Ako si získať rešpekt a dôveru psa

Blog Fera spája odborné rady a zaujímavé informácie zo života zvierat. Rozptýlime pochybnosti a odpovieme na otázky opatrovateľov psov, mačiek, králikov, hlodavcov alebo aj iných exotických zvierat! Na blogu spoločnosti Fera nájdete najdôležitejšie informácie o výžive, starostlivosti a zdraví vášho domáceho zvieraťa. Psy sú, rovnako ako ľudia, spoločenskí tvorovia, ktorí dokážu vytvárať sociálne väzby, citová putá a blízke vzťahy. Základom dobrých vzťahov medzi človekom a zvieraťom je dôvera. Často vzniká medzi pánom a psom veľmi silné puto a zviera je považované za rovnoprávneho člena rodiny. Každý novo prichádzajúci domáci maznáčik potrebuje čas a vhodné podmienky na to, aby nám začal dôverovať a cítil sa s nami v bezpečí.

Ako jednoduchá bude komunikácia a budovanie užších väzieb, bude závisieť na predchádzajúcich skúsenostiach psa a jeho histórii. V prípade osvojenia šteňaťa, ktoré bolo riadne socializované u matky a ostatných šteniat z vrhu, je celá záležitosť jednoduchá. Komplikácie alebo ťažkosti môžu nastať pri adopcií šteňaťa, ktoré neprešlo správnou primárnou a sekundárnou socializáciou alebo psa, ktorý bol vystavený negatívnym podnetom zo strany ľudí, bol opustený alebo týraný. V týchto prípadoch bude budovanie dôvery vyžadovať oveľa viac času a úsilia, ale v budúcnosti určite prinesie vytúžené výsledky.

Čo možno urobiť pre vybudovanie a udržanie blízkeho vzťahu so svojím psom a získať si tak jeho dôveru? Existuje niekoľko jednoduchých spôsobov. Jedná sa predovšetkým o každodennú starostlivosť. Jednotlivé činnosti sú príležitosťou, ako vyjadriť náklonnosť a upevniť vzájomné puto, a to nielen medzi človekom a psom, ale aj inými domácimi miláčikmi. Navykanie psa napríklad na vyčesávanie srsti a následná pravidelná starostlivosť o jeho kožúšok upevní vzťahy medzi pánom a zvieraťom. Za správne chovanie by sme mali psa odmeniť hračkou alebo maškrtou, posilníme tak pozitívne asociácie.

Dôležitú úlohu tu zohráva aj dotyk. Hladenie alebo škrabanie psa iste poteší. Maznanie je samozrejme nutné prispôsobiť tak, aby psovi vyhovovalo. Najmä pokiaľ ide o zviera s pohnutým osudom, je potrebné brať do úvahy jeho predchádzajúce skúsenosti a rešpektovať prípadnú prvotný neochotu k hladeniu. Je potrebné vytvárať pozitívne asociácie a obnovovať dôveru k človeku, nemožno sa však dotýkať psa v miestach, kde bol napr. bitý alebo mal zarezanú reťaz. Všetko je potrebné vykonávať ohľaduplne. V tomto bode je potrebné spomenúť obmedzovanie stresu. Pokojné rozprávanie k zvieraťu, hladenie a odmeňovanie správneho správania pomôže u psa zmierniť napätie.

Veľmi dôležitá je pre budovanie vzťahu hra. Každé zviera potrebuje určitú dávku prirodzené fyzickej aktivity, možnosť, ako uvoľniť energiu. V opačnom prípade môže hromadiť negatívne emócie a stáva sa, že v čase neprítomnosti majiteľa v strese ničí vybavenie domácnosti. Aby sa pes cítil lepšie, a tiež na zabránenie nežiadúcemu správaniu je potrebné zabezpečiť vhodnú dávku pohybu, možnosť aktívnej zábavy na čerstvom vzduchu, príležitosť preskúmavania neznámych miest plných nových pachov. Každý pes, dokonca aj ten najmenší, tieto vnemy potrebuje. Rozhodne nestačí vypustiť malého psíka na trávnik pri dome len preto, aby tu vykonal potrebu a tým venčenie ukončiť. Ak si nie ste istí, ako dlhé a intenzívne majú prechádzky so psom byť alebo akú dávku herných aktivít potrebuje konkrétny pes, požiadajte o radu veterinára. V závislosti na zdravotnom stave zvieraťa veterinárny lekár odporučí vhodnú dávku pohybu a typy hier odporúčané pre jednotlivých psov.

Preukázané bolo, že vzťah medzi človekom a psom je obojstranný. Ako pes dáva najavo, že k vám má dôveru? Prejavy náklonnosti zo strany psa sú pomerne ľahko čitateľné. Môžeme pozorovať:

• dožadovanie sa dotykov,
• olizovanie,
• strkanie ňufákom,
• záujem o všetko, čo robí majiteľ,
• dlhé uvítací rituály,
• ochotné nabádanie k spoločnej hre,
• prinášanie hračky,
• zaujímanie polôh, ktoré vyzývajú k hre,
• budú tiež chcieť človeka sprevádzať pri každodenných činnostiach, nezriedka vrátane spanie v jeho posteli.

