Československý vlčiak je fascinujúce plemeno, ktoré spája jedinečné vlastnosti vlka a psa. Jeho história, temperament a potreby sú výnimočné, čo robí z tohto plemena skvelého spoločníka pre aktívnych majiteľov, ktorí sú ochotní investovať čas a energiu do jeho výcviku a socializácie.
História plemena
Za vznik československého vlčiaka môžeme vďačiť Ing. Karlovi Hartlovi, ktorý v roku 1955 skrížil nemeckého ovčiaka s karpatským vlkom. Najskôr išlo len o vedecký experiment, z ktorého až postupom času vzišiel nápad vzniku nového plemena. Cieľom experimentu bolo vytvoriť psa takého, ktorý sa bude podobať vzhľadom, odolnosťou a vytrvalosťou vlkovi. V roku 1955 sa vo vtedajšej ČSSR uskutočnil biologický pokus, kríženie nemeckého ovčiaka s karpatským vlkom. Pokus ukázal, že môže byť vychované potomstvo ako z párenia pes x vlčica, tak z párenia vlk x suka. Prevažná časť potomstva mala genetické predpoklady pre ďalšie šľachtenie. V roku 1965, po ukončení pokusu, bol vypracovaný projekt vyšľachtenia nového plemena psov, ktoré by spájalo využiteľné vlastnosti vlka s vhodnými vlastnosťami psa. V roku 1982 bol československý vlčiak uznaný Výborom chovateľských zväzov vtedajšej ČSSR ako národné plemeno. FCI uznala československého vlčiaka v roku 1989. Ing. Hartl nesie zásluhu za vytvorenie unikátneho projektu kríženia vlka a nemeckého ovčiaka, ktorý mal za úlohu revitalizáciu plemena nemecký ovčiak, teda zlepšenie jeho vlastností. Za vznik plemena československý vlčiak, jeho uznanie a vytvorenie a organizovanie širokej chovateľskej základne na Slovensku nesie zasa zásluhu mjr. František Rosík. Je preto možné zovšeobecniť, že bez Ing. Hartla by neexistovali krížence, bez mjr. Rosíka by sa neudržalo a nerozvinulo chovateľské úsilie na Slovensku, ktoré viedlo k uznaniu plemena.
Realizácia tohto plánu začala v roku 1957, pričom sa na nej podieľali viaceré chovateľské stanice, ktoré skúmali povahové vlastnosti psov. Medzi prvými krížencami, narodenými v chovateľskej stanici Libějovice, boli vlčica BRITY a nemecký ovčiak CÉZAR z Březového hája. Z tohto spojenia sa narodilo päť šteniat - jeden pes a štyri suky. Z nich sa uplatnila suka BETY a suka BERTA, pričom suka BERTA odchovala v chovateľskej stanici ŠAMORÍN niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie. V roku 1966 sa Ing. Karl Hartl pokúsil o oficiálnu registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu. V tejto dobe bolo potrebné pre založenie oficiálneho klubu získať podporu Národného frontu, pričom chov prevzal pod svoje krídla Zväz pre spoluprácu s armádou, ktorý však odmietol registráciu krížencov. V roku 1970 sa pokus o založenie klubu zopakoval, ale opäť zlyhal. Koncom 60. rokov bol vydaný rozkaz, ktorý experiment s krížením vlka a nemeckého ovčiaka zastavil. Krížence zostali na Slovensku, kde pokračovalo kríženie pod vedením majora Františka Rosíka. Vďaka nemu sa vytvorila dostatočne veľká chovná základňa na uznanie tohto plemena. Práve na Slovensku vznikol silný tlak na uznanie plemena československého vlčiaka. Oficiálny prvý klub vznikol až v roku 1981, keď sa do boja o zapísanie plemena do oficiálnej plemennej knihy zapojil aj Český zväz chovateľov. Vďaka tomu bolo plemeno zapísané v Prahe.
