Československý vlčiak v Karlových Varoch: informácie a história plemena

Upozornenie: Tento obsah má čisto informačný charakter. Všetky naše články a informácie berte ako priateľského sprievodcu v psíčkarskom svete. Robíme maximum pre to, aby boli informácie presné a zrozumiteľné, no nie sme odborná kynologická encyklopédia.

Historické pozadie a vznik plemena

V roku 1955 sa Ing. Karol Hartl snažil vypracovať projekt na vyšľachtenie služobného psa, ktorý by spĺňal vysoké požiadavky na služobného psa pohraničnej stráže vtedajšieho Československa. Cieľom tohto kríženia bolo dosiahnuť odolné, vytrvalé a ostražité jedince, schopné efektívne strážiť hranice so západným Nemeckom a Rakúskom. Realizácia tohto plánu začala v roku 1957, pričom sa na nej podieľali viaceré chovateľské stanice, ktoré skúmali povahové vlastnosti psov. Medzi prvými krížencami, narodenými v chovateľskej stanici Libějovice, boli vlčica BRITY a nemecký ovčiak CÉZAR z Březového hája. Z tohto spojenia sa narodilo päť šteniat - jeden pes a štyri suky. Z nich sa uplatnila suka BETY a suka BERTA, pričom suka BERTA odchovala v chovateľskej stanici ŠAMORÍN niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie.

V roku 1966 sa Ing. Karl Hartl pokúsil o oficiálnu registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu. Vtedy bolo potrebné získať podporu Národného frontu; chov prevzal pod svoje krídla Zväz pre spoluprácu s armádou, ktorý však registráciu krížencov odmietol. V roku 1970 sa pokus o založenie klubu zopakoval, no opäť zlyhal. Koncom 60. rokov bol vydaný rozkaz, ktorý experiment s krížením vlka a nemeckého ovčiaka zastavil. Krížence zostali na Slovensku, kde pokračovalo chovateľské úsilie pod vedením majora Františka Rosíka. Z jeho zásluh vznikla dostatočne veľká chovná základňa na uznanie plemena. Práve na Slovensku vznikol silný tlak na uznanie plemena československého vlčiaka. Oficiálny prvý klub vznikol až v roku 1981, keď Český zväz chovateľov zapojil sa do zápisu plemena do oficiálnej plemennej knihy.

V roku 1982 Federálny výbor chovateľských zväzov ČSSR uznal československého vlčiaka ako národné plemeno a neskôr, v roku 1999, bolo plemeno uznané aj Medzinárodnou kynologickou organizáciou FCI.

Popis vzhľadu, povahy a potreby výcviku

Československý vlčiak je veľký pes vzhľadom pripomínajúci vlka. Dosahuje výšku v kohútiku minimálne 65 cm (psy) a 60 cm (feny). Telo má obdĺžnikového rámca s pomerom výška:dĺžka približne 9:10 a dlhými bedrovými aj hrudnými končatinami. Srsť je hustá, rovná s mäkkou podsadou a typické je žltosivé až strieborné sfarbenie so svetlou maskou. Oči sú jantárovej farby, úzke a šikmé; uši trojuholníkové a pohyblivé. Chvost je vysoko nasadený, pri pokoji visí nadol, pri vzrušení sa môže zdvihnúť do kosákovitého tvaru.

Vôbec netrpí na psie choroby a je veľmi odolný, ale jeho povaha si vyžaduje dôslednú socializáciu a skúseného majiteľa. Je veľmi naviazaný na rodinu alebo svorku, no zoznamovanie s novými ľuďmi býva opatrné. Výchova a výcvik je náročnejší ako u ľahšie ovládateľných plemien; je potrebná pevná ruka, jasné pravidlá a pozitívna motivácia. Vlci inštruktívne zdieľajú svoje prirodzené inštinkty, a preto je dôležité im poskytnúť dostatok pohybu, stimulácie a včasnú socializáciu od šteňaťa. Pri výcviku je dôležité vyhýbať sa násilnému drilu a potreba motivácie potravou.

Československý vlčiak vyžaduje silný vzťah so psovodom a dobre nastavenú hierarchiu v rodine. Je ideálny pre aktívnych majiteľov, ktorí majú čas na pravidelný pohyb, vonkajší život na vidieku a systematický výcvik.

Starostlivosť, strava a zdravie

Starostlivosť o srsť nie je náročná; stačí pravidelné česanie počas obdobia presrsťovania. Dôležité je dohliadať na stav zubov, pazúrov a uší. Fenky hárajú len raz ročne, čo je zriedkavejšie ako u mnohých iných plemien. Pri výbere krmiva je potrebné zohľadniť veľkosť a rýchly rast šteňaťa. Odporúča sa začať s kĺbovou výživou na správny vývoj pohybového aparátu. Vlčie inštinkty znamenajú, že surové mäso nie je pre plemeno žiadnou výnimkou. Strava by mala byť rozdelená na dve časti, pričom odporúčaný počet kŕmení je dvakrát denne. Pri prechode na nové krmivo je dôležité zachovať postupnosť, aby sa predišlo tráviacim ťažkostiam.

Československý vlčiak je pôvodné československé plemeno so spoločnými koreňmi v nemeckom ovčiakovi a karpatskom vlkovi. Má veľký zdravotný potenciál, no vzhľadom na svoju povahu je vhodný len pre skúsených majiteľov, ktorí sú schopní venovať mu čas a energiu do výcviku a socializácie.

Genetika a plemenná história v skratke

1. Prvé krížence vznikli v CHS Libějovice (vlčica Brity x CZ Cézar z Březového háje); narodilo sa 5 šteniat (1 pes, 4 suky).
2. Zo šteniat vznikli významné línie: F1 Bety, F1 Berta; zo šteniat Berty a nemeckého ovčiaka Kurta z Václavky vznikli ďalšie línie; prví vlci sa spojili s ovčiakmi a vznikli viaceré filie.
3. V polovici 60. rokov bolo chov vedeneý len v Malackách pod mjr. Františkom Rosíkom; registrácia a klubová činnosť prekážali politickým tlakom a registráciou.
4. V roku 1981 vznikol klub, a plemeno bolo zapísané do hlavnej plemennej knihy; v roku 1982 bolo uznané ako národné plemeno a v roku 1999 FCI uznala plemeno.

Ideálne pre koho je plemeno

Československý vlčiak je vhodný pre človeka, ktorý rozumie samostatným pracovným plemenám, má dostatok času na skorú socializáciu, každodenný pohyb a premyslený výcvik. Je to plemeno, ktoré vyžaduje aktívnu rodinu a skúseného psovoda, ktorý dokáže vytvoriť pevný vzťah a jasnú hierarchiu.

V Karlových Varoch môžete hľadať informácie o tomto plemene u miestnych chovateľov, kynológov či klubov, ktoré sa venujú plemenu a jeho historickým koreňom. Uistite sa, že štandardy a plemenný zapis sú aktuálne a že chovateľ dodržiava etické zásady a zdravotné testy.

Tabuľka krátkych faktov o plemane

tags: #ceskoslovensky #vlciak #karlovy #vary