Československý vlčiak (čes. československý vlčák) je psie plemeno uznané v FCI v skupine 1 pod číslom 332. Pod vedením Ing. Karla Hartla bol v roku 1955 vypracovaný projekt na získanie služobného plemena spĺňajúceho mimoriadne požiadavky kladené na psa pri službe v pohraničnej stráži vtedajšieho Československa. Náčelník služobnej kynológie pohraničnej stráže Karel Hartl vypracoval projekt na získanie krížencov vlka so psom. Projekt zahŕňal okrem preskúmania otázok medzidruhového kríženia v rámci biológie, dedičnosti a biometrie aj problematiku fyziologických rozdielov medzi psami, vlkmi a ich krížencami. CHS Bratislavskej brigády (Šamorín, neskôr Malacky): sledovala rozdiely medzi krížencami F1, F2 a ďalších generácií (písmenom F sa označovali jednotlivé generácie spätného kríženia na nemeckého ovčiaka, čiže na jedince s nižším podielom vlčej krvi).
Prvé krížence a ich dávnejšia genetika
Prvé krížence sa narodili v CHS Libějovice zo spojenia vlčice Brity a nemeckého ovčiaka Cézara z Březového hája. Narodilo sa päť šteniat (1 pes a 4 suky), z ktorých sa v ďalšej plemenitbe uplatnila suka F1 Bety a suka F1 Berta. Berta odchovala v CHS Šamorín niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie. Z Bertiných šteniat sa v ďalšom chove uplatnila suka Osa a psy Old a Odin, ktorí prispeli svojím genetickým materiálom aj medzi prvými civilnými chovateľmi. Z potomstva Bety bolo odchovaných niekoľko vrhov druhej až štvrtej filiálnej generácie a tiež prvé spojenia dvoch krížencov druhej filiálnej generácie. F3 potomkovia suky F2 Osa vytvorili početnú základňu tvorenú 66 psami a 40 sukami.
Druhá a tretia línia chovu
Druhá línia bola vytvorená z potomkov vlčice Berty a nemeckého ovčiaka Kurta z Václavky. Prvý vrh tvorilo šesť šteniat, ktoré sa narodili dňa 21. mája 1960. V ďalšej plemenitbe sa uplatnil pes Bikar. Tretiu líniu tvoria kríženci vlka Arga so sukou nemeckého ovčiaka Asta z SNB, ktorí sa narodili v roku 1968 v CHS polície v Býchoroch. K ďalšej plemenitbe boli použití pes Ink z SNB a jeho sestra Bara z PS v CHS Malacky.
Prvý kontakt s výcvikom a služobnou budúcnosťou
Už prvé krížence boli podrobované výcviku a testované na schopnosť sociálnej väzby na človeka. Psy boli buď zaraďované do služby, alebo ich predávalali civilným chovateľom. V 60. rokoch 20. storočia bol chov ČSV na Slovensku organizovaný iba v chovateľskej stanici PS v Malackách pod vedením majora Františka Rosíka. V roku 1968 došlo k zmene vo funkcii náčelníka kynológie PS a program chovu krížencov bol zastavený. Mjr. Rosík a členovia Bratislavskej brigády PS však vytvorili podmienky pre ďalší chov československého vlčiaka.
Pokračovanie chovu a vznik klubu
V roku 1974 obohatil chov ďalší vlk Šarik, ktorého potomkovia sa uplatnili aj v civilnom chove. V roku 1966 vznikol návrh budúceho štandardu plemena a Ing. Hartl sa pokúsil o jeho registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu. V tej dobe bolo pre založenie klubu potrebné zastrešiť ho v tzv. Národnom fronte a chov následne riadil Zväzarm (Zväz pre spoluprácu s armádou), ktorý odmietol registráciu krížencov. Ďalší pokus o založenie klubu v roku 1970 opäť zlyhal. Koncom 60. rokov prišiel rozkaz, ktorým bol experiment kríženia vlka a nemeckého ovčiaka, resp. ďalšie vzájomné kríženie už vzniknutých krížencov, zastavený.
Najmä na Slovensku a uznanie plemena
Posledný vrh krížencov v Česku sa narodil v roku 1971 a nasledujúcich 10 rokov sa nenarodilo jediné šteňa. Krížence však zostali na Slovensku, kde pod vedením mjr. Františka Rosíka, kríženie pokračovalo. Vytvorila sa dostatočne veľká chovná základňa pre uznanie plemena. Na Slovensku preto vznikla silná iniciatíva za uznanie československého vlčiaka ako plemena. A chovateľská základňa, aj v čase jeho uznania, sa nachádzala najmä v slovenskej časti spoločnej republiky. Klub vznikol až v roku 1981, keď sa Český svaz chovatelů podujal zapísať československého vlčiaka do hlavnej plemennej knihy v Prahe. O rok neskôr bol československý vlčiak vtedajším Federálnym výborom chovateľských zväzov ČSSR uznaný za národné plemeno. V tomto čase sa už do Česka znovu začali dovážať šteniatka československého vlčiaka zo Slovenska. FCI uznala československého vlčiaka v roku 1989.
