Farba psa zvyčajne nie je pri výbere domáceho maznáčika rozhodujúca, ale je to vlastnosť, ktorá môže byť dôležitá. Čierny pes nie je spájaný so smolou ako čierna mačka, ale napriek tomu sa zvyčajne vyberá najmenej často zo všetkých farieb. Existujú mýty, že čierne psy sú agresívnejšie. Skontrolujte si tiež, aké sú výhody čierneho psa a či je niečo špeciálne, čomu by ste mali venovať pozornosť pri starostlivosti o neho.
Označenie „bojové plemeno“ je všeobecné označenie pre všetky plemená, ktoré boli vyhodnotené ako nebezpečné. Mnohí odborníci však zastávajú názor, že pojem „bojové plemená psov“, sám o sebe nesie diskriminačné zafarbenie. Žiadny pes sa nenarodí ako bojový, ale je tak vychovaný človekom. Aj z jazvečíka môžete vychovať „bojového“ psa. Ale samozrejme pokúšanie jazvečíkom je vnímané ako menej nebezpečné než stisk čeľuste bojového psa.
Najobľúbenejšie čierne plemená psov
Vytvorili sme zoznam 7 najobľúbenejších čiernych plemien - skontrolujte, či je na ňom váš vysnívaný pes.
1. Doberman
Tento čierny pes je typickým predstaviteľom stereotypných nebezpečných psov - hlavne vďaka kinematografii, kde sa tieto psy v takejto úlohe ukázali. V skutočnosti je to nebojácny a silný pes, ale s veľmi mierumilovnou povahou. Okrem najobľúbenejších čiernych a hnedých farieb sú to aj modrá a biela. Málokedy sa doberman cíti ohrozený. Negatívnu povesť mu zapríčinili najmä niektoré filmové inscenácie, kde ho vykreslili ako agresora alebo pekelného psa. Je dobre cvičiteľný a trpezlivý. Strážny, mohutný a atletický pes, ktorý avšak potrebuje poriadnu výchovu, výcvik, a pri ktorom sa určite buchne po vačku.
2. Čierny labradorský retriever
Nie je dostupný len v čiernej farbe, ale v tejto farbe je takmer taký populárny ako hnedá verzia. Oči labradora sú orieškové alebo hnedé a nos je čierny alebo tmavohnedý. Čierny labrador dokonale vyvracia myšlienku, že čierne psy sú agresívne - je to dokonalý príklad jemného, pokojného, tmavého priateľa. Pokiaľ zatiaľ nemáte so psami skúsenosti, potom by bolo lepšie nezačínať hneď s bojovým plemenom, ale zvoliť si iné zviera, napr. labradora alebo zlatého retrívera, prípadne kríženca z útulku.
3. Dlhosrstý nemecký ovčiak
Čierny je o niečo menej obľúbený ako pálený pastiersky pes, ale povahovo sa nelíši. Môže však byť o niečo väčší a srsť môže byť dlhšia. Tieto nebojácne, inteligentné, aktívne a ľahko cvičiteľné psy vynikajú takmer v každej aktivite vrátane ochrany. Sú vynikajúcimi policajnými a záchranárskymi psami no takisto sú z nich aj skvelé rodinné a strážne psy. K členom rodiny sú prístupné a priateľské, no v prípade ohrozenia sa v nich prebúdza silný ochranársky pud.
4. Veľký bradáč
Srsť tohto najväčšieho zo všetkých bradáčov môže byť čisto čierna alebo so svetlým odtieňom. Je to výborný strážca a obranca, ako aj priateľský a pokojný rodinný pes. Zvedavý na svet, energický a trpezlivý. Jeho srsť si však vyžaduje veľkú starostlivosť - správnu úpravu a kefovanie. Veľkí bradáče sú silné, a dominantné psy s vysokou mierou lojality a inteligencie. Veľká naviazanosť na svoju rodinu a prirodzený ochranársky pud z nich robí excelentných strážnych psov. K tomu však potrebujú neustálu pozornosť, dôsledný tréning a blízkosť k členom svojej rodiny.
