Írsky vlkodav je plemeno psa domáceho uznané v FCI pod číslom 160. Plemeno bolo vyšľachtené a pôvodne využívané ako sliedič. Vyšľachtili ho Rimania usídlení na území dnešného Írska. Jeho pomenovanie nepochádza z jeho vzhľadu, ale z pôvodného určenia, tento pes mal byť používaný pri love vlkov. Je to veľké, odolné a ľahko ovládateľné plemeno psa. Írske vlkodavy majú veľkú hlavu hranatého tvaru, dlhý, svalnatý krk, svižný krok a ostrý zrak.
Telo írskeho vlkodava je tvarom podobné anglickému chrtovi, ale mohutnejšieho vzrastu a je pokryté drsnou najčastejšie sivou až žltkastou, škvrnitou srsťou (môže byť aj červená, čierna, biela, hnedá, alebo fŕkaná). V kohútiku tento pes dosahuje priemernú výšku 90 cm, štandardom pre výšku vlkodava je rozpätie medzi 85 - 90 cm u psov, sučky môžu byť o 5 - 10 cm nižšie. Akceptovaná minimálna hmotnosť psa je medzi 55, u sučky 48 kg. Aj keď mladé psy dosahujú proporcie dospelého psa už vo veku 7 mesiacov, za dospelé sa považujú psy až vo veku 18 - 22 mesiacov.
Írke vlkodavy sú prívetivé, trpezlivé, ušľachtilé, pozorné, veľmi inteligentné a dobre znašanlivé voči deťom. Sú bezvýhradne lojálne k svojmu pánovi a jeho rodine. Ich prirodzená povaha ich nepredurčuje do úlohy strážnych psov. Írsky vlkodav sa nedožíva vysokého veku. Ich dĺžka života býva v rozpätí 5 až 9 rokov. Najčastejšími príčinami ich uhynutia, podobne ako pri ďalších veľkých plemenách bývajú srdcovocievne choroby, rakovina kostí a gastroenteriálne ochorenia.
Írsky vlkodav je jedným z najväčších psov na svete. V stredovekom Írsku sa používal na lov vlkov a medveďov, dnes však slúži výlučne ako rodinný pes. Napriek svojej impozantnej veľkosti je tento chrt veľmi vľúdny a maznavý. Žiaľ, tento priateľský obor je však tiež dosť náchylný na choroby a má pomerne krátku očakávanú dĺžku života. Cíti sa najpohodlnejšie, ak môže ležať na mäkkej pohovke a pritúliť sa k svojmu majiteľovi. Tento nežný obor má tendenciu zabúdať, že je jedným z najväčších psov na svete a nie len malým izbovým psíkom.
Jeho mierne búrlivá povaha tak má za následok nielen nejednu zhodenú vázu, ale aj nejedného nepríliš stabilného člena rodiny. Írsky vlkodav je však v zásade dobrosrdečný pes, ktorý nepotrebuje takmer nič viac ako byť nablízku svojej rodine. Toto plemeno je orientované na ľudí a je veľmi prítulné. Vlkodav neustále vyhľadáva očný kontakt so svojím opatrovateľom a uisťuje sa, že mu venuje dostatok pozornosti. Chov len vonku v koterci preto pre tieto spoločenské psy neprichádza do úvahy. Nadovšetko milujú deti a tešia sa, keď je celá rodina pokope. Dokonca aj k cudzím ľuďom je vlkodav otvorený a priateľský - pokiaľ teda prichádzajú s dobrými úmyslami. Vďaka svojej vnímavej a ostražitej povahe rýchlo rozpozná, keď to niekto s jeho rodinou nemyslí dobre, a je schopný v takom prípade odvážne zasiahnuť. Kvôli svojej nedostatočnej ostrosti však nie je vhodný ako výlučne strážny pes.
Ktorý zlodej by však chcel skúšať trpezlivosť tohto štvornohého obra? Vnútorný pokoj, ktorý tento impozantný čistokrvný pes vyžaruje, je pozoruhodný. Je nenáročný, trpezlivý a ľahko sa prispôsobuje rôznym každodenným situáciám. Vrodená vyrovnanosť vlkodava by však nemala zastierať skutočnosť, že bol pôvodne lovcom a bežcom. Ako poľovný pes a chrt má preto stále dosť výraznú potrebu behu a lovecký inštinkt, ktorý by sa nemal podceňovať. Potrebu rýchleho a voľného šprintu možno u vlkodava uspokojiť tzv. coursingom, na dostihoch chrtov alebo na špeciálnych dráhach. Na spoločných prechádzkach alebo výletoch na bicykli alebo na koni ho radšej držte na vôdzke, pretože ho môže kedykoľvek premôcť jeho vnútorný lovecký inštinkt.