Osobnosti a významné osoby v plemene
Ing. Hartl nesie zásluhu za vytvorenie unikátneho projektu kríženia vlka a nemeckého ovčiaka, ktorý mal za úlohu revitalizáciu plemena nemecký ovčiak, teda zlepšenie jeho vlastností. Za vznik plemena československý vlčiak, jeho uznanie a vytvorenie a organizovanie širokej chovateľskej základne na Slovensku nesie zasa zásluhu mjr. František Rosík. Je preto možné zovšeobecniť, že bez Ing. Hartla by neexistovali krížence, bez mjr. Rosíka by československý vlčiak nebol uznaný ani rozšírený v slovenskej časti republiky.
Hmotnosť, rozmery a vzhľad plemena
Československý vlčiak je veľký pes; výška v kohútiku dosahuje minimálne 65 cm (psy) / 60 cm (suky), horná hranica nie je stanovená. Telo plemena má obdĺžnikový rámec s pomerom 9:10 (výška:dĺžka). Plemeno sa vyznačuje dlhými bedrovými aj hrudnými končatinami a žltosivým až strieborným sfarbením so svetlou maskou. Srsť je hustá s rovnými chlpmi. Pohyb sa realizuje klusom.
Charakter a temperament
Československý vlčiak je temperamentný a aktívny pes s mimoriadne vyvinutými zmyslami a orientáciou v teréne. Toto plemeno je veľmi naviazané na svoju rodinu či svorku. Krížence vlka so psom ukazujú v chovaní odlišné štruktúry správania ako u iných plemien. Zachovávajú anatomické prednosti vlka, vďaka ktorým dokážu vytrvalo bežať a dobre sa orientovať v teréne, no na druhej strane bývajú ťažšie vychovateľné. Nerobia zbytočné činnosti a nerobia repetitívne úkony, ak nemajú motiváciu, napríklad potravou.
Štýl výcviku a odporúčania
Nie je vhodné cvičiť ich drilom ako u nemeckých ovčiakov. Ak nie je vlčiak motivovaný potravou alebo inou formou stimulácie, nemá dôvod cvičiť. Zásadne neopakuje aktivity, pri ktorých mal negatívnu skúsenosť. Tieto vlastnosti vyžadujú citlivý a trpezlivý prístup so zameraním na prirodzenú orientáciu a sociálnu väzbu na človeka.
- Pri výcviku dbať na motiváciu a prirodzenú záujem o terén a orientáciu.
- Vyhýbať sa nadmernému drilu a nadužívaniu repetitívnych cvičení.
- Podporovať sociálnu väzbu prostredníctvom pozitívnej motivácie a odmeny.
Infografika a mapy
Tabuľka - prehľad hlavných míľnikov
| Rok | Udalosť | Podstatné informácie |
|---|---|---|
| 1955 | Projekt Hartla | Vznik služobného plemena krížením vlka a psa |
| 1960 | Prvý vrh F1 | Šteniat zo spojenia vlčice Brity a Cézara |
| 1966 | Návrh štandardu | Hartlov návrh, registrácia v civilnej knihe |
| 1968 | Zmena v PS | Funkcia náčelníka; program zastavený |
| 1971 | Posledný vrh v ČR | Následný vývoj na Slovensku pokračuje |
| 1981 | Klub ČSV | Vznik klubu a zápis do hlavnej knihy |
| 1989 | Uznanie FCI | Československý vlčiak uznaný ako národné plemeno |
Prameny a významné osoby
Ing. Hartl je spájaný s unikátnym projektom kríženia vlka a nemeckého ovčiaka, ktorý mal za úlohu revitalizáciu plemena nemeckého ovčiaka a zlepšenie jeho vlastností. Za vznik plemena a jeho uznanie nesie zásluhu mjr. František Rosík, ktorý pôsobil ako vedúci chovu na Slovensku a pripravil pôdu pre trvalý rozvoj a uznanie plemena.
Škola Zvierat - Československý Vlčiak
FCI uznala československého vlčiaka v roku 1989. V súčasnosti je plemeno charakterizované svojou veľkosťou, loyalitou k rodine a výnimočnou orientáciou v teréne, čo ho robí ideálnym ako služobné aj ochranné plemeno v špecifických podmienkach.
tags: #ceskoslovensky #vlciak #spod #dumbiera