Československý vlčiak: Fascinujúci spoločník s vlčími génmi

Československý vlčiak je jedinečné plemeno, ktoré vzniklo krížením nemeckého ovčiaka a karpatského vlka. Cieľom šľachtenia bolo vytvoriť psa, ktorý by spájal vytrvalosť, silu a inštinkty vlka s ovládateľnosťou a vernosťou psa. Prvé experimenty začali v 50. rokoch 20. storočia v bývalom Československu v rámci vojenských chovných programov. Československý vlčiak bol vyšľachtený na pracovné účely - mal slúžiť ako strážny a vojenský pes, no jeho inteligentná a lojálna povaha mu zabezpečila obľubu aj medzi civilnými chovateľmi.

História československého vlčiaka, jedného zo štyroch slovenských národných plemien, sa začala písať v roku 1955, kedy sa v chovateľských staniciach pohraničnej stráže uskutočnil biologický pokus kríženia karpatského vlka a nemeckého ovčiaka. Predpokladalo sa, že „priliatím“ krvi vlka do krvi nemeckého ovčiaka sa u psov dosiahne vyššia odolnosť, vytrvalosť a ostražitosť, ktorá bola požadovaná k zabezpečeniu západnej hranice vtedajšieho Československa. Pokus bol zameraný na zodpovedanie určitých otázok medzidruhového kríženia z biologického hľadiska, z hľadiska dedičnosti, biometrie, fyziologických rozdielov medzi psami, vlkmi a krížencami. Taktiež sa mali sledovať otázky vytvárania kladných a záporných podmienených reflexov, procesy podráždenia a útlmu, endogénna aktivita, sociálne správanie a jeho zmeny počas života zvieraťa.

Keďže projekt sa mal realizovať vo viacerých chovateľských staniciach pohraničnej stráže v Čechách a na Slovensku, spracovaním projektu bol poverený pplk. Ing. Karel Hartl, náčelník služobnej kynológie pohraničnej stráže. Za realizáciu tohto projektu na Slovensku bol poverený mjr. František Rosík, kynológ Bratislavskej brigády pohraničnej stráže. Na krížení sa postupne podieľali štyria karpatskí vlci: Brita, Argo, Šarik a Lejdy. V roku 1982 bol v Brne založený Klub chovateľov československého vlčiaka, súčasne bol schválený názov plemena „československý vlčiak“ a začalo sa pracovať na dlhodobej koncepcii chovu a chovnom programe. Hlavným cieľom po založení klubu bolo pokračovať v šľachtení československého vlčiaka a dosiahnuť, aby pre svoje dobré vlastnosti zdedené po karpatskom vlkovi i nemeckom ovčiakovi bol zaradený medzi plemená uznané FCI. V tom istom roku sa uskutočnil aj prvý chovný zvod a bonitácia. Členovia klubu organizovali úplne nové súťaže, v ktorých mohli vyniknúť vlastnosti československého vlčiaka. Tak vznikli prvýkrát v histórii štátu rýchlostné (40 km) a vytrvalostné behy (100 km). V júni 1989 odporučila komisia FCI na schválenie záverečné znenie štandardu plemena. Štandard bol schválený pod číslom 332. Československý vlčiak bol zaradený do 1. skupiny plemien v klasifikácii FCI na skúšobné desaťročné obdobie. Po rozdelení Československa v roku 1993 sa rozhodlo, že garantom plemena československý vlčiak v FCI bude Slovenská republika prostredníctvom Slovenskej kynologickej jednoty, pričom názov plemena a krajina pôvodu zostanú nezmenené. Koncom roku 1998 vypracovala komisia Klubu chovateľov československého vlčiaka SR podklady k žiadosti o konečné uznanie plemena z materiálov získaných od všetkých krajín, v ktorých sa československý vlčiak choval. SKJ predložila žiadosť a na generálnom zasadnutí v Mexiku 1. 6. 1999 bol návrh schválený, čím sa potvrdila životaschopnosť československého vlčiaka, ale tiež pracovné nadšenie slovenských kynológov a chovateľov.

Československý vlčiak (čes. československý vlčák) je psie plemeno uznané v FCI v skupine 1 pod číslom 332. Pod vedením Ing. Karla Hartla bol v roku 1955 vypracovaný projekt na získanie služobného plemena spĺňajúceho mimoriadne požiadavky kladené na psa službu v pohraničnej stráži vtedajšieho Československa. Náčelník služobnej kynológie pohraničnej stráže Karel Hartl vypracoval projekt na získanie krížencov vlka so psom. Projekt zahŕňal okrem preskúmania otázok medzidruhového kríženia v rámci biológie, dedičnosti a biometrie, ako aj problematiku fyziologických rozdielov medzi psami, vlkmi a ich krížencami.

