Čo je spisovné pes šteka alebo pes brecha: vedenie áno, nadmerné štekanie áno alebo nie?

Štekanie je pre psa prirodzená forma komunikácie. V bežnom živote nám a svojmu okoliu tak pes oznamuje, čo je pre neho dôležité a reaguje na vonkajšie podnety. Každý majiteľ psa by mal určitú "normálnu" úroveň štekotu od svojho psa očakávať a tolerovať. Niekedy sú ale hlasové prejavy psa príliš časté alebo štekanie vlastne takmer neustáva. Život so psom sa v takom prípade stáva veľmi náročným ako pre majiteľa, tak aj pre jeho okolie. Dôvodov na intenzívne štekanie môže byť viac. Všimnite si, na čo váš pes alebo šteňa šteká a podľa konkrétnej situácie začnite s výcvikom.

Štekanie ako bežná súčasť komunikácie a rámce výcviku

Štekanie je normálne správanie psa a šteňatá z neho nevyrastú, ale môžete podniknúť pozitívne kroky na jeho obmedzenie a naučiť svojho psa alternatívnym spôsobom komunikácie. Štekanie môže byť spôsob, ako zistiť, čo vášho psa desí alebo je mu nepríjemné. Pamätajte, že vašou úlohou ako "rodičia" psieho člena rodiny je chrániť jeho zdravie, čo znamená nevystavovať ho situáciám, ktoré ho príliš stresujú. Zo všetkého najviac budete potrebovať veľkú porciu trpezlivosti. Neočakávajte výsledky cez noc a ani to, čo bude fungovať na jedno šteňa alebo psa, nemusí fungovať na iného. Kričať na svojho psa, aby bol ticho, jeho štekanie nezníži. Cieľom je zistiť, prečo váš pes šteká, a potom mu poskytnúť alternatívny spôsob komunikácie alebo odstránenie podnetu, ktorý spôsobuje štekanie. Udržujte svoje tréningy pozitívne a optimistické. Štekanie je úplne bežnou súčasťou komunikačných nástrojov vášho psa. Buďte pri výcviku dôslední. Pes zvyknutý na vylučovanie vonku sa bude dožadovať prechádzky v prípade potreby sa vyvenčiť. Vycvičte ho, aby namiesto štekania zacinkal zvončekom pri dverách. Také štekanie sa snažte ignorovať. Akonáhle na psa zareagujete, aj zlobou, bude to presne to, čo chcel štekaním vyvolať.

Nácvik ticha a manažment prostredia

Ďalšou možnosťou je psa zabaviť alebo unaviť. Opäť platí, že hra, zamestnanie psej mysle a dostatok cvičení môže intenzitu štekania obmedziť. Predovšetkým je ale dôležité na samotu šteňa zvykať od mala. Najprv odídeme na niekoľko minút s tým, že psovi povieme slová, ktoré si bude v budúcnosti s nadchádzajúcou samotou spájať. Napríklad "Ja prídem." Dáme mu nejakú hračku alebo napríklad kosť, ktorá ho na dlhšiu dobu zamestná. Ideálna je v tomto prípade Yoggies Fit kocka lisovaná za studena. Odídeme len na chvíľu, a keď pri návrate bude doma ticho, pochválime a odmeníme. V tomto prípade budete potrebovať pomoc priateľa so psom a trochu času. Nechajte ho stáť mimo dohľadu alebo dostatočne ďaleko, aby váš pes na jeho psa ešte neštekal. Akonáhle sa váš priateľ a jeho pes objaví v dohľade, začnite kŕmiť svojho psa maškrtami. Prestáňte kŕmiť, akonáhle váš priateľ a jeho pes zmizne z dohľadu. Tento postup niekoľkokrát opakujte. Majte trpezlivosť a nesnažte sa postupovať príliš rýchlo. Môže trvať mnoho dní až týždňov, kým bude Váš pes venovať pozornosť Vám bez toho, aby na druhého psa štekal.

Prikážte mu uložiť sa do jeho pelechu, napríklad povelom "Na miesto!" Keď pes je v pelechu, otvorte dvere návšteve. Akonáhle sa zdvihne a začne štekať, dvere zase zatvorte. Opakujte, kým nezostane ležať v pelechu a nebude štekať, aj keď návšteva bude vo vnútri bytu. Nešetrite pochvalami a odmenami pri správnej reakcii. Rovnako tak cvičte to, aby pes zostal v pelechu bez štekania, keď niekto zazvoní na zvonček. Bude potrebné, aby si pes na čokoľvek, čo ho núti reagovať štekaním, postupne zvykol. Snažte sa odvrátiť jeho pozornosť v takej situácii od spúšťača tým, že ho budete kŕmiť maškrtami a udržiavať očný kontakt.

