Pod vedením Ing. Karla Hartla bol v roku 1955 vypracovaný projekt na získanie služobného plemena spĺňajúceho mimoriadne požiadavky kladené na psa službu v pohraničnej stráži ČSSR. Náčelník služobnej kynológie pohraničnej stráže Karel Hartl vypracoval projekt na získanie krížencov vlka so psom, ktorý zahŕňal okrem preskúmania otázok medzidruhového kríženia aj problematiku fyziologických rozdielov medzi psami, vlkmi a ich krížencami. Prvé krížence sa narodili v CHS Libějovice zo spojenia vlčice Brity a nemeckého ovčiaka Cézara z Březového háje; narodilo sa päť šteniat, z ktorých sa v ďalšej plemenitbe uplatnila suka F1 Bety a suka F1 Berta. Berta odchovala v CHS Šamorín niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie. Z Bertiných šteniat sa v ďalšom chove uplatnila suka Osa a psy Old a Odin, ktorí prispeli svojím genetickým materiálom aj medzi prvými civilnými chovateľmi.
Ďalší významný prínos pochádza z druhej línie vytvorenej z potomkov vlčice Berty a nemeckého ovčiaka Kurta z Václavky; prvý vrh tejto línie tvorilo šesť šteniat, ktoré sa narodili 21. mája 1960. Tretiu líniu predstavujú kríženci vlka Arga so sukou nemeckého ovčiaka Asta z SNB, ktorí sa narodili v roku 1968 v CHS polície v Býchorech. Už prvé krížence boli podrobené výcviku a testovanej na schopnosť sociálnej väzby na človeka; psy boli buď zaradené do služby, alebo ich predávali civilným chovateľom.
Významné míľniky a organizácia chovu
V 60. rokoch 20. storočia bol chov ČSV na Slovensku organizovaný iba v chovateľskej stanici PS v Malackách pod vedením majora Františka Rosíka. V roku 1968 došlo k zmene vo funkcii náčelníka kynológie PS a program chovu krížencov bol zastavený; Rosík a Bratislavská brigáda PS však vytvorili podmienky pre ďalší chov československého vlčiaka. V roku 1974 obohatil chov ďalší vlk Šarik, ktorého potomkovia sa uplatnili aj v civilnom chove.
V roku 1966 vznikol návrh budúceho štandardu plemena a Hartl sa pokúsil o jeho registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu; konečným cieľom bolo zapísať plemeno do hlavnej plemennej knihy. Ďalší pokus o založenie klubu v roku 1970 zlyhal; koncom 60. rokov prišiel rozkaz, ktorý experiment kríženia vlka a nemeckého ovčiaka zastavil. Krížence zostali na Slovensku, kde pokračovalo chovanie pod vedením mjr. Františka Rosíka, čo vytvorilo dostatočne veľkú chovnú základňu pre uznanie plemena.
Na Slovensku vznikol silný tlak na uznanie plemena; Klub chovateľov československého vlčiaka (KCHČSV) bol založený 20.03.1982 v Brne, pričom jeho predsedom sa stal František Rosík. Federálny výbor chovateľských zväzov ČSSR potvrdil 02.04.1982 založenie celoštátneho klubu so sídlom v Prahe a pobočkou v Bratislave. Oficiálne bolo plemeno uznané ako národné v roku 1983, a FCI uznala československého vlčiaka v roku 1989.
Popis plemena a jeho charakteristiky
Československý vlčiak je veľký pes, ktorý svojím vzhľadom pripomína vlka. Dosahuje výšku v kohútiku minimálne 65 cm pre psy a 60 cm pre feny; telo má obdĺžnikového rámca s pomerom výška:dĺžka 9:10 a dlhými bedrovými aj hrudnými končatinami. Srst je hustá s rovnými chlpmi, farba žltosivá až striebornosivá so svetlou maskou. Pohybuje sa klusom; temperament je výrazne aktívny a vo snehu dokáže dlhšie vytrvalo bežať a dobre sa orientovať v teréne. Vlčiakov charakterizujú mimoriadne vyvinuté zmysly a silná orientácia na rodinu alebo svorku.