CHS Bratislavskej brigády (Šamorín, neskôr Malacky): sledovala rozdiely medzi krížencami F1, F2 a ďalších generácií (písmenom F sa označovali jednotlivé generácie spätného kríženia na nemeckého ovčiaka, čiže na jedince s nižším podielom vlčej krvi). Prvé krížence sa narodili v CHS Libějovice zo spojenia vlčice Brity a nemeckého ovčiaka Cézara z Březového hája. Narodilo sa päť šteniat (1 pes a 4 suky), z ktorých sa v ďalšej plemenitbe uplatnila suka F1 Bety a suka F1 Berta. Berta odchovala v CHS Šamorín niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie. Z Bertiných šteniat sa v ďalšom chove uplatnila suka Osa a psy Old a Odin, ktorí prispeli svojím genetickým materiálom aj medzi prvými civilnými chovateľmi. Z potomstva Bety bolo odchovaných niekoľko vrhov druhej až štvrtej filiálnej generácie a tiež prvé spojenia dvoch krížencov druhej filiálnej generácie. F3 potomkovia suky F2 Osa vytvorili početnú základňu tvorenú 66 psami a 40 sukami. Druhá línia bola vytvorená z potomkov vlčice Berty a nemeckého ovčiaka Kurta z Václavky. Prvý vrh tvorilo šesť šteniat, ktoré sa narodili dňa 21. mája 1960. V ďalšej plemenitbe sa uplatnil pes Bikar. Tretiu líniu tvoria kríženci vlka Arga so sukou nemeckého ovčiaka Asta z SNB, ktorí sa narodili v roku 1968 v CHS polície v Býchoroch. K ďalšej plemenitbe boli použité pes Ink z SNB a jeho sestra Bara z PS v CHS Malacky. Už prvé krížence boli podrobované výcviku a testované na schopnosť sociálnej väzby na človeka. Psy boli buď zaraďované do služby, alebo ich predávali civilným chovateľom.

V 60. rokoch 20. storočia bol chov ČSV na Slovensku organizovaný iba v chovateľskej stanici PS v Malackách pod vedením majora Františka Rosíka. V roku 1968 došlo k zmene vo funkcii náčelníka kynológie PS a program chovu krížencov bol zastavený. Mjr. Rosík a členovia Bratislavskej brigády PS však vytvorili podmienky pre ďalší chov československého vlčiaka. V roku 1974 obohatil chov ďalší vlk Šarik, ktorého potomkovia sa uplatnili aj v civilnom chove. V roku 1966 vznikol návrh budúceho štandardu plemena a Ing. Hartl sa pokúsil o jeho registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu. V tej dobe bolo pre založenie klubu potrebné zastrešiť ho v tzv. Národnom fronte a chov následne riadil Zväzarm (Zväz pre spoluprácu s armádou), ktorý odmietol registráciu krížencov. Ďalší pokus o založenie klubu v roku 1970 opäť zlyhal. Koncom 60. rokov prišiel rozkaz, ktorým bol experiment kríženia vlka a nemeckého ovčiaka, resp. ďalšie vzájomné kríženie už vzniknutých krížencov, zastavený. Posledný vrh krížencov v Česku sa narodil v roku 1971 a nasledujúcich 10 rokov sa nenarodilo jediné šteňa. Krížence však zostali na Slovensku, kde pod vedením mjr. Františka Rosíka, kríženie pokračovalo. Vytvorila sa dostatočne veľká chovná základňa pre uznanie plemena. Na Slovensku preto vznikla silná iniciatíva za uznanie československého vlčiaka ako plemena. A chovateľská základňa, aj v čase jeho uznania, sa nachádzala najmä v slovenskej časti spoločnej republiky. Klub vznikol až v roku 1981, keď sa Český svaz chovatelů podujal zapísať československého vlčiaka do hlavnej plemennej knihy v Prahe. O rok neskôr bol československý vlčiak vtedajším Federálnym výborom chovateľských zväzov ČSSR uznaný za národné plemeno. V tomto čase sa už do Česka znovu začali dovážať šteniatka československého vlčiaka zo Slovenska. FCI uznala československého vlčiaka v roku 1989.

