Československý vlčiak: história, vzhľad, výcvik a starostlivosť vo full HD informáciách, obrázkoch a popisoch

Ces koslovenský vlčiak (čes. československý vlčák) je psie plemeno uznané v FCI v skupine 1 pod číslom 332. Pod vedením Ing. Karla Hartla bol v roku 1955 vypracovaný projekt na získanie služobného plemena spĺňajúceho mimoriadne požiadavky kladené na psa pri službe v pohraničnej stráži vtedajšieho Československa. Náčelník služobnej kynológie pohraničnej stráže Karel Hartl vypracoval projekt na získanie krížencov vlka so psom. Projekt zahŕňal okrem preskúmania otázok medzidruhového kríženia aj problémy fyziologických rozdielov medzi psami, vlkmi a ich krížencami.

Prvé krížence sa narodili v CHS Libějovice zo spojenia vlčice Brity a nemeckého ovčiaka Cézara z Březového hája. Narodilo sa päť šteniat (1 pes a 4 suky). Z Bertiných šteniat sa v ďalšom chove uplatnila suka Osa a psy Old a Odin, ktorí prispeli svojím genetickým materiálom aj medzi prvými civilnými chovateľmi. Od Bertiných šteniat vznikli ďalšie generácie, pričom F3 potomkovia suky F2 Osa vytvorili 66 psami a 40 sukami početnú základňu. Druhá línia bola vytvorená z potomkov vlčice Berty a nemeckého ovčiaka Kurta z Václavky. Prvý vrh tvorilo šesť šteniat, ktoré sa narodili dňa 21. mája 1960. V ďalšej plemenitbe sa uplatnil pes Bikar. Tretiu líniu tvoria kríženci vlka Arga so sukou nemeckého ovčiaka Asta z SNB, ktorí sa narodili v roku 1968 v CHS polície v Býchoroch.

Už prvé krížence boli podrobené výcviku a testované na schopnosť sociálnej väzby na človeka. Psy boli buď zaraďované do služby, alebo ich predávali civilným chovateľom. V 60. rokoch 20. storočia bol chov ČSV na Slovensku organizovaný iba v chovateľskej stanici PS v Malackách. V roku 1968 došlo k zmene vo funkcii náčelníka kynológie PS a program chovu krížencov bol zastavený. Mjr. Rosík a členovia Bratislavskej brigády PS však vytvorili podmienky pre ďalší chov československého vlčiaka. V roku 1974 obohatil chov ďalší vlk Šarik, ktorého potomkovia sa uplatnili aj v civilnom chove. V roku 1974 obohatil chov ďalší vlk Šarik, ktorého potomkovia sa uplatnili aj v civilnom chove. V roku 1966 vznikol návrh štandardu plemena a Hartl sa pokúsil o jeho registráciu. Koncom 60. rokov prišiel rozkaz, ktorý experiment kríženia vlka a nemeckého ovčiaka zastavil. Posledný vrh krížencov v Česku sa narodil v roku 1971 a nasledujúcich 10 rokov sa nenarodilo šteňa. Krížence však zostali na Slovensku, kde pod vedením mjr. Františka Rosíka, kríženie pokračovalo. A chovateľská základňa sa rozvinula do uznania plemena.

Na Slovensku vznikla silná iniciatíva za uznanie československého vlčiaka ako plemena. Klub vznikol až v roku 1981, keď Český svaz chovatelů zapísal československého vlčiaka do hlavnej plemennej knihy v Prahe. O rok neskôr bol plemeno uznané Federálnym výborom chovateľských zväzov ČSSR ako národné plemeno. FCI uznala československého vlčiaka v roku 1989. Hartl nesie zásluhu za unikátny projekt kríženia vlka a nemeckého ovčiaka, ktorý mal revitalizovať plemeno nemecký ovčiak. Rosík zase stál za vznikom a organizáciou širokej chovateľskej základne na Slovensku.

Vzhľad a hlavné proporcie

Československý vlčiak je veľký pes vzhľadom pripomínajúci vlka. Dospelý pes dosahuje výšky minimálne 65 cm a sučky minimálne 60 cm. Telo má obdĺžnikový rámec s pomerom výška:dĺžka 9:10. Pes má dlhé bedrové aj hrudné končatiny, srsť je hustá s rovnými chlpmi a maska je svetlá. V zimnom období sa hromadí podsada, čo zvyšuje odolnosť voči počasiu. Hlava je klinovitá, uši trojuholníkové a vzpriamené. Oči úzke, šikmo uložené, jantárovej farby. Chvost visí dole alebo sa pri vzrušení zdvíha do kosáčika.

Typické farebné odtiene sfarbenia sú žltosivé až striebornosivé, s svetlou maskou a bielymi znakmi na hrudi a spodnej časti krku. Srsť je hustá, krátka a na telo priliehavá. V zime je srsť dlhšia a hustejšia ako v lete.