Techniky a pomocné prostriedky

V posledných rokoch sa zvýšila obľuba používania elektrického obojku pri odnaučovaní štekania. Ide o prostriedok veľmi účinný, ktorý ale patrí do ruky iba poučenému a zodpovednému majiteľovi. Nesprávne používanie elektrického obojku môže nenapraviteľne poškodiť psychiku psa a narušiť nezvratne jeho vzťah k majiteľovi. Pri správnom použití sa pes veľmi rýchlo odnaučí nadmerne štekať a väčšinou nie je nutné tento obojok používať dlhodobo.

Pri výcviku odnaučenia nadmerného štekania budete potrebovať veľa maškŕt. Pamätajte, že aj maškrty sa počítajú do denného energetického príjmu a nadmerná spotreba maškŕt môže byť príčinou nadváhy psa. Preto sa snažte používať malé maškrty, napríklad Yoggies výcvikové hovädzie alebo morčacie maškrty, ktoré ako čistá sušená svalovina budú aj pri väčšom príjme pre organizmus psa ideálne. Rovnako tak bude výborne vyhovovať Yoggies mrazom sušené (lyofilizované) mäso.

Ak na štekajúceho psa kričíte, v jeho očiach sa práve nadšene pridávate k spoločnému „svorkovému štekaniu“. Výsledkom nie je ticho, ale ešte väčší hluk a emócie vystrelené do stropu. Ale pozor, skôr než začnete riešiť štekanie tréningom, oplatí sa vylúčiť zdravotný problém.

1. Skôr než psa naučíte prvé „ticho“, musíte eliminovať príležitosti, ktoré problémové správanie vyvolávajú. Je to ako s diétou - ak nechcete jesť sladké, nekúpite si krabicu koláčov na stôl. Všetko začína manažmentom prostredia. Ak máte psa na dvore, ktorý „visí“ na plote a rieši každý pohyb na ulici, je v neustálom vizuálnom napätí. Skúste kritické miesta oplotenia znepriehľadniť tieniacou sieťou alebo drevenou výplňou. Keď pes prestane „loviť“ očami, jeho mozog prestane vysielať signál k útoku. Podobne to funguje aj v byte - odsuňte pelech z predsiene, kde pes počuje každý krok na chodbe, do pokojnejšieho kúta.

2. Nácvik povelu „Ticho“. Keď už máte prostredie pod kontrolou, prichádza na rad nácvik povelu „Ticho“. Zabudnite však na dril. Správna cesta vedie cez precízne načasovanie. Sledujte svojho psa pri okne. V tej istej sekunde musí prísť „úplatok“ - tá najlepšia maškrta, akú doma máte. Musíte psovi predať myšlienku, že ticho je zaujímavá práca, ktorá sa mu sakramentsky oplatí. Postupne žiadajte viac. Najprv odmeňte sekundu, neskôr päť.

3. Mnoho majiteľov robí tú istú chybu: snažia sa psa unaviť nekonečným hádzaním loptičky. Výsledkom je však pes s kondíciou maratónca a hladinou adrenalínu v nebesiach. Tu nastupuje mentálna únava. Práca nosom, alebo tzv. nosework, je pre psa najprirodzenejšia a najnáročnejšia aktivita. 15 minút hľadania maškŕt v čuchacom koberci spotrebuje viac energie ako hodinový beh pri bicykli. Rovnako dôležitý je fyziologický „vypínač“ stresu - žuvanie a olizovanie. Mechanické spracovávanie sušenej kože alebo lízanie plnenej hračky stimuluje uvoľňovanie endorfínov a preukázateľne znižuje stresový hormón kortizol.

Existujú triky, ktoré profesionálni tréneri a behavioristi používajú „v zákulisí“. Aromaterapie a upokojenie: Veterina nie je len o liekoch. Difuzér s kvalitným levanduľovým olejom alebo špeciálne psie feromóny (DAP) v miestnosti, kde pes najviac šteká, dokážu výrazne znížiť hladinu excitácie. Pes, ktorý je fyziologicky pokojnejší, má vyšší prah dráždivosti. Strategické kŕmenie (Time-blocking): Ak viete, že kritický čas štekania je vtedy, keď sa susedia vracajú z práce (napr. medzi 16:00 a 17:00), presuňte kŕmenie na tento čas. Použite plniacu hračku (Kong) alebo lízaciu podložku. Zmena trasy a stereotypu: Psy často štekajú, lebo sú „prestimulovaní“ z tej istej nudnej trasy. Skúste tzv. decompression walk - dlhé vodítko, les, minimum vnemov a len čuchanie.