Vyššie uvedené príklady sú začiatkom budovania dobrého, trvalého a pevného vzťahu. Aj ľudia ťažia z dobrého vzťahu so psom. Blízkosť so psom môže redukovať stres, znižovať krvný tlak, uvoľňovať. Ľudia, ktorí vlastnia psy, sú tiež viac fyzicky aktívny, než ostatní, vďaka prechádzkam so svojimi domácimi miláčikmi. Toto je len niekoľko príkladov výhod plynúcich z vlastníctva psa.

Ako sa správať tak, aby vás pes rešpektoval?

Sarah-Anne Reed, americká špecialistka na výchovu psov, má 8 rád pre majiteľov štvornohých miláčikov.

1. Nehovorte neustále so svojím psom

Zakaždým, keď sa pozriete na svojho psa a niečo mu poviete, je to pre neho začiatok konverzácie, rozhovoru. Psy nás vidia buď ako svojho vodcu alebo ako svojho nasledovníka. Ak sa s nimi neustále rozprávame bez toho, aby sme im dali príkaz, napríklad "sadni", je to ako celý deň žiadať človeka o pomoc bez toho, aby sme mu povedali, s čím potrebujete pomôcť. To u psíka môže spôsobiť stres, dokonca u neho môžete stratiť rešpekt a nebude vás pokladať za svojho pána.

2. Nenapravujte neustále zlé správanie

Neustále opravovanie alebo kričanie, keď váš pes urobí niečo zlé, znamená, že mu venujete pozornosť (ktorú milujú) za zlé správanie. A to bude robiť, ak výsledkom bude niečo, čo miluje. Pamätajte, že pozornosť je v podstate rozhovor. Podporujete toto správanie, pretože nadväzujete očný kontakt a rozprávate sa s nimi. V týchto prípadoch je lepšou taktikou ignorovať zlé správanie - doslova sa správať, akoby vás to nudilo.

3. Nepoužívajte rovnaký príkaz na všetko

Príkazy „Nie“ a „Zahoď!“ môžu byť pre psov príliš vágne. Špecifickosť je kľúčom k vytvoreniu pravidiel, ktorým bude váš pes rozumieť a bude ich dodržiavať. Ak vyskočia na pohovku a vy poviete ‚Nie‘ je to rovnaké ako to , čo poviete, keď budú obhrýzať konferenčný stolík alebo vám zoberú za topánku. Vášmu psovi to nedáva zmysel. Namiesto toho si vyberte frázy špecifické pre určité správanie, ako je skákanie, obhrýzanie nábytku, štekanie... Čím konkrétnejší ste, tým ľahšie bude pre vášho psa ľahšie vedieť, čo je správne.

4. Nepoužívajte celé vety

Nehovorte im celé vety. Psy určite rozpoznávajú krátke frázy a jednotlivé slová, ale čokoľvek dlhšie je pre nich veľmi mätúce. Buďte stručný, keď ich žiadate, aby niečo urobili, použite ich meno a jedno alebo dve slová.

5. Vodcom buďte vy

Niekedy musíte byť doslova vodcom. Keď opustíte dom so svojím psom, stávate sa jeho strážcom, ktorý zisťuje, či sa vonku nenachádzajú nejaké hrozby. Ak váš pes chodí pred vami, môže si myslieť, že je ten, kto je skutočne zodpovedný. Počas prechádzky nedovoľte, aby vás váš pes ťahal. Vy určujete tempo a smer cesty.

6. Rutina je základ

Psom sa darí rutinou. Aj pri hraní hier je dôležité stanoviť si pravidlá a štruktúru. Ak nie, urobí to za vás váš pes.

7. Prejavte im náklonnosť

Jednou z najlepších častí vzťahu človeka a psa je maznanie! Ako každý vzťah, aj obe strany potrebujú občas priestor. Naučiť svojho psa, že vlastníte svoj priestor, je nevyhnutné, aby ste naučili svojho psa rešpektovať vás. Ak váš pes kňučí, šteká, skáče po vás alebo vás štuchá, aby si získal náklonnosť, znamená to, že nerešpektuje váš osobný priestor a nebude vás počúvať v iných oblastiach výcviku a vedenia.

8. Konajte trpezlivo a pokojne

Psy nám vo svojom správaní odrážajú naše emócie. Trpezlivosť a pozitivita sú nevyhnutné na získanie rešpektu vášho psa. Frustrovaní, nahnevaní majitelia môžu stvoriť úzkostných psov. Psy nereagujú dobre ani na drsný a prísny tón... Aj keď pes spolupracuje, keď sa na neho hovorí prísne, zamyslite sa nad tým, na čom chcete, aby bol váš vzťah postavený. Strach?