5. Veľký pudel
V tomto zozname nemohol chýbať pudel čierny, hoci farebné spektrum tohto plemena je pôsobivé a asi najbohatšie zo všetkých plemien - od čiernej, cez striebornú, sivú, hnedú, plavú a marhuľovú, až po bielu. Pudel je - aj v rozpore so stereotypmi - nielen krásny, ale aj mimoriadne inteligentný pes.
6. Francúzsky buldoček
Toto plemeno, ktoré je v poslednej dobe mimoriadne obľúbené, je dostupné aj v čiernej farbe. Buldogy sú veselé, energické a priateľské spoločenské psy. Nevyžadujú veľa starostlivosti a majú nádherný charakter.
7. Jazvečík
Kedysi veľmi obľúbený pes, dnes oveľa vzácnejšie plemeno. Aj keď jazvečík nemôže byť čisto čierny, jednou z najobľúbenejších odrôd je čierna s pálením - preto jej miesto v našom zozname. Je to tvrdohlavý, sebavedomý pes, ktorý vyžaduje veľa pohybu - rozhodne nie typ gaučový. Jeho jemnosť a priateľská povaha k ľuďom z neho však robia skvelého rodinného psa.
Nevýhody čierneho psa
Niektorí ľudia mylne považujú sklon k agresivite za najväčšiu nevýhodu čierneho psa. Pravdepodobne pochádza z tých istých legiend, v ktorých čierna mačka prináša smolu a s realitou to nemá absolútne nič spoločné! Agresivita nie je nikdy geneticky podmienená - a rozhodne nezávisí od farby. Ani psy zo zoznamu psov považovaných za agresívnych nemusia vykazovať agresívne správanie.
Ak sa vrátime k skutočným nevýhodám čiernej farby srsti, môžeme spomenúť predovšetkým sklon k prehrievaniu. Čierny pes priťahuje UV žiarenie a rýchlejšie sa zahrieva, preto by mal byť v horúcom počasí chránený pred slnkom. Na starostlivosť o srsť v lete sa oplatí používať šampóny na čiernu srsť a kondicionéry, ktoré zabránia zosvetľovaniu srsti na slnku a často obsahujú filtre chrániace pred UV žiarením.
Bohužiaľ, čierny pes tiež vykazuje známky skorého starnutia - šedá je výraznejšia. Samotným majiteľom to väčšinou nevadí (psom ešte menej), ale v útulkových psoch je problém jasný - čierne psy vyzerajú rýchlejšie ako "seniori", takže je menej pravdepodobné, že budú adoptované.
Výhody čierneho psa
Po prvé, čierne psy môžu byť očarujúce a ich srsť je zvyčajne zdravá a lesklá. Na rozdiel od bielych psíkov nie je ich starostlivosť taká náročná - čierna srsť totiž nežltne ani nešedne.
Bojové plemená psov: Mýty a realita
Viacerí chovatelia a tréneri psov sa zhodujú na tom, že oficiálne - neoficiálne zoznamy bojových plemien psov sú založené na negatívnej povesti, stereotypoch a zlej propagácii v spoločnosti a médiách. Kombinácia veľkosti, často možno nie „priateľského“ vzhľadu a negatívneho prípadu môže o psovi vytvoriť ilúziu ako o útočníkovi či psovi agresorovi. To následne spôsobí, že sa spoločnosť na dané plemeno psa upne a začne ho na základe jeho znakov a minulosti vnímať ako nebezpečného.