Hra na schovávačku so zvukmi: Ak pes šteká na zvonček, urobte z neho spúšťač hry. Zazvoní zvonček? Okamžite hoďte hrsť pamlskov do trávy alebo na koberec. Pes namiesto štartu k dverám skloní hlavu a začne čuchať. Pravidlo „Tri a dosť“: Toto je skutočný game changer. Nechajte psa trikrát zaštekať (ohlásil vám „nebezpečenstvo“), potom príďte k nemu, pozrite sa smerom, kam šteká, povedzte: „Ďakujem, vidím,“ a odveďte ho preč za maškrtou.

Na záver je dôležité pripomenúť si jednu vec: cieľom tohto celého snaženia nie je pes, ktorý nikdy nezašteká. Štekanie je jeho reč a my mu ju nechceme vziať. Naším cieľom je pes, ktorý vie štekot ukončiť, keď mu potvrdíte, že situáciu máte pod kontrolou. Budovanie ticha v domácnosti si vyžaduje čas, dôslednosť a predovšetkým vašu pokojnú prítomnosť. Ak sa vám stane, že pes opäť vybuchne pri dverách, neberte to ako zlyhanie. Je to len signál, že musíte urobiť krok späť - upraviť prostredie alebo viac unaviť jeho hlavu.

Príčiny a rozdelenie štekania

Účinne zamedziť rušivému šteknaniu psa znamená najprv poznať jeho príčinu. Štekanie spustené pudovou reakciou je pre psa prirodzené a žiaduce, pretože súvisí s obranou svorky. Dochádza k nemu pri stretnutí s cudzou osobou, zvieraťom alebo objektom, ktorý zasahuje do teritória vášho psa. Štekanie je inštinktívnou reakciou na možný zdroj ohrozenia. Účelu zodpovedá aj samotná intonácia a spôsob štekania. Na obranu využíva pes hlboký hrdelný štekot s výhražnou intonáciou. Pokiaľ váš pes však šteká vytrvalo, prenikavo a neodbytne, ide pravdepodobne o spôsob, ktorým si vyžaduje vašu pozornosť. Najväčšie problémy vo všeobecnosti majiteľom spôsobuje nepretržité štekanie psa, keď je sám doma. Dokáže vyviesť z miery všetkých susedov v dome a skomplikovať tak vaše spolužitie. Príčinou je najčastejšie tzv. separačná úzkosť psa. Pri vašom odchode pociťuje psík strach, že sa už nevrátite a nie je schopný tento pocit spracovať. Môže ale aj vyštekávať z čistej nudy alebo vynucovania pozornosti.

1. Pokiaľ je váš psík príliš mladý, ešte skrátka nie je zrelý na disciplínu. Základnú poslušnosť bude pri dôslednej výchove zvládať asi od 6. mesiaca veku. Ak je váš štvornohý kamarát ešte šteniatko, prípadne pochádza z útulku alebo si u vás ešte len zvyká, je úplne normálne, že cíti neistotu. Dajte mu potrebný čas, aby si na prostredie zvykol. 2. Prvé nutné pravidlo je, aby váš pes rozumel, keď od neho niečo žiadate. Vymedzte psovi základné hranice a pripravte mu v domácnosti miesto, ktoré bude iba jeho - na miesto ho odkážte vždy, keď začne štekať a zaveľte „ticho“. Každý úspech dôrazne chváľte! Dávajte psovi najavo, že ste jeho milujúci chovateľ, ale v žiadnom prípade nie ste jeho babysitter. Hierarchia vzťahov stojí na kamarátstve, ale s jednoznačnou autoritou na vašej strane. Buďte preto dôslední a neustupujte. Vždy zabráňte tomu, aby pes chodil všade za vami aj tam, kde vás to obťažuje (na toaletu, do kúpeľne alebo spálne), a ani na krok sa od vás nepohol. Vždy ho odkážte na jeho miesto. 3. Prechádzajúce body ste splnili, ale pes stále šteká? Vynechajte veľkolepé rozlúčkové a uvítacie rituály. Psíkovi môžete nechať v pelechu váš starý sveter, deku, alebo čokoľvek, z čoho bude cítiť vašu vôňu. Pokiaľ sa nič nezmenilo a po vašom odchode pes stále hodiny šteká, zaobstarajte mu protištekací obojok. Rušivé štekanie si pes vďaka obojku spojí s nepríjemným pocitom spôsobeným korekciou na obojku. Pes si tieto signály obvykle veľmi rýchlo priradí k svojmu správaniu a nežiaduce štekanie tak ustáva.

