Československý vlčiak: temperamentný spoj vlka a nemeckého ovčiaka

Upozornenie: Tento obsah má čisto informačný charakter. Všetky naše články a informácie berte ako priateľského sprievodcu v psíčkarskom svete. Robíme maximum pre to, aby boli informácie presné a zrozumiteľné, no nie sme odborná kynologická encyklopédia. Môže sa teda stať, že niektoré detaily daného plemena vidia skúsení chovatelia trochu inak. Články na našom blogu a webe slúžia len ako všeobecný informatívny prehľad. Pre odborné poradenstvo sa, prosím, obráťte na oficiálny chovateľský klub konkrétneho plemena.

V roku 1955 sa Ing. Karol Hartl snažil vypracovať projekt na vyšľachtenie služobného psa, ktorý by spĺňal vysoké požiadavky na služobného psa pohraničnej stráže vtedajšieho Československa. Cieľom tohto kríženia bolo dosiahnuť odolné, vytrvalé a ostražité jedince, schopné efektívne strážiť hranice so západným Nemeckom a Rakúskom. Realizácia tohto plánu začala v roku 1957, pričom sa na nej podieľali viaceré chovateľské stanice, ktoré skúmali povahové vlastnosti psov. Medzi prvými krížencami, narodenými v chovateľskej stanici Libějovice, boli vlčica BRITY a nemecký ovčiak CÉZAR z Březového hája. Z tohto spojenia sa narodilo päť šteniat - jeden pes a štyri suky. Z nich sa uplatnila suka BETY a suka BERTA, pričom suka BERTA odchovala v chovateľskej stanici ŠAMORÍN niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie.

V roku 1966 sa Ing. Karl Hartl pokúsil o oficiálnu registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu. V tejto dobe bolo potrebné pre založenie oficiálneho klubu získať podporu Národného frontu, pričom chov prevzal pod svoje krídla Zväz pre spoluprácu s armádou, ktorý však odmietol registráciu krížencov. V roku 1970 sa pokus o založenie klubu zopakoval, ale opäť zlyhal. Koncom 60. rokov bol vydaný rozkaz, ktorý experiment s krížením vlka a nemeckého ovčiaka zastavil. Krížence zostali na Slovensku, kde pokračovalo kríženie pod vedením majora Františka Rosíka. Vďaka nemu sa vytvorila dostatočne veľká chovná základňa na uznanie tohto plemena. Práve na Slovensku vznikol silný tlak na uznanie plemena československého vlčiaka. Oficiálny prvý klub vznikol až v roku 1981, keď sa do boja o zapísanie plemena do oficiálnej plemennej knihy zapojil aj Český zväz chovateľov. Vďaka tomu bolo plemeno zapísané v Prahe.

Pod vedením Ing. Karel Hartla bol v roku 1955 vypracovaný projekt na získanie služobného plemena spĺňajúceho mimoriadne požiadavky kladené na psa pri službe v pohraničnej stráži vtedajšieho Československa. Náčelník služobnej kynológie pohraničnej stráže Karel Hartl vypracoval projekt na získanie krížencov vlka so psom. Projekt zahŕňal okrem preskúmania otázok medzidruhového kríženia aj problematiku fyziologických rozdielov medzi psami, vlkmi a ich krížencami. Prvé krížence sa narodili v CHS Libějovice zo spojenia vlčice Brity a nemeckého ovčiaka Cézara z Březového hája. Narodilo sa päť šteniat (1 pes a 4 suky), z ktorých sa v ďalšej plemenitbe uplatnila suka F1 Bety a suka F1 Berta. Berta odchovala v CHS Šamorín niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie.

Ďalšie generácie a línie bolo potrebné zdokumentovať: z Bertiných šteniat sa v ďalšom chove uplatnila suka Osa a psy Old a Odin, ktorí prispeli svojím genetickým materiálom aj medzi prvými civilnými chovateľmi. Z potomstva Bety bolo odchovaných niekoľko vrhov druhej až štvrtej filiálnej generácie a tiež prvé spojenia dvoch krížencov druhej filiálnej generácie. F3 potomkovia suky F2 Osa vytvorili početnú základňu tvorenú 66 psami a 40 sukami. Druhá línia bola vytvorená z potomkov vlčice Berty a nemeckého ovčiaka Kurta z Václavky. Prvý vrh tvorilo šesť šteniat narodených 21. mája 1960. V ďalšej plemenitbe sa uplatnil pes Bikar. Tretiu líniu tvoria kríženci vlka Arga so sukou nemeckého ovčiaka Asta z SNB, narodení v roku 1968 v CHS polície v Býchoroch. K ďalšej plemenitebke boli použití pes Ink z SNB a jeho sestra Bara z PS v CHS Malacky. Uvedené línie demonštrujú rozsiahlu históriu a postupný vývoj plemena.