Ing. Hartl nesie zásluhu za vytvorenie unikátneho projektu kríženia vlka a nemeckého ovčiaka, ktorý mal za úlohu revitalizáciu plemena nemecký ovčiak, teda zlepšenie jeho vlastností. Za vznik plemena československý vlčiak, jeho uznanie a vytvorenie a organizovanie širokej chovateľskej základne na Slovensku nesie zasa zásluhu mjr. František Rosík.

Všeobecný popis a vzhľad

Československý vlčiak je veľký pes vzhľadom pripomínajúci vlka. Dosahuje výšku v kohútiku minimálne 65 cm (psy) / 60 cm (suky), horná hranica nie je stanovená. Telo československého vlčiaka má byť obdĺžnikového rámca s pomerom 9:10 (výška:dĺžka). Toto plemeno sa vyznačuje dlhými bedrovými aj hrudnými končatinami. Typické je žltosivé až strieborné sfarbenie so svetlou maskou. Srsť je hustá s rovnými chlpmi. Československý vlčiak sa pohybuje klusom.

Dôležité proporcie

• Dĺžka tela:výška v kohútiku = 10:9
• Dĺžka papule:dĺžka lebky = 1:1,5

Správanie a povaha

Temperamentný, veľmi aktívny, vytrvalý, učenlivý, rýchlo reagujúci, neohrozený a odvážny. Nedôverčivý. Svojmu pánovi prejavuje mimoriadnu vernosť. Odolný voči vplyvom počasia. Mnohostranne použiteľný. Povaha československého vlčiaka je individuálna. Vo všeobecnosti sú veľmi aktívni, rýchli, inteligentní, temperamentní, vytrvalí, učenliví, čistotní, schopní sa sami rozhodovať. Na svojho pána sa dokáže veľmi naviazať a chce byť neustále pri ňom. Na druhej strane zdedil po vlkovi aj plachosť a dobrý čuch. Temperament je živý, aktívny a vyžaduje správny výcvik. Na deti si zvykne a berie ich ako členov svorky, je však dôležitá skorá socializácia psa. Dieťa je potrebné poučiť a vysvetliť mu, ako sa ku psíkovi správať. Pri vzájomnej spoločnosti dieťaťa a psa, dohliadať na nich. Pri ľuďoch, ktorých nepozná býva nedôverčivý, no inak je priateľský. Podobne je to aj s cudzími psami. Povaha zástupcov tohto plemena závisí aj od ich včasnej a správnej socializácie. Pri správne vedenom psovi bude jeho chov jednoduchší. Pri prechádzkach vo voľnej prírode bez vôdzky sa môže stať, že začne naháňať divú zver. Má veľmi silný lovecký pud a pri pohľade na utekajúcu srnku alebo zajaca sa môže uňho prejaviť lovecký inštinkt. Pokiaľ na 100 % nereaguje na privolanie, je lepšie ho držať na dlhej a pevnej vôdzke. V prípade, že majiteľ nevykazuje silnú autoritu pre psa a jeho výcvik nie je pod dohľadom skúsených cvičiteľov, nemusí byť život s týmto psom prechádzka ružovou záhradou.

Hlava

Symetrická, dobre osvalená, pri pohľade zo strany a zhora tvorí tupý klin. Výraz hlavy vyjadruje pohlavie.

Horná časť hlavy

Pri pohľade zo strany a spredu je viditeľné ľahko klenuté čelo. Čelná brázda je nevýrazná. Tylový hrbolček je dobre viditeľný.

Stop

Mierne vyznačený.

Tvárová časť lebky

Ňufák: Oválneho tvaru, čierny.
Papuľa: Suchá, nie široká, horná línia nosa rovná.
Pysky: Pevne priliehajúce, kútiky zatvorené. Okraje pyskov sú čierne.
Čeľuste/Zuby: Čeľuste sú silné a symetrické. Dobre vyvinuté zuby, najmä špičiaky. Nožnicový alebo kliešťový zhryz so 42 zubami zodpovedajúcimi zubnému vzorcu. Zuby sú pravidelne usporiadané.
Líce: Suché, dostatočne osvalené, nie nápadne vystupujúce.

Oči

Úzke, šikmo uložené, jantárovej farby. Viečka dobre priliehajúce.

Uši

Stojace, tenké, trojuholníkového tvaru, krátke (t.j. nie dlhšie ako 1/6 výšky v kohútiku); vonkajší bod nasadenia ucha je na úrovni vonkajšieho očného kútika. Kolmica spustená z vrcholu ucha prebieha tesne vedľa hlavy.