Obojky proti šteku a ich varianty

Obojky ponúkajú možnosť korekcie zvukom, vibráciou, či impulzom, a dostupným variantom je taktiež ultrazvuk alebo sprej. Obojky ponúkajú aj korekcie v niekoľkých stupňoch, ktoré nastavíte podľa citlivosti a dispozícii vášho psa. Automaticky narastajúca korekcia zabezpečí, že jednotka pri zaštekaní upozorní psa najprv zvukom, potom vibráciou a elektrickým impulzom. Pes sa rýchlo naučí, že prvý stupeň korekcie je varovanie a utíši sa už pri tomto stupni. Niektorí psi sa princíp naučia do niekoľkých hodín, iným to trvá pár dní či týždňov. Predtým, než obojok začnete používať, nechajte psa, aby si naňho zvykol. Nastavte správnu intenzitu korekcií tak, aby na ňu pes zareagoval bežným gestom ako je pohyb ušami, spozornenie, olíznutie ňufáku, a pod. Celý proces so psíkom nacvičte. Obojok mu nasaďte, krátko ho pohlaďte, dajte povel „čakaj“ a potom odíďte. Po krátkej dobe sa vráťte a postup môžete opakovať s dlhšími intervalmi vašej neprítomnosti. Ak je pri vašom návrate ticho, psa intenzívne pochváľte.

Ponuka na trhu je široká a preto zoženiete varianty pre malé aj veľké plemená psov, obojky proti štekaniu aj vytiu s rôznymi druhmi korekcií. Zariadenia rozoznávajú štekanie dvoma spôsobmi: pomocou vibrácií hlasiviek na krku psa alebo zvukom štekotu. Ultrazvuk sa šíri vo vysokých frekvenciách, ktoré ľudské ucho nezachytí, u psov je to však inak. Výhodou korekcie ultrazvukom je, že je úplne tichá pre jej okolie a zaznamená ju iba pes. Pre korekciu štekania môžete zvoliť aj sprejové obojky. Vibrácie objavíte ako medzistupeň zvukových a elektrostatických korekcií, alebo ako samostatnú variantu. Variant korekcií s impulzom patrí medzi najúčinejšie typy korekcií. Medzi elektródami zariadenia na obojku prebehne slabý elektrostatický výboj, ktorý je v kontakte s kožou psovi nepríjemný asi ako jemné uhryznutie. Pokiaľ s obojkom zaobchádzate podľa inštrukcií, neexistuje dôvod, prečo by mal psovi ublížiť.

Jednotka na obojku bude po vašom nastavení reagovať na štekot psa korekciou - určitým typom signálu, ktorý bude psovi nepríjemný. Ultrazvukové obojky sú tiché pre okolie a počuje ich len pes. Pokiaľ s obojkom nezaobchádzate správne, môže to skôr zhoršiť vzťah než ho zlepšiť. Preto je dôležité pomaly zvykať psa a postupne zvyšovať intenzitu len podľa toho, ako pes reaguje.

Protištekacie zariadenia a situácie v susedstve

Keď šteká váš susedov pes alebo iný rušíci, je dobré situáciu riešiť diplomaticky. Porozprávajte sa s majiteľom psa a upozornite ho na rušenie s cieľom nájsť spoločné riešenie. Neútočte, nekriknite a neohovárajte psov. Upozornite majiteľa jasne, že vás pes ruší. Ak je protištěkací búdka v dosahu štekajúceho psa, vnútorné mikrofón zachytí zvuk a zariadenie sa automaticky aktivuje. Ultrazvuk počuje psy, ale je nepočuteľný pre väčšinu ľudí. Búdka Goodlife Silencer, Goodlife Silencer MAX, Petsafe a ďalšie modely fungujú na princípe detekcie a ultrazvukovej korekcie. Protištěkacie jednotky môžu byť samostatné alebo integrované do búdky, často s možnosťou diaľkového ovládania.