Vzhľad a štandard plemena
Československý vlčiak je veľký pes, vzhľadom pripomínajúci vlka. Má pevne stavané telo obdĺžnikového tvaru. Na prvý pohľad je možné rozlíšiť samca od samice. Ich úzke, šikmé oči sú jantárovej farby a trojuholníkové uši sú veľmi pohyblivé, zachytávajúce zvuky z okolia. Končatiny sú pevné, umožňujúce psovi vznešený a elegantný klus. Labky sú silné s tmavými pazúrmi a výraznými vankúšikmi. Chvost je vysoko nasadený, v pokoji býva nesený nižšie.
Pevného konštitučného typu, viac ako stredne veľký, pravouhlého rámca. Stavbou tela, pohybom, osrstením, farbou srsti a maskou sa podobá vlkovi. Dĺžka tela:výška v kohútiku = 10:9. Dĺžka papule:dĺžka lebky = 1:1,5.
Hlava je symetrická, dobre osvalená, pri pohľade zo strany a zhora tvorí tupý klin. Výraz hlavy vyjadruje pohľade zo strany a spredu je viditeľné ľahko klenuté čelo. Čelná brázda je nevýrazná. Tylový hrbolček je dobre viditeľný. Stop je mierne vyznačený.
Tvárová časť lebky: Ňufák je oválneho tvaru, čierny. Papuľa je suchá, nie široká, horná línia nosa rovná. Pysky pevne priliehajúce, kútiky zatvorené. Okraje pyskov sú čierne. Čeľuste sú silné a symetrické. Dobre vyvinuté zuby, najmä špičiaky. Nožnicový alebo kliešťový zhryz so 42 zubami zodpovedajúcimi zubnému vzorcu. Zuby sú pravidelne usporiadané. Líca sú suché, dostatočne osvalené, nie nápadne vystupujúce.
Oči: Úzke, šikmo uložené, jantárovej farby. Viečka dobre priliehajúce.
Uši: Stojace, tenké, trojuholníkového tvaru, krátke (nie dlhšie ako 1/6 výšky v kohútiku); vonkajší bod nasadenia ucha je na úrovni vonkajšieho očného kútika. Kolmica spustená z vrcholu ucha prebieha tesne vedľa hlavy.
Krk: Suchý, dobre osvalený, ak je pes v pokoji, krk zviera s horizontálou uhol do 40°. Krk musí byť tak dlhý, aby umožnil psovi dosiahnuť bez námahy ňufákom na zem.
Trup: Horná línia profilu sa plynulo prechádza z krku k trupu, mierne sa znižuje. Kohútik je dobre osvalený, výrazný, nesmie však narušovať plynulosť hornej línie. Chrbát je pevný, rovný. Bedrá sú krátke, dobre osvalené, nie široké, mierne sklonené. Zadok je krátky, dobre osvalený, nie široký, mierne sklonený. Hrudník je symetrický, dobre osvalený, priestorný, hruškovitého tvaru so zúžením k hrudnej kosti. Hĺbka hrudníka nedosahuje k lakťom. Rukoväť hrudnej kosti neprečnieva pred ramenný kĺb. Brucho je pevné a vtiahnuté. Slabiny sú ľahko vtiahnuté.
Chvost: Vysoko nasadený, spustený priamo dole. Pri vzrušení spravidla nesený kosákovito hore.
Končatiny: Hrudné končatiny sú rovné, pevné, suché, úzko postavené s mierne vybočenými labami. Lopatka je uložená viac v prednej časti trupu, je dobre osvalená. S horizontálou zviera uhol asi 65°. Rameno je silne osvalené; s lopatkou zviera uhol 120 - 130°. Lakeť dobre prilieha k hrudníku a nevybočuje z línie trupu. Je výrazný, dobre pohyblivý. Ramenná kosť s predlaktím zviera uhol asi 150°. Predlaktie je dlhé, suché a rovné. Dĺžka predlaktia s nadprstím predstavuje 55% výšky psa v kohútiku. Zápästný kĺb je pevný, dobre pohyblivý. Nadprstie je dlhé, tvorí s rovinou zeme uhol najmenej 75°. Pri pohybe ľahko pruží. Predné labky sú veľké; mierne vybočené, s dlhšími klenutými prstami a silnými tmavými pazúrmi. Výrazné, pružné, tmavé vankúšiky.