Ako sme spomenuli v úvode, kategória bojových psích plemien nie je oficiálna a ide len o všeobecné označenie pre psie plemená, ktoré sú na základe ľudských pohnútok spojených s ich účelom využívania a minulosťou, považované za nebezpečné. Je faktom, že existujú psie plemená, ktoré sú menej spoločenské a nie sú to ideálne psy k deťom, no to neznamená, že ide o bojového či agresívneho psa. Odborníci sa zhodujú na tom, že označenie či kategorizácia ako „bojové plemeno psa“ má diskriminačný charakter a aj preto neexistuje žiadny kynologický ani právny štandard pre takúto segmentáciu psích rás.
Toto označenie sa často využíva pri psoch, ktoré sú veľké, majú vyvinuté výrazné svalstvo a vzhľadom nepôsobia práve príliš priateľsky. Ide však veľmi často o predsudok. Mnohokrát sú jedince na zoznamoch nebezpečných plemien tie plemená, ktoré v minulosti boli šľachtené ako strážne psy, psy určené na lov zvierat, ochranu majetku pred votrelcami, medveďmi, vlkmi a podobne. Áno, faktom je, že mnohé tieto plemená boli historicky chované a cvičené aj za účelom boja v psích zápasoch. Aj dnes v 21. storočí sú v niektorých krajinách (Rusko /oblasť Kaukazu/, Japonsko, Latinská Amerika a ďalšie) psie zápasy stále legálne. Nie je sa teda prečo čudovať tomu, že v niektorých štátoch a regiónoch sveta je chov určitých plemien úplne zakázaný alebo prísne regulovaný legislatívou.
Povaha bojového psa
Ako sme spomenuli v úvode, kategória bojových psích plemien nie je oficiálna a ide len o všeobecné označenie pre psie plemená, ktoré sú na základe ľudských pohnútok spojených s ich účelom využívania a minulosťou, považované za nebezpečné. Žiadny pes sa nenarodí ako bojový, ale je tak vychovaný človekom. Aj z jazvečíka môžete vychovať „bojového“ psa. Ale samozrejme pokúšanie jazvečíkom je vnímané ako menej nebezpečné než stisk čeľuste bojového psa.
Rovnako ako stafordšírsky teriér, tak aj napr. rotvajler patria svojou podstatou skôr medzi priateľské a mierumilovné jedince. V rukách skúseného jedinca pôsobí rotvajler skôr uvoľnene než útočne. Napriek tomu získalo toto plemeno zlú povesť kvôli útokom na ľudí a mimo iné aj na deti. V 19. storočí bol však rotvajler veľmi obľúbený, predovšetkým u šľachty. Jeho úlohou bolo hlavne strážiť a hnať dobytok. Od roku 1910 sa však tento pes využíva skôr pre policajné a vojenské účely. Podobne ako ľudia s vysoko muskulárnym vzhľadom môžu aj silní psi byť vo vnútri veľmi citliví a mierni - hlavne ak sú v tomto jednaní podporovaní. Podobne je tomu aj pri výchove ľudí. Ak rodičia synovi neustále podsúvajú, že je „padavka“ len preto, že je citlivý a ukazuje skôr svoju jemnú stránku než tvrdé jadro, tak dieťa túto stránku začne skôr potláčať a nechá vystúpiť svoje tvrdšie ja. V tomto prípade tiež nemôžeme viniť dieťa, rovnako ako by sme nemali viniť psa. U psa je treba trvať na tom, aby sa správal tak, ako je vo svorke dovolené. Vlci, žijúci vo svorke vedia, že ak nebudú rešpektovať pravidlá, budú zo svorky vylúčení. Pre psa platí prakticky to isté. Jeho svorkou je v tu chvíľu rodina s dieťaťom.