Vo chvíli, keď pes zašteká, zabudovaný mikrofón zachytí štekot v dosahu a ultrazvuková búdka vydá psovi nepríjemný tón. Protištěkacia búdka je vhodná pre všetkých psov, ktorí nemajú sluchové problémy. V prípade, že Váš psík nereaguje, môžete zakúpiť niektorý z protištekačích obojkov. Búdkam a obojkom sa zvyčajne vyžaduje prvotné zoznámenie a adaptácia psa na nový spôsob komunikácie.

Rozpoznávanie a rozlišovanie typov štekania

Štekávanie nie je automaticky agresia. Jednou z najväčších chýb pri interpretácii psieho správania je presvedčenie, že štekanie znamená agresivitu. Pes môže štekať zo strachu, neistoty, frustrácie, vzrušenia, prekvapenia alebo snahy upozorniť na niečo neobvyklé. Mnoho psov šteká práve preto, aby sa vyhli konfliktu. Namiesto útoku využívajú hlasový prejav ako bezpečný spôsob komunikácie. Ak sa pes drží v odstupe, cúva alebo snaží sa zväčšiť vzdialenosť, často nejde o agresiu, ale o obrannú reakciu.

V dlhodobom pohľade je dôležité identifikovať spúšťače: pohľad na človeka, ráno alebo večer, ruch na ulici, prítomnosť iných psov, špecifické zvuky alebo hmatateľné podnety. Pes reaguje na jemné signály rozoznávané čuchom, pohybom a očným kontaktom. Psy čítajú reč tela lepšie než ľudia; očný kontakt môže byť pre psa výzvou a tempo chôdze či prítomnosť dieťaťa sily signálov môže vyvolať štekanie. Preto je dôležité, aby majiteľ správne reagoval na tieto signály a budoval pozitívne skúsenosti.

Situácie uvedené v textoch a ich odporúčania

• Štekanie pri príchode majiteľa: budovanie očakávania, ktoré môžu následovať chválu a odmenu za ticho.
• Štekanie na zvonček: možnosť hra a dekompresná aktivita na znižovanie nadmerného vzrušenia.
• Separačná úzkosť: postupné zoznamovanie s odstupmi, nosenie, hra s nosom a mentálne cvičenia na vyčerpanie stresu.
• Tréning ticha a pozitívne posilnenie: odmena za chcené správanie a ignorovanie oslabenia štekania pri nevydávajúcej reakcii.
• Manažment prostredia: ukrytie zdrojov spúšťačov, odstránenie stimulu z dohľadu, a presun pelechu do tichšieho kúta.
• Využívanie technológií: búdky, obojky, ultrazvuk a ďalšie pomôcky, ktoré môžu znížiť štekanie, vždy však s ohľadom na psychiku psa a bezpečnosť.

Špeciálne poznámky a rady pre majiteľov

Pred zavedením obojku alebo búdky je dôležité, aby pes na tieto prostriedky zareagoval bežným gestom (pohyb ušami, olíznutie ňufáka). Celý proces nacvičte, postupne zvyšujte čas neprítomnosti a vždy pochváľte psa, keď ostane ticho. Dávajte pozor na primerané dávky maškŕt, aby nedošlo k nadmernému kalorickému príjmu a nadváhe. V prípade akýchkoľvek zdravotných problémov konzultujte veterinaire. Pred všetkým riešením problémov štekotu je vhodné vylúčiť zdravotný problém a vyhľadať radu kvalifikovaného trénera alebo behavioristu, aby sa vyhnulo zlým návykom a zhoršeniu správania.

Štekanie je prirodzená časť psieho jazyka a reči. Cieľom nie je úplné umlčanie psa, ale naučiť ho ukončovať štekanie v prípade potreby a pri situáciách, kde je to vhodné. S pokojnou prítomnosťou, správnym tréningom a vhodnými nástrojmi sa dá dosiahnuť, že pes dokáže vyše stíšiť jemný štek či využiť reč na sociálnu interakciu bez rušenia okolia.

Тento článok zhŕňa rozličné pohľady na štekanie, jeho význam, spúšťače a používanie prostriedkov na jeho zníženie. Dôležité je chápať štekot ako formu komunikácie a hľadať spôsob, ako mu pomôcť psa komunikovať efektívne a s rešpektom k okoliu.

tags: #co #je #spisovne #pes #steka #alebo