Psy sú blízkymi príbuznými vlkov a vlci v prírode žijú v svorke. Rovnako ako vlci aj psi spoznali, že život v svorke je jednoduchší a že skupina je oveľa silnejšia, ako keď jedinec vystupuje úplne sám. Spoločne sa môžu lepšie chrániť pred nebezpečenstvom a skupinový lov býva tiež úspešnejší. Voľne žijúci vlci fungujú skôr na báze rodinného kruhu, pričom sa síce nechávajú viesť najskúsenejším a najstarším jedincom, avšak k agresívnym bojom o vládu, teda o pozíciu alfasamca, dochádza len zriedka. Nové štúdie týkajúce sa divoko žijúcich vlkov ukazujú, že jednoznačná alfa, ktorá vedie svorku vo všetkých situáciach, prakticky neexistuje. Hoci niektorí členovia svorky sa vymedzujú o niečo dominantnejšie voči ostatným, nesúvisí to s celkovou hierarchiou vnútri skupiny, skôr s danou situáciou, na ktorú je treba reagovať. Ak vlastní jeden vlk zo skupiny kosť, vystupuje v tom okamihu ako vodca, ktorý smie o kosti rozhodovať. Ostatní členovia svorky túto skutočnosť nespochybňujú, akceptujú ho pre danú chvíľu ako vodcu a stávajú sa jeho podriadenými. Tým sa však vlastník kosti nepasuje automaticky do role zvieraťa, ktoré vždy dostane jedlo ako prvé. Ak skolí iný člen svorky korisť, rozhoduje o jej osude on sám a nemusí ju prenechávať alfe. O tom, či je zviera dominantné alebo podriadené rozhoduje teda naozaj situácia a daný okamih. Ak by sa stalo, že niektorý z vlkov začne byť agresívny, bude týmto spôsobom vystupovať len voči jedincom, ktorí nepatria do jeho „rodiny“ a znamenajú ohrozenie pre jeho svorku, napríklad čo sa týka krmiva alebo teritória. Teda oproti pôvodnému presvedčeniu neinklinujú ani psi ani vlci k roli alfa jedinca, ktorý by musel svoju pozíciu neustále hájiť a dokazovať, že na ňu stačí.

Hoci sú v oblasti tzv. alfy dostupné nové štúdie, teórie o presadzujúcom sa jedincovi sa tvrdošijne držia v povedomí ľudí. Ak je pes voči svojmu pánovi neposlušný, vysvetľuje sa táto skutočnosť práve snahou prevziať rolu vodcu svorky. Chce sa etablovať do role vodcu svorky, prevziať moc a to na úkor pána. Pokiaľ výchova psa neprináša žiadúce výsledky a pes si robí, čo chce, býva to často ospravedlňované práve alfa rolou. Ale čo vlastne znamená dominancia? Spoznám ju podľa určitej miery neposlušnosti voči majiteľovi? A musí byť pes voči mne skutočne v podriadenej roli, aby ma poslúchal? Už roky sú experti a trenéri psov jednotní v tom, že výchova zvieraťa má zmysel len v tom prípade, ak pes akceptuje pána ako „vodcu svorky“. Aby si túto pozíciu človek posilnil, mal by majiteľ využívať rôzne metódy, ktoré psa budú utvrdzovať v tom, že je voči pánovi v podriadenej pozícii. Ešte dnes existuje názor, že pes by mal dostať krmivo až v okamihu, keď sa nejedol jeho pán. Tiež by pes nikdy nemal vstupovať do dverí skôr než pán a príp. spanie na posteli s pánom alebo na jeho obľúbenom mieste je pre psov tiež tabu. V mnohých odborných knihách zaoberajúcich sa tréningom je popisovaná technika, keď majiteľ zvieraťa má psa držať v podriadenej pozícii na zemi. Avšak časom sa ukázalo, že táto metóda so sebou prináša len mizivý úspech. Zmienené „problémy s dominanciou“ prejavujúce sa ťahaním za vodítko, ignorovaním povelov, agresívnym správaním pri rozdeľovaní krmiva alebo skákaním sa alfa tréningom väčšinou neodstránia. Čím je to spôsobené? Komplikácia celého alfa tréningu spočíva už v tom, že vychádza z myšlienky, že pes chce intuitívne prevziať velenie vo svorke a túto túžbu skúša stále znova a znova uviesť do praxe. Ako už bolo vyššie popísané, najnovšie štúdie dokazujú, že snaha o získanie pozície alfa je mierne povedané veľmi sporný bod. Preto vzniká otázka, či pes svoju ľudskú rodinu vôbec vníma ako svorku. Mnohí experti sa dnes domnievajú, že pes vníma ako svorku len jedinca rovnakého druhu a že psi sú si veľmi dobre vedomí skutočnosti, že nie sú ako my. Túžba dávať dominanciu za vinu javom ako je agresivita, neposlušnosť alebo tvrdohlavosť, by teda nebola len úplne chybná, ale jednalo by sa aj o prianie majiteľa, ktoré sa ale nikdy nesplní.