Už len vzhľadom na jeho veľkosť a lovecký inštinkt je u írskeho vlkodava nevyhnutný dôsledný a láskyplný výcvik. Ak sa váš pes skoro naučí najdôležitejšie povely, môžete mu neskôr dať väčšiu voľnosť. Vlkodava, ktorý sa spoľahlivo nechá privolať, môžete na určitých (povolených) miestach pustiť na voľno skôr ako psa, ktorý tento povel ovláda len raz za čas. Od tohto plemena by ste však nemali očakávať slepú poslušnosť. Napriek svojej náklonnosti k ľuďom prejavuje inteligentný a sebavedomý írsky vlkodav niekedy trochu tvrdohlavosti. Preto mu niekedy trvá trochu dlhšie, kým zareaguje na povely. Ak však trochu rozumiete výcviku psov a budete k vlkodavovi pristupovať s potrebnou dôslednosťou, láskou a trpezlivosťou, užijete si s týmto mierumilovným plemenom veľa zábavy.
„To je poník?“ - podobné poznámky nie sú na prechádzkach s írskym vlkodavom ničím výnimočným. S priemernou výškou v kohútiku 81 až 86 cm priťahuje tento čistokrvný pes bezpochyby pozornosť - či už chce, alebo nie. Inak skromný írsky vlkodav patrí koniec koncov medzi najväčších psov na svete. Štandard plemena uvádza 79 cm ako minimálnu výšku u samcov. Suky sú o niečo menejšie s minimálnou výškou 71 cm. Rekordná výška v kohútiku je 106 cm. Tomu samozrejme zodpovedá hmotnosť týchto obrovských štvornohých priateľov. Samce vážia najmenej 54,5 kg a suky najmenej 40,5 kg. Napriek svojej majestátnej veľkosti a značnej hmotnosti však tento čistokrvný írsky pes nikdy nepôsobí nemotorne. Ako typický chrt má štíhlu svalnatú postavu a hlboký hrudník. Tzv. ružicové uši sú posadené dosť vzadu na úzkej lebke. V pomere k jeho veľkosti sú relatívne malé.
Organizácia Irish Kennel Club akceptuje aj všetky farebné variácie, ktoré sa vyskytujú u škótskych jeleních psov. Írsky vlkodav je nielen jedným z najväčších plemien psov na svete, ale aj jedným z najstarších. Rovnako ako jeho blízky príbuzný, anglický chrt, má pravdepodobne pôvod v arabskom svete. Archeologické nálezy dokazujú, že veľké psy podobné chrtom existovali už v starovekom Egypte a do Európy a na Britské ostrovy sa dostali s Keltmi v treťom storočí pred Kristom. V starovekom a stredovekom Írsku boli tieto veľké a silné psy, ktoré boli vhodné na lov vlkov, medveďov, diviakov a losov, veľmi žiadané. V stredoveku boli medzi vysokou šľachtou, ktorej bolo vlastníctvo týchto impozantných poľovných psov vyhradené, rozšírené tzv. wolfhounds (vlkodavy).
