Československý vlčiak v lese

Československý vlčiak je pôvodné československé plemeno, ktoré spája pracovné schopnosti nemeckého ovčiaka s vytrvalosťou, obratnosťou a prirodzeným vzhľadom karpatského vlka. Vznik československého vlčiaka sa začal v 50. rokoch 20. storočia ako kynologický projekt, ktorý mal overiť možnosti spojenia nemeckého ovčiaka s karpatským vlkom.

Pôvod a história plemena

Za vznik ceskoslovenského vlčiaka môžeme vďačiť Ing. Karelovi Hartlovi, ktorý v roku 1955 skrížil nemeckého ovčiaka s karpatským vlkom. Pod vedením Ing. Karla Hartla bol v roku 1955 vypracovaný projekt na získanie služobného plemena spĺňajúceho mimoriadne požiadavky kladené na psa pri službe v pohraničnej stráži vtedajšieho Československa.

Projekt zahŕňal okrem preskúmania otázok medzidruhového kríženia v rámci biológie, dedičnosti a biometrie aj problematiku fyziologických rozdielov medzi psami, vlkmi a ich krížencami. Najskôr išlo len o vedecký experiment, z ktorého až postupom času vzišiel nápad vzniku nového plemena. Cieľom experimentu bolo vytvoriť psa takého, ktorý sa bude podobať vzhľadom, odolnosťou a vytrvalosťou vlkovi.

Prvé krížence sa narodili v CHS Libějovice zo spojenia vlčice Brity a nemeckého ovčiaka Cézara z Březového hája. Narodilo sa päť šteniat (1 pes a 4 suky), z ktorých sa v ďalšej plemenitbe uplatnila suka F1 Bety a suka F1 Berta. Už prvé krížence boli podrobované výcviku a testované na schopnosť sociálnej väzby na človeka. Psy boli buď zaraďované do služby, alebo ich predávali civilným chovateľom.

V roku 1966 vznikol návrh budúceho štandardu plemena a Ing. Hartl sa pokúsil o jeho registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu. Klub vznikol až v roku 1981, keď sa Český svaz chovatelů podujal zapísať československého vlčiaka do hlavnej plemennej knihy v Prahe. O rok neskôr bol československý vlčiak vtedajším Federálnym výborom chovateľských zväzov ČSSR uznaný za národné plemeno. FCI uznala československého vlčiaka v roku 1989.

Vzhľad a fyzické vlastnosti

Československý vlčiak je veľký pes vzhľadom pripomínajúci vlka. Dosahuje výšku v kohútiku minimálne 65 cm (psy) / 60 cm (suky), horná hranica nie je stanovená. Telo československého vlčiaka má byť obdĺžnikového rámca s pomerom 9:10 (výška:dĺžka). Toto plemeno sa vyznačuje dlhými bedrovými aj hrudnými končatinami.

Typické je žltosivé až strieborné sfarbenie so svetlou maskou. Srsť je rovná, priliehavá a veľmi hustá. V zime ju dopĺňa mohutná podsada, vďaka ktorej je plemeno dobre chránené pred chladom a nepriaznivým počasím. Srsť je odolná voči vetru a nie je silne zapáchajúca. Je v podstate samočistiaca.

Chvost je vysoko nasadený, v pokoji visí nadol a pri vzrušení sa dvíha do kosákovitého tvaru. Krk je suchý a dobre osvalený, hrudník skôr plochejší než súdkovitý a chrbát pevný. Československý vlčiak sa pohybuje klusom, má pružný pohyb a dobre osvalený trup.

Povaha a správanie v teréne

Je to temperamentný a aktívny pes s mimoriadne vyvinutými zmyslami a orientáciou v teréne. Toto plemeno je veľmi naviazané na svoju rodinu či svorku. Geneticky majú túžbu po svorke, či už psej alebo ľudskej. Potrebujú veľa pozornosti a času. Je to pes, ktorý potrebuje "pracovať." Rád plní povely, stráži záhradu alebo slúži polícii.

Tým, že vznikol krížením vlka s nemeckým ovčiakom, prejavujú sa v jeho chovaní iné spôsoby správania ako pri iných plemenách psov. Tieto krížence si zachovávajú anatomické prednosti vlka, vďaka ktorým dokáže vytrvalo bežať, prispôsobiť sa klimatickým podmienkam a dobre sa orientovať v teréne. Ďalšou silnou povahovou črtou, opäť neprekvapujúcou, je lovecký inštinkt. Ten môže byť problematický hlavne pri stretnutí s inými (menšími) druhmi zvierat. Často sú tiež podozrievavé voči cudzím ľuďom (aj keď ich majitelia nie sú cudzí).