Fakty sú také, že pes nie je neposlušný preto, že je dominantný, ale preto, že bol nedostatočne alebo zle vychovaný. Čo je dominancia a odkiaľ ju poznáme? Aj keď veta: „Môj pes je dominantný, pretože pri chôdzi na vodítku ťahá, pretože chce udávať tón a prejavuje sa agresívne voči ostatným“ znie veľmi presvedčivo, nedá sa za ňu schovávať. Dominancia sa oveľa skôr prejavuje pozoruhodnou sebaprezentáciou a vnútornou vyrovnanosťou zvieraťa. Dominantní psi sú sebavedomí, nevydávajú zvuky ako je agresívne kňučanie alebo hlasité štekanie, aby sa presadili voči ostatným - nepovažujú to za nutné. V skupine vyvádzajúcich šteniat stojí dominantný jedinec skôr osamotený na okraji - nie je to preto, že by sa hanbil, ale preto, že tieto malé boje vo forme hry nepotrebuje. Drží sa vzpriamene, pohybuje sa stabilne a isto. Hlava a uši sú zdvihnuté. Chvost medzi nohami alebo zaguľatený chrbát, teda ukazovatele toho, že má pes strach alebo že je nervózny, uvidíme u dominantného jedinca zriedka.

Aj napriek týmto najnovším poznatkom nie sú ťažkosti plynúce zo strachu z dominancie zbytočné. Pes, ktorý sa prezentuje ako „macho“ a ignoruje všetky povely aj pravidlá, predstavuje hrozbu. Avšak namiesto toho, aby sme toto jednanie chybne spájali s dominanciou, je dôležité prísť na skutočnú príčinu problémov. Prečo ma pes neposlúcha, keď za tým nie je fakt, že sníva o tom, že prevezme rolu vodcu svorky? Čo za tým môže byť a ako môžem zasa uchopiť opraty pevne do rúk? To by sme Vám radi vysvetlili na nasledujúcich príkladoch. Ak pes neposlúcha na bežné povely ako je „miesto“, „sadni“, „ľahni“, „k nohe“, potom to nie je len nepríjemné, ale aj nebezpečné. Ak pôjdete na prechádzku s jedincom, ktorý nedokáže kráčať pri nohách, keď má a nepribehne na zavolanie, môže Vás to priviesť do vážnych ťažkostí. Podstatou celého problému nie je to, že pes je alfa, ktorá túži po sebapresadení, ale v zlej výchove zvieraťa alebo v chybách, ktoré sme pri výchove urobili. Znie to tvrdo, ale je to tak. Nezáleží na tom, či vlastníte sebavedomého vlčiaka alebo nervózneho teriéra, všetci psi sú schopní naučiť sa poslúchať na jednoduché povely. Avšak Vy sami si pri výcviku musíte byť istí a jednať tak, aby bolo zrejmé, že držíte opraty pevne v rukách a že sa psovi vyplatí, aby Vás poslúchal, napríklad môže dostať maškrtu za poslúchnutie alebo sa potom môže cítiť viac uvoľnene.

Získajte dôveru svojho psa

Jedným z najčastejších dôvodov neposlušnosti tkvie v skutočnosti, že povely nie sú jasné, pretože ich opakujete tak často (bez toho, aby sa niečo stalo) alebo pretože si vzájomne odporujú. Psi pozorne pozorujú reč tela - ak tá nezodpovedá vyslovenému povelu, vzniká pre psa dôvod k neuposlúchnutiu. Pokiaľ vydáte povel „Miesto“, ale sami nervózne poskakujete okolo, Váš pes len ťažko pochopí, že by mal zrovna kľudne sedieť. Dbajte teda na to, aby vyslovené povely budili dôveru. Povely musia byť jasné a jednoznačné a mali by prichádzať v správnu dobu. Psi im rozumejú, podobne ako pochvale alebo pokáraniu len v tom prípade, že sú viazané na určitý čin. Potrestať psa o hodiny neskôr za to, že vykonal potrebu na koberec, prinesie nulový výsledok, podobne ako keď mu budete pri ceste do supermarketu vysvetľovať, že na Vás musí počkať.

Keď pes ťahá za vodítko, ospravedlňuje to majiteľ často tým, že pes je dominantný a že si chce sám určovať smer cesty. V skutočnosti to žiadny pes nerobí z dominancie, ale preto, lebo ten, kto vodítko vedie, toto správanie toleruje. Tak veľa majiteľov, smejúc sa pobehujú za svojim šteniatkom a keď pes vyrastie, tak sa divia, prečo zviera za vodítko stále ťahá. Akonáhle si pes raz zapamätá, že ťahanie sa vyplatí, pretože sa dostane tým smerom, ktorým chce pokračovať, bude túto metódu pochopiteľne skúšať ďalej. Chodenie na vodítku teda opäť nie je otázkou dominancie, ale otázkou výchovy. Naučte svojho psa, že ťahaním za vodítko nič nedocieli. Ďalším obľúbeným opatrením je zostať stáť, keď pes začne za vodítko ťahať, alebo môžete prejsť pár krokov vzad. Pokračujte v ceste až vo chvíli, keď sa ťah na vodítku uvoľní. Toto cvičenie musíte dôsledne dodržiavať. Ak prejde psovi občas ťahanie za vodítko len preto, že sa ponáhľate a chcete mať prechádzku rýchle za sebou, zabere Vám oveľa viac práce, než psa naučíte, aby za vodítko neťahal a chodil smerom, ktorým chcete ísť Vy.