Postava a pohyb

Mechanika pohybu predstavuje harmonický klus, ktorý je veľký a široký. Končatiny sa pohybujú nad zemou čo najnižšie, čo zodpovedá vlčiemu pôvodu. Hlavu a krk sa pri pohybe sklápajú do vodorovnej polohy a pes je mierne mimochodník v kroku.

Povaha a temperament

Toto plemeno je temperamentné, veľmi aktívne a vytrvalé. Má mimoriadne vyvinuté zmysly a orientáciu v teréne. Je veľmi naviazané na svoju rodinu a svorku. Vlčie prvky sa prejavujú aj vo výchove a chovaní. Je tiež opatrné voči cudzím ľuďom a zvieratám, a preto je dôležitá skorá socializácia a dôsledný výcvik. Nie je vhodné ho cvičiť drilmi ako u nemeckých ovčiakov, pretože bez motivácie (napríklad potravy) nereaguje na povely.

Na koho sa hodí a ako ho vychovávať

Ideálny majiteľ je skúsený psovod s dostatkom času, energie a autority. Pes vyžaduje silnú, konzistentnú vedenie a premyslenú socializáciu od útleho veku. Je potrebné mať veľký oplotený pozemok a pravidelný kontakt so psom v rodine. Vhodný tiež do vidieckeho prostredia, kde má dostatok priestoru na pohyb a loví voľne v prípade potreby, vždy na vodítku v oblastiach s inými zvieratami.

ČSV môže byť rodinným psom po primeranej výchove a socializácii. Je však potrebné pripraviť sa na náročnejšiu starostlivosť a intenzívny tréning. Pes potrebuje každý deň aktivitu a psychickú stimuláciu, aby zostal vyrovnaný a spokojný. Treba tiež zohľadniť jeho lovecké inštinkty a potrebu behu a orientácie v teréne.

Starostlivosť, výživa a zdravotný režim

Starostlivosť o srsť je pomerne jednoduchá, s pravidelným česaním počas obdobia presrsťovania. V období výmeny srsti je potrebné česanie častejšie. Pes nepotrebuje špecifické množstvo krmiva, no treba dbať na kvalitu a vyváženú stravu; BARF alebo kvalitné granule môžu vyhovovať podľa potreby. Dôležité je zabezpečiť všetky živiny potrebné pre rast a vývoj, hlavne v šteňacom veku.

ČSV má prinajmenšom stabilné zdravie; častejšie sa objavuje dysplázia bedrového kĺbu a treba urobiť vyšetrenia u šteniat u renomovaných chovateľov. Často sa odporúča začať s výživou na kĺby a monitorovať zdravie pohybového aparátu. Zubná hygiena a starostlivosť o pazúry a uši sú tiež dôležité súčasti starostlivosti.

Historia a chov

Historia tohto plemena siaha do polovice 50. rokov minulého storočia, keď bol vykonaný veľmi odvážny biologický experiment. Hartl vypracoval projekt na spojenie nemeckého ovčiaka s karpatským vlkom, s cieľom vytvoriť psa s vlastnosťami vlka, no využiteľnými vlastnosťami psa. Prvé krížence boli sledované a vyvíjali sa v rôznych chovateľských centrách, pričom výsledné línie sa postupne stabilizovali. V roku 1989 bolo plemeno uznané FCI.

Toto plemeno patrí medzi národné plemená Slovenska a čoskoro získalo medzinárodné uznanie. V súčasnosti vyžaduje náročný, skúsenostný a premyslený prístup k výchove a starostlivosti. Je vhodný pre človeka, ktorý rozumie samostatným pracovným plemenám, má dostatok času na skorú socializáciu, každodenný pohyb a premyslený výcvik.

Často kladené otázky a praktické poznámky

1. Je možné mať československého vlčiaka ako rodinného psa? Áno, pri správnej výchove a socializácii, s ohľadom na jeho náročnosť a potreby aktívneho spôsobu života.
2. Môže bývať vonku? Dlhodobý pobyt vonku je možný pri dobre oplotenom pozemku, no pes potrebuje spoločnosť a aktívny kontakt s majiteľom.
3. Koľko stojí štandardne československý vlčiak? Priemerne 1 100-1 500 eur od renomovaného chovateľa.
4. Ako trénovať vlčiaka? Krátke, pestré lekcie, jasné pravidlá a pozitívna motivácia; vyhnúť sa drilu ako u niektorých iných plemien.

Praktické odporúčania chovateľom a majiteľom

• Začnite socializáciu už ako šteňa a postupne predstavujte rôzne prostredia, ľudí i zvieratá.
• Vyberajte chovateľov s overiteľnou históriou a rodokmeňmi; vyšetrenia na dyspláziu a zdravotný stav sú dôležité.
• Pripravte dom na vlka inšpirovaný temperament: pevné pravidlá, bezpečné prostredie a ochrana majetku.
• Vytvorte si realistický plán výcviku a venovania času; intenzívna fyzická aj psychická aktivita je nevyhnutná.

Tabuľka: porovnanie základných parametrov

tags: #ceskoslovensky #vlciak #full #hd