Správanie pri cvičení a výcviku

Na druhej strane je československý vlčiak vhodný len pre skúsených psíčkarov pretože je ťažšie trénovateľný. Výchova a výcvik plemena československý ovčiak nepatrí tak úplne k najjednoduchším. Výcvik tohto nemalého aktívneho plemena bude dosahovať najlepšie výsledky v prípade, že majiteľ je autoritou. Od majiteľa sa predpokladá, že bude mať pevnú ruku, dostatok času na psa a poriadne si naštuduje o tomto plemene.

Pri výcviku sa osvedčujú krátke, pestré lekcie, jasné pravidlá a pozitívna motivácia. Plemeno si dobre pamätá skúsenosti a rýchlo odhalí nekonzistentnosť človeka. Československý vlčiak neopakuje činnosť, pri ktorej mal negatívnu skúsenosť. Taktiež sa neodporúča cvičiť ho drilom ako je to zvykom u nemeckých ovčiakov, pretože ak nie je vlčiak motivovaný napríklad potravou, nemá dôvod cvik vykonať.

Socializácia a potreby pohybu

Základom spolužitia je veľmi skorá a premyslená socializácia. Šteňa by malo spoznávať rôzne prostredia, povrchy, dopravný ruch, ľudí aj zvieratá bezpečne a bez nútenia. Tieto energické a pracovité psy sú skvelou voľbou do domov so záhradou a pre ľudí, ktorí majú dostatok času na dlhé prechádzky.

ČSV je „bežec“ alebo skôr vytrvalec. Má strašne veľa energie a tú energiu z neho nedostaneš len obyčajnými prechádzkami po lese. Preto potrebuje pravidelný pohyb, spevňovanie svalov, behanie, nahanie sa s inými psami, aporty, bicyklovanie, stopy alebo iné cielené aktivity. Väčšina psov musí mať nejaké pomyselné uplatnenie, nejaký zmysel, prácu, za čo je primárne chválený.

Starostlivosť, výživa a zdravie

Šteniatka rastú veľmi rýchlo a je potrebné im zabezpečiť dostatok živín pre ich správny vývin a rast. U každého plemena je veľmi dôležitý správny výber krmiva. Často sa stretávame s kŕmením psov granulami alebo kvalitnými konzervami. Ak by ste sa rozhodli kŕmiť vášho psíka granulami, odporúčam Vám vždy si preštudovať zloženie, ktoré sa nachádza na zadnej strane balenia granúl.

Vlčiaci sa dožívajú v priemere 13 až 16 rokov. Samice vážia najmenej 20 kg (skôr viac) a samci najmenej 26 kg. Napriek geneticky dobrému zdraviu sa ani vlčiakom nevyhýbajú niektoré fyzické problémy. Občas sa vyskytujú problémy s rastom a vývojom bedrových a lakťových kĺbov alebo dokonca celková zakrpatenosť. Tieto diagnózy sú pravdepodobné, ale nie sú pravdepodobnejšie ako iné problémy u ktoréhokoľvek iného psa.

Chov, odber šteniat a zodpovednosť

Každý seriózny chovateľ Vám ochotne ukáže priestory kde šteniatka a svojich psov má. Uistite sa, že chovateľská stanica je čistá a šteniatka vyrastajú v priateľskom prostredí. Šteniatka by s matkou mali zostať aspoň osem týždňov. V niektorých krajinách je dokonca zákon, ktorý určuje koľko minimálne musí matka zostať pri svojich šteniatkach.

Chovateľ je povinný šteniatka dať zaočkovať , odčerviť a začipovať. Psy z oficiálne chovu sú registrované a psíkovia majú rodokmeň, ktorý by Vám chovateľ mal bez problémov ukázať. S tým sú spojené rôzne potrebné testy vhodnosti a zdravotné testy psov. U csv sa nikdy pracovná skúška nevyžadovala. Pre zaradenie do chovu treba dve výstavy, RTG DBK, 40km beh, zvod mladých a bonitácia.

Pre koho je plemeno vhodné

Je vhodný pre človeka, ktorý rozumie samostatným pracovným plemenám, má dostatok času na skorú socializáciu, každodenný pohyb a premyslený výcvik. Nie je dobrou voľbou na chov v mestách a bytoch. Ak sa nepodcení výcvik a výchova, väčšina zdanlivo negatívnych vlastností sa u vlčiaka ani nemusí prejaviť.

Československý vlčiak pôsobí pevne, ľahko a veľmi harmonicky. Tieto informácie vám pomôžu rozhodnúť sa, či je to plemeno, ktoré vyhovuje vášmu životnému štýlu, najmä ak plánujete časté výbehy do lesa a aktívne trávenie voľného času so psom.

tags: #ceskoslovensky #vlciak #v #lese