Pes sa nikdy nerodí ako agresívny. Prirodzene existujú plemená, ako sú rotvajlery, vlčiaky, dobermany alebo pitbuly, ktorí majú o niečo vyššiu potrebu chrániť „svoj majetok“ a nechajú sa ľahšie vyprovokovať, než napr. zlaté retrívery alebo labradory. Avšak žiadny pes len tak z rozmaru nenapadne človeka. Agresivita sa prejavuje u psov, ktorí sa cítia neisto alebo nepohodlne. Častým dôvodom agresivity voči cudzím ľuďom je aj samotný pán, pretože pes vycíti, že sa majiteľ cíti pred novo príchodzím neisto a preto má pocit, že by ho mal chrániť. Ak ste nervózni, keď oproti Vám ide v lese niekto cudzí alebo sa bojíte, že Váš pes začne agresívne štekať, akonáhle sa k človeku priblížite, bude Váš pes túto neistotu cítiť. Skúste psa ukľudniť tým, že na neho budete hovoriť alebo ho hladkať, prípadne obojím, čo psa uistí v tom, že je všetko v poriadku. Ukážte psovi, že máte situáciu pod kontrolou: Musíte Vašeho psa presvedčiť, že nie je dôvod k tomu, aby sa miešal do situácie alebo Vás chránil. Neukazujte mu svoj strach ani nervozitu. Vystupujte sebavedomo a pokúste sa agresivitu svojho psa - pokiaľ to situácia umožňuje - ignorovať. Nikdy na neho nekričte, naopak ho hlaďte a ukľudňujte, odmeňte ho, akonáhle cudzinec prejde a pes zachová kľud.

Psi sú od prírody egoisti, ktorí dbajú na svoj prospech. To dokazujú aj početné štúdie, teda túžba po ochránení jedla je len vrodená snaha o sebazáchovu. Zatiaľ čo u divoko žijúcich psov alebo vlkov je delenie sa o korisť prirodzenou záležitosťou a táto činnosť náleží momentálnemu vodcovi svorky, môže pri spolužití s človekom dôjsť k vrčaniu v okamihu, keď sa pán k miske blíži. Dôležité je, aby sa pes naučil, že jedlo si pred človekom chrániť nemusí. Dobrou metódou je kŕmiť psa priamo z ruky (podávať mu takto kostičky alebo maškrty). Pes potom bude vnímať prítomnosť človeka ako pozitívum. Ďalšou riskantnejšou možnosťou je odobrať psovi misku a dať mu ju až vo chvíli, keď sa ukľudní a začne prítomnosť človeka akceptovať.

Agresivita voči ostatným psom môže mať mnoho príčin. Dvoma najčastejšími sú, že si pes myslí, že sa musí medzi ostatnými presadiť alebo že druhého psa vníma ako konkurenciu, či už je to boj o kŕmenie, obľúbené miesto na odpočinok alebo pozornosť. Posledné menované nemá čo dočinenia so žiarlivosťou, ale len s tým, že pes si je od prírody vedomý svojich predností. Nejde o to ublížiť druhému, ale získať pre seba to najlepšie. Ten, kto má dvoch alebo viac psov, už bol určite svedkom niekoľkých takých podobných potýčiek medzi psami. Keď žije viac psov v jednej domácnosti: Ako majiteľ viacerých psov by ste mali so zvieratami jednať čo možno najvhodnejšie. Bolí nás, keď vidíme, že jeden pes neustále chňape po maškrtách alebo sa prevalí dverami, zatiaľ čo iný pes je skrátka tým utláčaným chudáčikom. Chceme tomuto správaniu zabrániť, ale častokrát je to ešte horšie. Psi si neberú osobne, keď ich človek vezme trochu na krátko. Budú v určitých situáciach akceptovať hierarchiu, aj keď pre mnohých iných budú „dominantní“. Pokiaľ budete očividne uprednostňovať slabšieho jedinca a druhého psa budete za jeho egoistické správanie hrešiť, poškodíte vzťah medzi oboma psami. Neposlušnosť, agresivita alebo rivalita nemajú teda s dominanciou čo robiť. Spravidla sa psi len nenaučili, že toto správanie je nežiadúce. Problém teda tkvie skôr v nás, v majiteľoch. Ak sa správa Váš pes z Vašeho pohľadu dominantne, je vo väčšine prípadov zle vychovaný. Psi sú silne orientovaní na svojho človeka a skúšajú, aké správanie sa im vyplatí a aké nie. Je dôležité, aby vo Vás pes videl zodpovedného partnera, ukážte mu, že Vám môže veriť a že mu v každej situácii poskytnete pomoc aj orientáciu, pričom však nebudete vystupovať ako „diktátor“.