Strážni psi vs. bojoví psi
Pri výchove bojového psa Vás podporia miestne psie školky. Tamojší odborníci si dokážu poradiť aj s potenciálne nebezpečnými psami a ukážu Vám, ako by ste so psom mali zachádzať. Ako vychovať napríklad Pitbulského teriéra, aby zostala zachovaná jeho prirodzená povaha strážneho psa a zároveň sa správal ako rodinný miláčik? Mnohí sú si vedomí, že bojoví psi disponujú obrovskou silou a výdržou a sú to vodci. Potrebujú výbeh aj dlhé prechádzky, tiež intenzívnu zábavu. Ako veľmi užitočné sa ukazuje mimo iného aj trénovanie so psom vo voľnom priestore bez vodítka. Posilňuje to prepojenie a tiež možnosť kontroly. Celkovo to bude mať pozitívny efekt aj v prípade, že potom pes pôjde na vodítku. Rozhodne bude na psa mať dobrý vplyv, keď s ním budete pravidelne pracovať aj bez vodítka.
Ak si vezmete domov psíka už v šteňacom veku. Čím skôr výchovu prevezmete, tým lepšie sú Vaše šance na to, že psík bude milým, príjemným spoločníkom. Vyhýbajte sa trestom, drilu a tvrdému zachádzaniu. Pretože výchova zakládajúca sa na trestoch vyvoláva vo zvierati trvalý pocit strachu, čo môže agresívne správanie len priživiť. Aj bojoví psi však potrebujú veľa lásky. To však neznamená, že ich máte rozmaznávať. Láskyplná výchova spočíva skôr v jasných pravidlách, precíznych poveloch a dôslednosti. Len tak sa u Vás bude pes cítiť bezpečne. Bezpečie je tým najlepším predpokladom pre to, aby zviera bolo dobre naladené, mierumilovné a poslušné.
Pozrite si tréning policajných psov
Na čo dbať pri chove bojového plemena
Bojové plemená psov rozdeľujeme do 2 kategórií. Kategória 1 je charakterizovaná ako „s najväčšou pravdepodobnosťou nebezpečná“, kategória 2 potom ako „zdanlivo nebezpečná”. Pre psov oboch kategórií platí v niektorých krajinách zvýšená daň. Potencionálni záujemcovia tu musia predložiť výpis z registra trestov, ak si chcú adoptovať bojového psa z útulku. Musia tiež predložiť osvedčenie o spôsobilosti, ktoré získajú po absolvovaní príslušného kurzu. Pes musí úspešne prejsť testom osobnosti. Ďalším možným testom je test uvoľnenia košíka z ňufáku.
Motivácia k zadováženiu si psa „bojového plemena“ býva rôzna. U osôb, ktoré si zviera berú z útulku, za tým stojí väčšinou proste láska k zvieratám. Hoci sa stáva, že bojové plemená psov bývajú objednávané na internete od pochybných dodavateľov a v tomto prípade väzí motivácia budúceho majiteľa pravdepodobne v niečom inom.
Aké plemená sú v niektorých krajinách zakázané
Ak sa spýtame vedcov, odborníkov alebo chovateľov, potom nie sú za jedno v tom, ktoré plemeno je najnebezpečnejšie na svete. Na základe častých útokov na ľudí sú mnohé bojové plemená psov v určitých krajinách zakázané. Nesmú tu teda byť chované ani predávané.