Panvové končatiny sú silné. Zadné končatiny sú rovnobežné. Kolmica spustená zo sedacích hrboľov prebieha stredom priehlavkového kĺba. Vlčie pazúry sú nežiadúce a musia sa odstrániť. Stehno je dlhé, dobre osvalené; stehenná kosť zviera s panvou uhol asi 80°. Bedrový kĺb je stabilný a dobre pohyblivý. Koleno je silné, dobre pohyblivé. Predkolenie je dlhé, suché, dobre osvalené; s priehlavkom zviera uhol asi 130°. Priehlavkový kĺb je suchý, silný, dobre pohyblivý. Priehlavok je dlhý, suchý, smeruje takmer kolmo k zemi. Zadné labky sú dlhšie klenuté prsty so silnými tmavými pazúrmi. Výrazné vankúšiky.
Mechanika pohybu: Harmonický, ľahký, priestranný klus, pričom končatiny sa pohybujú čo najnižšie nad zemou. Hlava a krk sa skláňajú do vodorovnej polohy. V chôdzi je mimochod.
Koža: Elastická, pevná, bez zvrásnenia; nepigmentovaná.
Srsť: Rovná, uzavretá. Zimná a letná srsť je výrazne rozdielna. V zime prevláda mohutná podsada, ktorá s vrchnou krycou srsťou vytvára husté osrstenie celého tela. Je nutné, aby srsť pokrývala brucho, vnútornú časť stehien, miešok, vnútornú časť ušnice a medziprstie. Krk je dobre osrstený. Farba srsti je žltosivá až striebristosivá s charakteristickou svetlou maskou. Svetlá srsť musí byť aj na spodnej časti krku a na prednej hrudi. Prípustné je tmavosivé sfarbenie so svetlou maskou.
Správanie a povaha
Československý vlčiak je veľmi temperamentný pes s vynikajúcim zmyslom pre orientáciu v teréne a vysokou úrovňou aktivity. Veľký dôraz sa kladie na jeho cvičitelnosť. Krížením vlka a nemeckého ovčiaka sa vytvorili nové povahové rysy, pričom vlčiak si zachoval anatomické prvky vlka, ktoré mu umožňujú byť výborným bežcom a schopným vytrvalostným športovcom. Na druhej strane je československý vlčiak ťažšie vychovateľný v porovnaní s nemeckým ovčiakom. Toto plemeno má svojskú osobnosť a nie je naklonené vykonávať činnosti, ktoré považuje za zbytočné. Nevhodné je ho cvičiť prísnym drilom, aký je bežný u nemeckého ovčiaka. Ak vlk nie je motivovaný potravou, stráca záujem o vykonanie povelu.
Temperamentný, veľmi aktívny, vytrvalý, učenlivý, rýchlo reagujúci, neohrozený a odvážny. Nedôverčivý. Svojmu pánovi prejavuje mimoriadnu vernosť. Odolný voči vplyvom počasia. Mnohostranne použiteľný.
Československý vlčiak je veľmi naviazaný na svorku, či už ide o psí alebo ľudský kolektív. Veľmi ťažko si zvyká na nových majiteľov. Toto plemeno je empatické a citlivé, a preto potrebuje silné puto so svojím pánom. Ak si zaobstaráte toto plemeno, môžete očakávať, že skoro vôbec nešteká, ale za to viac vyje. Ďalším znakom sú silné lovecké inštinkty, preto je vhodné ich venčiť na vodítku. Ideálne je zaobstarať si dlhé stopovacie vodítko, aby sa pes mohol poriadne prebehnúť.
Československý vlčiak je veľmi náročný na socializáciu, ktorú je potrebné začať už v šteňacom veku a pristupovať k nej zodpovedne. Vlčiaci sú vnímaví na postavenie jednotlivých členov svorky a ich hierarchiu. Preto je toto plemeno vhodné skôr pre skúsenejších psovodov alebo ľudí, ktorí už majú skúsenosti so psami.