Krk

Suchý, dobre osvalený, ak je pes v pokoji, krk zvierá s horizontálou uhol do 40°. Krk musí byť tak dlhý, aby umožnil psovi dosiahnuť bez námahy ňufákom na zem.

Trup

Celkový vzhľad československého vlčiaka, ako hovorí štandard, má pripomínať vlka. Všetky znaky charakteristické pre nemeckého ovčiaka je nutné hodnotiť ako vadu. Vyžaduje sa pevný konštitučný typ. To znamená - silná stavba kostry, pevné väzy, dobre osvalené, šľachovité končatiny so suchými kĺbmi, elastickou kožou, s dobre priliehajúcimi viečkami očí a uzavretými kútikmi úst. Odchýlky obidvoma smermi sú nežiaduce.

Horná línia profilu

Plynulý prechod od krku k trupu, mierne sa znižuje.

Kohútik

Dobre osvalený, výrazný, nesmie však narušovať plynulosť hornej línie.

Chrbát

Pevný, rovný.

Bedrá

Krátke, dobre osvalené, nie široké, mierne sklonené.

Zadok

Krátky, dobre osvalený, nie široký, mierne sklonený.

Hrudník

Symetrický, dobre osvalený, priestorný, hruškovitého tvaru so zúžením k hrudnej kosti. Hĺbka hrudníka nedosahuje k lakťom. Rukoväť hrudnej kosti neprečnieva před ramenný kĺb.

Dolná línia profilu a brucho

Brucho je pevné a vtiahnuté. Slabiny sú ľahko vtiahnuté.

Chvost

Vysoko nasadený, spustený priamo dole. Pri vzrušení spravidla nesený kosákovito hore.

Končatiny

Hrudné končatiny

Hrudné končatiny sú rovné, pevné, suché, úzko postavené s mierne vybočenými labami.

• Lopatka: Lopatka je uložená viac v prednej časti trupu, je dobre osvalená. S horizontálou zviera uhol asi 65°.
• Rameno: Silne osvalené; s lopatkou zviera uhol 120 - 130°.
• Lakeť: Dobre prilieha k hrudníku a nevybočuje z línie trupu. Je výrazný, dobre pohyblivý. Ramenná kosť s predlaktím zviera uhol asi 150°.
• Predlaktie: Dlhé, suché a rovné. Dĺžka predlaktia s nadprstím predstavuje 55% výšky psa v kohútiku.
• Zápästný kĺb: Pevný, dobre pohyblivý.
• Nadprstie: Dlhé, tvorí s rovinou zeme uhol najmenej 75°. Pri pohybe ľahko pruží.
• Predné laby: Veľké; mierne vybočené, s dlhšími klenutými prstami a silnými tmavými pazúrmi. Výrazné, pružné, tmavé vankúšiky.

Panvové končatiny

Silné. Zadné končatiny sú rovnobežné. Kolmica spustená zo sedacích hrboľov prebieha stredom priehlavkového kĺba. Vlčie pazúry sú nežiaduce a musia sa odstrániť.

• Stehno: Dlhé, dobre osvalené; stehenná kosť zviera s panvou uhol asi 80°. Bedrový kĺb je stabilný a dobre pohyblivý.
• Koleno: Silné, dobre pohyblivé.
• Predkolenie: Dlhé, suché, dobre osvalené; s priehlavkom zviera uhol asi 130°.
• Priehlavkový kĺb: Suchý, silný, dobre pohyblivý.
• Priehlavok: Dlhý, suchý, smeruje takmer kolmo k zemi.
• Zadné laby: Dlhé klenuté prsty so silnými tmavými pazúrmi. Výrazné vankúšiky.

Mechanika pohybu

Harmonický, ľahký, priestranný klus, pričom končatiny sa pohybujú čo najnižšie nad zemou. Hlava a krk sa skláňajú do vodorovnej polohy. V chôdzi je mimochod.

Koža

Elastická, pevná, bez zvrásnenia; nepigmentovaná.

Srsť

Kvalita srsti

Rovná, uzavretá. Zimná a letná srsť je výrazne rozdielna. V zime prevláda mohutná podsada, ktorá s vrchnou krycou srsťou vytvára husté osrstenie celého tela. Je nutné, aby srsť pokrývala brucho, vnútornú časť stehien, miešok, vnútornú časť ušnice a medziprstie. Krk je dobre osrstený.