Spoločné aktivity, vzrušujúce prechádzky a pocit úspechu, keď sa vám podarí posilniť puto s vaším psom. Ak máte so svojím psom dobrý vzťah, ktorý je založený na vzájomnej dôvere, máte takmer vyhraté. Máte totiž dobré predpoklady na to, aby ste získali pozornosť v každodennom živote vášho maznáčika. Pozornosťou psa nemyslíme iba jeho pohľad, ale tiež ochotu spolupracovať. Pozornosť je základným predpokladom komunikácie. A to platí nielen u psov, ale tiež u ľudí. Ve chvíli, keď sme pozorní, sme vnímaví a schopní komunikovať s ostatnými ľuďmi alebo so psami. Stručne povedané - vždy si potrebujeme získať pozornosť nášho psa, aby sme ho mohli bezpečne viesť každodenným životom. Vďaka tomu mu dokážeme povedať, ktoré správanie je žiaduce a ktoré naopak nie. A môžeme s ním komunikovať aj na diaľku.

Ak na nás pes reaguje na prechádzke, môžeme mu umožniť lepší kvalitu života. V prípade, že chcete vziať psa na prechádzku do lesa bez vodítka, je naozaj dôležité, aby vám venoval pozornosť a neustále na vás reagoval. My majitelia často nevnímame, že nám náš pes venuje pozornosť. Psí komunikácia totiž môže byť často nenápadná. Na prechádzke si preto zvyčajne nevšimneme krátkeho očné kontaktu, pretože sme myšlienkami inde. Potom sa čudujeme, že začne byť pes nepozorný. Prečo by nás ale chlpatáč mal neustále pozorovať, keď my sami na prechádzku vôbec nemyslíme? Na prechádzke preto sledujte, ako často vám pes skríži cestu, koľkokrát sa stretnete pohľadom, alebo kedy sa po vás pes ohlédne cez rameno.

Máme pre vás tip, vďaka ktorému ľahko spočítate, koľkokrát s vami pes naviazal kontakt. Do ľavej kapsy nohavíc alebo bundy si dajte pätnásť malých pamlskov. Pokaždé, keď k vám bude pes pozorný, preložte si pamlsok z ľavej kapsy do pravej. Prvé cvičenie neslúži na to, aby ste posilňovali žiaduce správanie a odmeňovali psa, keď je pozorný. Pozornosť je dôležitá pre prežitie našich psov. Je podstatné, aby potenciálne nebezpečenstvo dokázali psi vnímať veľmi rýchlo. Mozog maznáčika preto vyberá informácie podľa dôležitosti. Čím dôležitejší je emočný obsah informácie, tým väčšiu pozornosť jej pes venuje. Zviera najprv spracúva možné nebezpečenstvá a neznáme podnety. Ak mozog psa vníma niečo nebezpečné, začne rýchlo ignorovať nás - psičkárov. V tejto chvíli ide o dôležité rozhodnutia a nie o to, aké správanie sa od nás vyžaduje.

Ďalším dôvodom, prečo je pre psov obtiažne nám venovať pozornosť, je uspokojenie potrieb. Ak sa pokúsite odviesť pozornosť poľovného psa, ktorý práve zahliadol jeleňa, napríklad suchým krmivom, pravdepodobne si toho ani nevšimne. Suché krmivo je pre jeho mozog v tejto chvíli nepodstatné a potreba nasledovať jeleňa je väčšia. Z toho dôvodu musíte psovi ponúknuť niečo, čo pre neho má väčšiu hodnotu, aby ste uspokojili jeho potreby. Môže to byť napríklad kus kože. Vždy bude platiť, že my - majitelia psov - súperíme so životným prostredím. A určite ste sa už stretli aj s tým, že vášmu psovi prišla zaujímavejšia vôňa stromu než vy.

Nasledujúcim cvičením môžete cielene podporiť pozornosť svojho psa. Predpokladajme, že počas polhodinovej prechádzky ste si do kapsy preložili sedem pamlskov - pri tréningu, ktorý sme popisovali vyššie. Váš pes vám teda sedemkrát venoval pozornosť. Chcete zistiť, ako motivovať psa a zvýšiť jeho pozornosť? Skúste trénovať očný kontakt so psom postupne. Aby váš pes pochopil, že sa mu vyplatí na vás reagovať, začnite s výcvikom v prostredí s menším množstvom podnetov. Napríklad doma v obývacej izbe. Vezmite si tréningové pamlsky a sadnite si k psovi. Pokaždé, keď s vami chlpatáč nadviaže očný kontakt, podporte dané správanie tým, že ho odmeníte pamlskom. Následne cvičenie pozmeňte a postupne zvyšujte jeho obtiažnosť. Môžete napríklad vedľa psa položiť obľúbené hračky alebo krmivo. Váš pes by sa mal naučiť vám venovať pozornosť aj cez rušivé podnety. Ak na vás pes bude reagovať, môžete tréning vyskúšať tiež pri prechádzke. Odporúčame odmeny pri cvičeniach meniť. Pes tak nebude vedieť, akú odmenu môže očakávať, keď vám bude venovať pozornosť. Môžete vyskúšať napríklad pamlsky alebo obľúbené hračky. Odmenou ale môžu byť tiež rôzne aktivity so psom, ako sú napríklad spoločné psie hry a športy. Buďte kreatívni a snažte sa meniť výšku odmeny. Pamätajte, že pes nemusí byť neustále orientovaný len na vás, mal by venovať pozornosť tiež svojmu okoliu. Z toho dôvodu by ste preto nemali posilňovať každý očný kontakt.