Americký buldog, ktorého chov je zakázaný v Dánsku či Singapure, pochádza z južnej Ameriky a pôvodne bol využívaný k lovu divokých prasiat. Termín “Bandog” označoval v stredoveku veľkého psa, ktorý v noci chránil osobný majetok obyvateľov. Dnes označuje „Bandog“ kríženca amerického pitbulského teriéra a mastiffa. Je zakázaný vo všetkých krajinách, v ktorých sa nesmú chovať psi, ktorých krížením toto plemeno vzniklo. Mastino Napoletano, alebo neapolitánsky mastiff, bol pôvodne nasadzovaný do krvavých gladiátorských zápasov, ktoré prebiehali v Koloseu v starom Ríme. Rímskymi légiami bol používaný aj ako vojnový pes. V dnešnej dobe je toto plemeno nasadzované hlavne tam, kde nájde svoje uplatnenie, teda napr. k ochrane domov. Mastiff nesmie byť chovaný doma v Singapure. V Rumunsku psa možno vlastniť, pokiaľ majiteľ získa špeciálnu výnimku (majiteľ sa musí preukázať špeciálnym certifikátom, v ktorom garantuje, že pes je psychicky v poriadku a neútočí). Búrsky buldog, označovaný ako farmársky pes, pochádza z južnej Afriky, kde bol chovaný ako strážny pes. Túto funkciu plní vynikajúco a nie je agresívny, dokonca miluje deti. Dogo Argentino, alebo argentínska doga bola vyšľachtená z cordobského bojového psa a ďalších bojových plemien, ako je nemecká doga. Plemeno bolo využívané k lovu veľkých divokých zvierat, ako sú žirafy alebo pumy. Dogo Canario, známa ako kanárska doga, pochádza ako napovie názov, z Kanárskych ostrovov. V roku 2001 došlo k smrteľnému zraneniu v dôsledku kusnutia tohto psa. Majiteľ zvieraťa bol odsúdený ako vrah a skončil vo výkone trestu za mrežami.
Pozrite si tréning policajných psov
Najspoľahlivejšie strážne psy
Mnoho plemien psov má prirodzene zakorenený inštinkt ochraňovať svoj domov a rodinu, no niektoré plemená sú na to vhodnejšie ako iné a sú predurčené byť vynikajúce strážne psy. Ideálne strážne psy sú verné svojim pánom a za každých okolností chránia svoju rodinu, domov a majetok pred nebezpečenstvom. Sú nebojácne, ostražité a vie kedy majú zakročiť proti votrelcom. Dobré strážne psy nie sú agresívne, pokiaľ je to možné, vyhýbajú sa útokom a snažia sa neznámych skôr varovať, zastrašiť, zastaviť a vyštekať až do príchodu svojho pána. Sú povahovo vyrovnané, majú dlhý prah dráždivosti a vedia vycítiť kedy majú narušitelia zlé úmysly. Povahové danosti strážneho psa je možné do veľkej miery naučiť akékoľvek psie plemeno správnym výcvikom a socializáciou, no určité plemená ich majú vpísané v génoch a sú na úlohu strážnych psov predurčené.
- Nemecký ovčiak: Tieto nebojácne, inteligentné, aktívne a ľahko cvičiteľné psy vynikajú takmer v každej aktivite vrátane ochrany.
- Rotvajler: Má vďaka svojmu vzhľadu často reputáciu nebezpečného, agresívneho alebo dokonca bojového psa, no v skutočnosti je to priateľský, verný a inteligentný pes, ktorý nadovšetko miluje svojho pána a rodinu a neváha ju ochrániť pred nebezpečenstvom.
- Akita Inu: patria k najvernejším psom vôbec. Tieto odvážne a ostražité psy sú prirodzene nedôverčivé k neznámym a vždy budú s noblesou ochraňovať vás, vašu rodinu a majetok.
- Kaukazský ovčiak: bolo po stáročia využívané na ochranu ovčích stád, majetku a rodiny v akomkoľvek počasí a túto úlohu si dokonale splní aj v súčasnosti.
- Slovenský čuvač: bol v minulosti ako väčšina súčasných strážnych psov využívaný na ochranu ovčích stád.
- Tibetská doga: je nepodplatiteľný strážca svojej rodiny a zvereného územia.
- Doberman: je pre vás ideálnym kandidátom na strážneho psa.
- Veľký bradáč: sú silné, a dominantné psy s vysokou mierou lojality a inteligencie.
- Austrálsky ovčiak: má ochranu a stráženie v krvi.
- Pyrenejský horský pes: je strážca telom a dušou.
Týchto chcete mať v lese pri sebe: DESAŤ psov, ktoré by spacifikovali aj medveďa!