Povaha československého vlčiaka je individuálna. Vo všeobecnosti sú veľmi aktívni, rýchli, inteligentní, temperamentní, vytrvalí, učenliví, čistotní, schopní sa sami rozhodovať. Na svojho pána sa dokáže veľmi naviazať a chce byť neustále pri ňom. Na druhej strane zdedil po vlkovi aj plachosť a dobrý čuch. Temperament je živý, aktívny a vyžaduje správny výcvik. Na deti si zvykne a berie ich ako členov svorky, je však dôležitá skorá socializácia psa. Dieťa je potrebné poučiť a vysvetliť mu, ako sa ku psíkovi správať. Pri vzájomnej spoločnosti dieťaťa a psa, dohliadať na nich. Tým, že je veľmi aktívny, je potrebné mu denne zabezpečiť dostatok pohybu a kontakt s majiteľom. Pri ľuďoch, ktorých nepozná býva nedôverčivý, no inak je priateľský. Podobne je to aj s cudzími psami. Povaha zástupcov tohto plemena závisí aj od ich včasnej a správnej socializácie. Pri správne vedenom psovi bude jeho chov jednoduchší. Pri prechádzkach vo voľnej prírode bez vôdzky sa môže stať, že začne naháňať divú zver. Má veľmi silný lovecký pud a pri pohľade na utekajúcu srnku alebo zajaca sa môže uňho prejaviť lovecký inštinkt. Pokiaľ na 100 % nereaguje na privolanie, je lepšie ho držať na dlhej a pevnej vôdzke. V prípade, že majiteľ nevykazuje silnú autoritu pre psa a jeho výcvik nie je pod dohľadom skúsených cvičiteľov, nemusí byť život s týmto psom prechádzka ružovou záhradou.
Výživa a starostlivosť
Československý vlčiak je náročné plemeno, ktoré potrebuje veľa pohybu a pravidelnú psychickú stimuláciu. Ideálny je pre neho život na vidieku, kde má dostatok priestoru na pohyb. Starostlivosť o srsť nie je náročná, stačí pravidelné česanie počas obdobia presrsťovania. Dôležité je tiež dbať na stav zubov, pazúrov a uší.
Pri výbere krmiva pre československého vlčiaka je kľúčové zohľadniť jeho veľkosť a rýchly rast, najmä v šteňacom veku. Odporúča sa začať s kĺbovou výživou, aby sa zabezpečil správny vývoj pohybového aparátu. Tieto psy majú vlčie inštinkty a nepohrdnú surovým mäsom. Kŕmna dávka by sa mala rozdeliť na dve časti, pričom je odporúčané kŕmiť československého vlčiaka dvakrát denne. Tento prístup pomáha predchádzať tráviacim problémom a zabezpečuje správne vstrebávanie živín. Pri prechode na nové krmivo je dôležité dodržiavať postupnosť, aby sa predišlo zažívacím ťažkostiam.
Srsť je rovná a uzavretá. Zimná a letná srsť je výrazne rozdielna. V zime prevláda mohutná podsada, ktorá s vrchnou krycou srsťou vytvára husté osrstenie celého tela. Je nutné, aby srsť pokrývala brucho, vnútornú časť stehien, miešok, vnútornú časť ušnice a medziprstie. Krk je dobre osrstený. Starostlivosť o srsť nie je náročná, stačí pravidelné česanie počas obdobia presrsťovania.
Zdravie
Československý vlčiak má po svojich predkoch celkom pevné zdravie. Je to húževnatý a odolný pes, ktorý zvyčajne netrpí chorobami. Zaujímavosťou tohto plemena je, že fenky hárajú len raz ročne, zatiaľ čo väčšina iných plemien hára dvakrát do roka.
Napriek svojim geneticky dobrým vlastnostiam sa ani vlčiakom nevyhýbajú niektoré fyzické problémy. Občas sa vyskytujú problémy s rastom a vývojom bedrových a lakťových kĺbov alebo dokonca celková zakrpatenosť. Tieto diagnózy sú pravdepodobné, ale nie sú pravdepodobnejšie ako iné problémy u ktoréhokoľvek iného psa.
Pre koho je vhodný?
Československý vlčiak je vhodný pre skúsených majiteľov, ktorí mu dokážu poskytnúť dostatok pohybu, mentálnej stimulácie a vedomostí o výcviku a socializácii. Nie je to pes pre začiatočníkov ani pre ľudí, ktorí hľadajú nenáročného spoločníka. Ideálny je pre aktívnych jednotlivcov alebo rodiny, ktoré žijú v dome so záhradou a trávia veľa času vonku.