Maximálna poslušnosť psa je výhodná pre vás aj pre vášho psieho kamaráta. Narušený vzťah založený na dôvere, keď pes bez otáľania vykonáva vaše pokyny, vám umožní tráviť spoločne čo najviac času. Už len z toho dôvodu, že psíka nebudete nechávať doma, pretože by na prechádzke zase ťahal, utekal a stváral neplechu. Obediencia sa skrátka vypláca. Slovo obediencia pochádza z angličtiny a neznamená nič iné než poslušnosť alebo ovládateľnosť. Psy sú od prírody veľmi učenlivé a pretože nás milujú, snažia sa väčšinou vyhovieť našim pokynom. Naučiť psa naprostej poslušnosti býva pre majiteľov často obrovský problém. Sme len ľudia a chybujeme. Väčšinou tiež podceníme svoje sily a púšťame sa do výcviku, o ktorom toho zasa toľko nevieme. Aj také jednoduché pokyny, ktoré by mal zvládať každý psík, ako napríklad „sadni“ a „zostaň“, môžu pre nás aj pre našich štvornohých miláčikov predstavovať trápenie. Sadni, ľahni, čakaj, ku mne, alebo aport. To sú základné pokyny, ktoré je schopný sa naučiť každý pes. Základný výcvik psa obsahuje práve tieto cviky poslušnosti a obratnosti. Výcvik k poslušnosti je podmienkou pre ďalšie špeciálne výkony, pokiaľ ich budeme po našom parťákovi požadovať. Najčastejšie chyby, ktorých sa pri výcviku dopúšťame sú nedôslednosť, keď poľavujeme z požiadavkov, alebo psíkovi dávame polovičné alebo nedbalé pokyny, ktorým nerozumie.

Čím skôr sa prútik ohýba... Toto ľudové porekadlo sa celkom úspešne dá preniesť do výchovy psov. Je ale dôležité výcvik psa poslušnosti prispôsobiť veku, schopnostiam a výcvikovým predpokladom. Výcvik psa by mal byť vždy zaujímavý, pes by sa nemal nudiť. Zároveň je potrebné rešpektovať jeho fyziologické potreby a nikdy ho necvičiť až do úplnej únavy. Vhodné sú prestávky, počas ktorých sa pes môže hrať a regenerovať. Dôležité je rešpektovať tiež povahové rysy psa - niektorí sa učia rýchlejšie, iní potrebujú viac trpezlivosti a dôslednosti. Povely, ktoré psa učíme, musia byť jasne artikulované. Pre každý povel zvolíme jedno slovo, ktoré jasne vyslovujeme a pridáme tiež pokyn rukou alebo iné posunky. Tie musia byť vykonané vždy rovnako a takým spôsobom, aby ich pes zaznamenal. Spočiatku je nutné opakovanie a trpezlivosť. Našim cieľom by ale malo byť to, aby psík vykonal povel presne, rýchlo a na jeden pokyn. Pokiaľ už sa psík pokyn naučil, nemali by sme z jeho dokonalého prevedenia poľaviť. Keď zaznamenáme, že cvik ešte nevykonáva bezchybne, vrátime sa o krok späť a znovu ho ladíme k dokonalosti. Dôležitá je pritom sebareflexia: skutočne sme dali jasný pokyn? V každom kynologickom sprievodcovi je jasne napísané toto pravidlo: za nepodarený výkon psa nikdy netrestáme! Necháme ho chvíľku si odpočinúť a potom cvik v pokoji skúsime zopakovať. Dbáme pri tom na jasne daný pokyn. Táto metóda cukru, v ktorej chýba povestný bič, predstavuje akúsi pozitívnu motiváciu psa. Výcviku sa nebude báť (nespojí si ho s trestom) a naopak sa bude snažiť cvik predviesť čo najlepšie, pretože si poslušnosť spojí s odmenou - pohladením, pamlskom a radosťou svojho pánička. Prirodzenosťou psov je totiž snaha robiť nám, ľuďom, radosť. Inak povedané, úspešný výcvik, ktorý vedie k dokonalej poslušnosti psa, je postavený na vyvolaní príjemných a nepríjemných pocitov.

Každý deň je iný a platí to aj pri výcviku. Sú niektoré objektívne okolnosti, ktoré môžu znižovať sústredenosť, alebo výkon psa. Ostatne, to poznáme aj sami na sebe, citlivým ľuďom stačí zmena počasia a už cítia svoje limity. Podobne na tom môžu byť aj psy. Únava - dookola opakovaný cvik vedie spravidla k únave, ktorá otupuje pozornosť, pes stráca o výcvik záujem a môže byť podráždený. Príprava - pred cvičením by sa mal psík prebehnúť a vyvenčiť. Pripravte pamlsky, obojok, vôdzku a pribaľte tiež trpezlivosť a pevné nervy. Cvičiteľ je len jeden. Jasné povely sú predpokladom úspechu. Svoj vzťah budujte na dôvere. Jedným z najčastejšie spomínaných plusov, ktoré uvádzame pri hodnotení nášho vzájomného vzťahu so psom, je bezpodmienečná psia oddanosť a láska. Zdá sa, akoby záležalo len na tom, že pes je tu vždy pre nás, pripravený dokázať nám svoju náklonnosť.