Írsky vlkodav sa stal symbolom postavenia a vyhľadávaným darom pre iné európske kráľovské rody. Tak ako pre mnohých iných poľovníckych psov, aj pre írskeho vlkodava bol skazou vynález strelnej zbrane. Vďaka zbraniam boli poľovnícke psy čím ďalej tým viac zbytočné a vlkodavy tak boli čoraz vzácnejšie. S cieľom zachrániť posledných jedincov bol v polovici 17. storočia zavedený zákaz vývozu vlkodavov z Írska. Počet exemplárov však naďalej klesal a ďalšiu ranu plemenu zasadilo vyhubenie vlka v Británii a Írsku okolo roku 1800. V polovici 19. storočia bolo toto plemeno prakticky vyhynuté. To, že írsky vlkodav dodnes existuje a uznáva sa ako plemeno, je zásluhou Škóta Georgea Grahama. Graham skrížil niekoľko posledných jedincov so škótskymi jeleními psami, dogami, barzojmi a inými plemenami. Výsledný „nový“ a o niečo silnejší a väčší vlkodav bol prvýkrát predstavený na výstavách koncom 70. rokov 19. storočia a čoskoro potom bol uznaný klubom British Kennel Club. Na prelome 19. a 20. storočia sa prvé chovné zvieratá dostali do Severnej Ameriky a na európsky kontinent, kde však populácia vlkodavov takmer úplne zanikla v dôsledku dvoch svetových vojen. Počet nových vrhov sa v polovici 20. storočia opäť zvyšoval len pomaly, pričom najviac ich bolo tak ako predtým zaznamenaných na Britských ostrovoch a v Severnej Amerike. Hoci sa írsky vlkodav od 70. rokov 20. storočia opäť začal častejšie chovať v kontinentálnej Európe, mimo anglosaské oblasti je toto veľké čistokrvné plemeno stále zriedkavé.
Ako (takmer) všetky obrovské plemená, aj írsky vlkodav, bohužiaľ, trpí mnohými zdravotnými problémami. Chov čoraz väčších a rýchlejších psov spôsobil, že zdravie plemena sa dostalo do úzadia. Priemerná dĺžka života vlkodavov je tak dnes len šesť až sedem rokov. Podľa štúdie uverejnenej v roku 2005 sa len 9 % všetkých vlkodavov dožíva 10 a viac rokov. Väčšina však umiera pred dosiahnutím 8 rokov a niektorí sa dokonca dožívajú len 5 rokov. Táto pomerne nízka očakávaná dĺžka života nás núti zamyslieť sa nad zdravím plemena. Pre serióznych chovateľov je tak dnes zdravie plemena opäť najvyššou prioritou. Problémy s kosťami a kĺbmi, ako je dysplázia bedrového kĺbu (DBK) a dysplázia lakťového kĺbu (DLK), stále patria medzi najčastejšie ochorenia írskeho vlkodava. Medzi ďalšie často diagnostikované choroby patria aj srdcové choroby, torzia žalúdka, epilepsia a rakovina kostí.
Samozrejme, nie každého írsky vlkodav postihne uvedené choroby, ale riziko je veľmi vysoké v porovnaní s inými psími plemenami. Pri výbere chovnej stanice je dôležité overiť zdravie chovných línií a žiadať rodokmeň. Aktuálna cena šteniat u renomovaných chovateľov je približne 1 500 až 2 000 eur. Od „výhodných ponúk“ z internetu alebo novín je lepšie utiecť, pretože môžu viesť k vyšším nákladom na veterinárnu starostlivosť. Zodpovednosť za zdravie plemena však nesie nielen chovateľ. Ako kupujúci musíte dbať na zdravie svojho psa a na to, čo ovplyvňuje jeho zdravie okrem genetiky, vrátane stravy, starostlivosti a životného štýlu.
Podľa pokynov expertov je dôležité poskytovať peskú stravu bohatú na kvalitné mäso, zeleninu a primerané množstvo obilnín. Aj preto je vhodné venovať pozornosť zloženiu krmív a vyhýbať sa pridaným cukrom, sóje alebo extrahovaným chuťovým zlepšovačom. Výživný jedálniček má zabezpečiť rast a vývin, najmä u šteniat, s dôrazom na primeraný pomer vápnika a fosforu a na vyvážený príjem energie, aby sa predišlo problémom s kostnými epifýzami a DBK. Pri raste je vhodné používať dve až tri denné dávky a zaistiť dostatočné odpočívanie po jedle, aby sa znížilo riziko torzie žalúdka.
V dospelom veku je potrebné prispôsobiť stravu podľa úrovne aktivity: aktívny pes potrebuje viac energie, rodinný pes menej. Vlkodavom vekom je tiež dôležité sledovať zmeny na tele a správaní a konzultovať ich s veterinárom. Starostlivosť o srsť je relatívne nenáročná, pravidelné kefovanie stačí, ale v období roztáčania srsti alebo strihania je potrebné dbať na kvalitu srsti a pokožky. Zdravie, výživa a pohyb sú kľúčové pre dlhšiu a kvalitnejšiu existenciu tohto plemena.