Farba srsti

Žltosivá až striebristosivá s charakteristickou svetlou maskou. Svetlá srsť musí byť aj na spodnej časti krku a na prednej hrudi. Prípustné je tmavosivé sfarbenie so svetlou maskou.

Potrebná starostlivosť

Československý vlčiak nie je pes na gauč - potrebuje dostatok fyzickej aktivity a mentálnej stimulácie. Dlhé túry, beh, agility či dogtrekking sú pre neho ideálne.

Srsť

Dvojitá srsť si vyžaduje pravidelnú starostlivosť. Počas obdobia pĺznutia (na jar a na jeseň) je nutné častejšie vyčesávanie.

Pohyb

Potrebuje dostatok fyzickej aktivity a mentálnej stimulácie. Dlhé túry, beh, agility či dogtrekking sú pre neho ideálne.

Výcvik

Výcvik musí byť dôsledný, no nie tvrdý. Toto plemeno nereaguje dobre na nátlak - pozitívna motivácia a trpezlivosť sú kľúčové. Je tiež nevhodné cvičiť ho drilom ako je to zvykom u nemeckých ovčiakov, pretože ak nie je vlčiak motivovaný napríklad potravou, nemá dôvod cvik vykonať.

Socializácia

Nutná už od šteňacieho veku. Ak sa správne socializuje, dokáže vychádzať s inými psami aj zvieratami.

Strava

Kvalitná strava bohatá na bielkoviny.

Štandard a klasifikácia

• Štandard FCI č. 332 (Nr.332/03.09.1999)
• Preklad pani Christel Špániková, prepracovali Harry G.A. Hinckeldeyn a Dr. J. M. Paschoud
• Pôvod: bývalá Československá republika
• Patronát: Slovenská republika
• Použitie: Pracovný pes
• Klasifikácia FCI: Skupina 1 - ovčiarske a pastierske psy, Sekcia 1 - ovčiarske psy so skúškou z výkonu

Výška a váha

• Výška v kohútiku: Psy najmenej 65 cm, Suky najmenej 60 cm
• Váha: Psy najmenej 26 kg, Suky najmenej 20 kg

Chyby

Každá odchylka od uvedených požiadaviek musí byť považovaná za chybu, ktorej hodnotenie musí byť úmerné stupňu odchýlky.
- Ťažká alebo ľahká hlava.
- Ploché čelo.
- Ak chýbajú 2 P1 (premoláre 1) alebo obidve M3 (moláre 3), nehodnotí sa to ako chyba.

Štatistika chovu

Štatistika o počte narodených šteniat československého vlčiaka v krajinách Európy však prekvapivo dokazuje, že najvyšší počet šteniat tohto plemena sa nenarodí na Slovensku či v Českej republike, teda v krajinách, kde má plemeno svoj pôvod, ale v Taliansku. V rámci desaťročnej štatistiky od roku 1999, kedy došlo k definitívnemu uznaniu plemena zo strany Medzinárodnej kynologickej federácie, až po rok 2008 sú teda Taliani jednoznační favoriti v počte narodených šteniat ČSV. Ich celkový počet za sledované desaťročie dosiahol 2672, čo predstavuje viac ako 40 % z celkového počtu 6577. Druhý najvyšší počet šteniat pripadá na Českú republiku, a to 1486. Československý vlčiak sa teší veľkej obľube aj vo Francúzsku, kde sa za toto obdobie narodilo 697 šteniat. Slovenská republika má v tejto štatistike 4. miesto s počtom šteniat 471, čo je 7,16 % z celkového počtu. Je však nutné pripomenúť, že štatistika nezohľadňuje veľkosť toho-ktorého štátu. Pomerne výrazná chovateľská aktivita bola zachytená aj v Nemecku, Holandsku, Maďarsku, Poľsku a Belgicku. V tabuľke sú zaznamenané aj ostatné krajiny, v ktorých sa v rámci FCI začalo s čistokrvným chovom československého vlčiaka.

Československý vlčiak je fascinujúce plemeno, ktoré kombinuje inteligenciu psa a inštinkty vlka. Nie je vhodný pre začiatočníkov, ale pre skúsených kynológov je to výnimočný spoločník. Ak mu poskytnete dostatok aktivity, výcviku a socializácie, stane sa verným parťákom na celý život. Poznáte toto plemeno osobne?

tags: #ceskoslovensky #vlciak #drawing