Veľmi dôležitá je ale otázka, ktorú by sme si mali všetci položiť: „Rešpektuje ma môj pes?“ Pes vám totiž môže prejavovať všetku lásku a zároveň vás nemusí rešpektovať ako svojho „vodcu svorky.“ Zvykne napríklad brať do papulky vaše šaty a topánky alebo ohrýzať nábytok? Skáče na vás, keď sa teší vášmu príchodu domov? Sú nejaké vaše príkazy, ktoré úplne ignoruje? To sú znaky nerešpektovania vašej pozície vodcu napriek ostatným prejavom oddanosti a lásky. Dáva tým najavo, že ste si v rodine rovní a nemusí sa vám podriadiť.

Skúšanie hraníc alebo odkiaľ pokiaľ

Ak vás pes považuje za člena svorky na svojej úrovni, tak preňho nepredstavujete vodcu, ktorého treba rešpektovať. Mnohí ľudia si povedia, že veď to je fajn. Koniec koncov pes je považovaný za najlepšieho ľudského priateľa. Psy ale nechcú, aby vo svorke panovala rovnosť a len veľmi málo sa ich rodí s túžbou po vedení svorky.

Tým, že pes nerešpektuje vaše domáce teritórium a pravidlá, vám hovorí: “Hej, vôbec si nie som istý, čo odo mňa chceš, takže budem skúšať odkiaľ pokiaľ mi dovolíš, kým sa staneš vodcom “. Ľudia na túto situáciu reagujú niekedy úplne opačne a nesprávne. Vedia, že ich pes sa správa nekorektne, ale oni do toho nezasiahnu, aby nastolili disciplínu a nápravu, lebo sa obávajú toho, aby nezranili psie city.

Začarovaný kruh

Táto situácia sa stále opakuje a stáva sa z nej akýsi začarovaný kruh. Pes pokračuje v hľadaní a skúšaní hraníc „odkiaľ pokiaľ“ a človek sa stáva viac a viac frustrovaný. No namiesto toho, aby stanovil psovi pevné pravidlá, jasné usmernenia a hranice, ktoré potrebuje, začne kričať a rozčuľovať sa. To na chvíľku psa zastaví ale neučí ho to, že inokedy sa to už nesmie opakovať.

Bez svojho vodcu stráca pes istotu, pocit spolupatričnosti ku svorke a zmysel života. Je to preňho veľmi frustrujúca situácia a sklamanie. Frustrované psy potom spôsobia veľké množstvo rozličných problémov vďaka svojmu nepredvídateľnému správaniu. Na to, aby ste získali rešpekt vášho psa, sa potrebujete stať vodcom svorky. Vysvetlíme vám ako to funguje.

Na začiatku je dôvera

Ešte predtým než vás pes začne rešpektovať a nasledovať, musí vám začať dôverovať. Najlepší spôsob ako si získať takúto dôveru je byť pokojný ale rozhodný vždy keď ste spolu s ním. Pokojná energia ho uistí, že sa nemá čoho obávať, lebo vy ste stále kľudný, bez napätia alebo smútku. Rozhodnosť a sebaistota ukážu psovi, že máte veci pod kontrolou.

Pre každého psa je kľudná ale rozhodná energia skoro ako magnet. Ak pozorujete pri hre svorku psov, všimnite si, že niektorí z nich k sebe priťahujú pozornosť a sympatie ostatných. Kdekoľvek sa pohnú, ostatní ich nasledujú. Je to prirodzený a nevynútený inštinkt. Keď zvládnete cítiť a vyžarovať kľudnú a rozhodnú energiu, všimnete si, že, váš pes vás začne prirodzene nasledovať. Bez toho aby vám uberal životný priestor a plietol sa vám pod nohy. Gratulujeme! Váš pes vám začal dôverovať.

Ujať sa úlohy vodcu

Úlohou vodcu svorky je poskytnúť ostatným psom ochranu a správny smer. Ak sa váš pes bude cítiť bezpečne, začnete si plne dôverovať. Ďalším krokom bude nastoliť mu pravidlá a hranice, naučiť ho čo všetko smie a čo nie.

Keď ste už nastolili vzájomnú dôveru a vysvetlili si, čo patrí len vám, pes vás začne rešpektovať a hľadieť na vás ako na vodcu svojej svorky. A jeho láska k vám rozhodne nebude menšia ako predtým. A viete prečo? Lebo vás už dlho miluje tak veľmi ako len vládze. Ostávajte pokojní a rozhodní a budete rešpektovaní!

tags: #co #mam #robit #aby #ma #pes