Chovanie odráža vlčie prvky a kríženie so psom prináša špecifické povahové rysy. Je ťažšie vychovateľný ako čistokrvné psy, nerobí nič zbytočne a neopakuje činnosti, pri ktorých mal negatívnu skúsenosť. Podľa potreby sa nevies aj bez drilu a vyžaduje dôslednú socializáciu na človeka a dobrý vzťah s psovodom. Srsť je odolná voči vetru, alebo minimálne samočistiaca; plzne dva krát do roka a vyžaduje pravidelné česanie počas presrsťovania.
Typický exteriér a vitalita
- Výška: minimálne 65 cm (psy), 60 cm (fenky); horná hranica neutvorená.
- Rám tela: obdĺžnikový s pomerom 9:10.
- Srsť: hustá s rovnými chlpy; farba žltosivá až strieborná s svetlou maskou.
- Oči: úzke, šikmé, jantárovej farby; uši trojuholníkové, vzpriamené.
- Chvost: nasadený vysoko, pri pokoji môže byť nosený nižšie.
Genetická výbava plemena zahŕňa vlčie prvky, ktoré vedú k zvýšenému vytrvalostnému potenciálu a vynikajúcej orientácii v teréne. Zároveň však prinášajú potrebu kvalitného výcviku a socializácie; vlčie inštinkty môžu spôsobovať ťažšiu ovládateľnosť a potrebu dlhého aktívneho spôsobu života, najmä v otvorenom priestore. Pes je veľmi naviazaný na svorku a vyžaduje silný a spoľahlivý vzťah so psovodom.
Praktické rady pre chov a výcvik
Pre prácu s československým vlčiakom je potrebná dôsledná socializácia na človeka a dobrý vzťah s psovodom. Pri výcviku nie je vhodné používať dril ako u nemeckého ovčiaka; ak vlčiak nie je motivovaný, nepotrebuje povel vykonať. Šteňatá by mali dostať primeranú stimuláciu a aktívny režim cvičenia, aby sa predišlo problémom s nadmerným agresívnym alebo uzavretým správaním. Vhodný je život na vidieku s dostatkom priestoru na pohyb a pravidelným vyžitím.
Bonitácia, ako súčasť plemenného registrovania, hodnotí exteriér, povahu a súlad jedinca so štandardom FCI. Vek psov je minimálne 24 mesiacov, sučien 18 mesiacov; pri bonitácii sa skúma rámec, svalstvo, krok a mechanika pohybu, ako aj povahové testy zahŕňajúce stretnutie s ľuďmi a ďalšie stimuly. Výsledkom je bonitačná karta a bonitačný kód zapísaný do preukazu pôvodu psa.
Fotografie a vizuálne ukážky
ČSV je plemeno s výraznou vizuálnou identitou: dlhé nohy, štíhla hlava a výrazné oči. Fotografie ukazujú psy aj feny so zdôraznenými charakteristikami krycích i podsadových vrstiev srsti a špecifickým pohybom klusom v teréne, ktoré zodpovedajú ich práci a prirodzenému pohybovému štýlu.
Charakteristika a výživné súvislosti
Vlčí krv v žilách ČSV dáva zmyslovú ostrosť, vytrvalosť a orientáciu, ktoré sú ideálne pre aktívne rodiny s prístupom k otvoreným priestorom a prirodzeným aktivitám. Potreba pravidelného pohybu a duševného stimulovania je zásadná; psy sú empatické a citlivé, vyžadujú silné puto a konzistentnú výchovu. Pri výbere krmiva je dôležité zohľadniť veľkosť a tempo rastu šteňaťa; kĺbová výživa je odporúčaná, aby sa zabezpečil správny vývoj pohybového aparátu. Psy majú vlčie inštinkty a nemajú radi dril; podnety ako potrava často motivujú k povelu a k pozitívnemu posilňovaniu.
Štandard a uznanie
ČSV je plemeno uznané v FCI v skupine 1 pod číslom 332. Pôvod plemena je Československo; plemeno vzniklo vo vývoji z kríženia nemeckého ovčiaka a karpatského vlka, s významnou úlohou pohraničnej stráže a chovateľov na Slovensku a v Čechách. Oficiálne uznanie sa uskutočnilo v 80. rokoch minulého storočia; v FCI je ČSV uznané od roku 1989 a jeho prevádzkovateľom v rámci Slovenska je Slovenská kynologická jednota (SKJ).
tags: #ceskoslovensky #vlciak #v #snehu