho útočiaci pes nemohol už ďalej atakovať. Aj taká malá vec, ako je píšťalka, môže vášho psa zachrániť pred útokom cudzieho psa. Psy počujú frekvenciou vyššieho rozsahu ako my ľudia. Obvykle dokážu detekovať zvuky medzi 68 až 45 000 Hz, zatiaľ čo človek iba 60 až 23 000 Hz. Ak je teda váš pes napadnutý a vy máte po ruke vysokofrekvenčnú píšťalku, pravdepodobné, že útok zastavíte alebo prerušíte práve zapískaním na píšťalku.
POKRČUJTE: Ak vidíte blížiace sa nebezpečenstvo (pes bežiaci smerom k vám), mali by ste svojho psa zdvihnúť skôr, ako sa k vám útočiaci pes dostane. Akonáhle útok skončí alebo sa vám ho podarí zastaviť, vždy by ste mali vziať svojho psíka k veterinárovi, aby ho riadne vyšetril. Niektoré druhy poranení nemusia byť ani viditeľné okom, najmä potom tie vnútorné poranenia orgánov, tkanív alebo aj vnútorné krvácanie. Najlepším riešením je svojho psa neustále socializovať a trénovať pozitívnym spôsobom založeným na odmene - maškrty a iné dobroty. Je veľmi dôležité držať svojho psa na vodítku, a to hlavne na neznámych miestach. Pozerajte seokolo seba a sledujte aj správanie ostatných psov. Za žiadnych okolností nepúšťajte svojho psa k cudziemu psovi, nikdy totiž neviete, ako váš ani druhý pes bude reagovať. Dávajte pozorný pozor pri každej prechádzke a pokiaľ váš pes začne prejavovať známky agresie, je vždy lepšie odísť mimo danú situáciu a psa sa snažiť upratať.