Zo začiatku bola starostlivosť o plemeno organizovaná prevažne v CHS Bratislavskej brigády (Šamorín, neskôr Malacky). Spočiatku boli kríženci testovaní na schopnosť sociálnej väzby na človeka. V 60. rokoch 20. storočia bol chov ČSV na Slovensku organizovaný iba v chovateľskej stanici PS v Malackách pod vedením majora Františka Rosíka. V roku 1968 došlo k zmene vo funkcii náčelníka kynológie PS a program chovu krížencov bol zastavený. Mjr. Rosík a členovia Bratislavskej brigády PS však vytvorili podmienky pre ďalší chov československého vlčiaka. V roku 1974 obohatil chov ďalší vlk Šarik, ktorého potomkovia sa uplatnili aj v civilnom chove.

V roku 1966 vznikol návrh štandardu plemena a Ing. Hartl sa pokúsil o jeho registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu. V tej dobe bolo pre založenie klubu potrebné zastrešiť ho v Národnom fronte a chov následne riadil Zväzarm, ktorý odmietol registráciu krížencov. Ďalší pokus o založenie klubu v roku 1970 opäť zlyhal. Koncom 60. rokov prišiel rozkaz, ktorým bol experiment kríženia vlka a nemeckého ovčiaka, resp. ďalšie vzájomné kríženie už vzniknutých krížencov, zastavený. Posledný vrh krížencov v Česku sa narodil v roku 1971 a nasledujúcich 10 rokov sa nenarodilo jediné šteňa. Krížence však zostali na Slovensku, kde pod vedením mjr. Františka Rosíka, kríženie pokračovalo. Vytvorila sa dostatočne veľká chovná základňa pre uznanie plemena. Na Slovensku preto vznikla silná iniciatíva za uznanie československého vlčiaka ako plemena. Klub vznikol až v roku 1981, keď Český svaz chovatelů podujal zapísať československého vlčiaka do hlavnej plemennej knihy v Prahe. O rok neskôr bol československý vlčiak vtedajším Federálnym výborom chovateľských zväzov ČSSR uznaný za národné plemeno. V tomto čase sa už do Česka znovu začali dovážať šteniatka československého vlčiaka zo Slovenska. FCI uznala československého vlčiaka v roku 1989.

Československý vlčiak je veľký pes vzhľadom pripomínajúci vlka. Dosahuje výšku v kohútiku minimálne 65 cm (psy) / 60 cm (suky). Telo má obdĺžnikového rámca s pomerom 9:10 (výška:dĺžka). Srsť je hustá, rovná, s farebným spektrom od žltosivého po striebistosivý s svetlou maskou a bielymi znakmi na hrudi. Charakteristickým znakom je sezónne prispôsobenie srsti: v zime je srsť hustejšia. Hlava má klenuté čelo a trojuholníkové stojace uši; oči sú úzke a šikmé, jantárovej farby, výrazne pôsobí pohľad vlkovitého typu. Plemeno je veľmi naviazané na rodinu a svorku, vyžaduje si skorú socializáciu a dlhodobé mentálne aj fyzické vyťaženie.

Typické sú jeho silné lovecké inštinkty a potreba pohybu. Ideálne je venčiť ho na vodítku a dopriať dlhé prebehy; vždy je vhodné mať dlhé stopovacie vodítko. Je to plemeno, ktoré sa ťažšie vychováva v porovnaní s nemeckým ovčiakom, pretože potrebuje motiváciu, často potravu, aby reagovalo na povel. Výcvik vyžaduje pevný vedenie a skúseného majiteľa, ktorý dokáže nastaviť hranice a zamerať sa na sociálnu väzbu so psom.

Historicky vznik plemena súvisí s úsilím československej armády získať ostré, vytrvalé a spoľahlivé služobné psy, ktoré by dokázali operovať v náročných podmienkach hraničného pásma. Hartlov projekt a následný vývoj chovateľských línií vedúci k uznaniu plemena je príkladom dlhodobej koordinácie medzi vedou, armádou a kynológiou. FCI uznala plemeno v roku 1989, štandard bol definitívne potvrdený a plemeno získalo medzinárodné uznanie. V súčasnosti je československý vlčiak populárny najmä u skúsených chovateľov a aktívnych majiteľov, ktorí sú ochotní venovať mu čas na výcvik, socializáciu a pravidelný pohyb.

Pri výbere šteniatka s PP je dôležité vyhľadať šteniatka z riadeného chovu a overiť si pôvod, očkovanie, čipovanie a odčervenie. Na vzorkových vrhoch ako vrh "G" zo Z Údolia Starej Hory alebo vrhy vlčiakov z chovateľských staníc ako Vlci z Malých Karpát možno nájsť kvalitné spojenia. Upozornenie: aj napriek atraktívnym inzerátom treba dôkladne preverovať chovateľov a zdravie rodičov. Plemeno je vhodné pre skúsených majiteľov, ktorí majú čas, priestor a ochotu investovať do socializácie a výcviku.

Podrobná tabuľka ukazuje niektoré príklady obľúbených informácií o ponuke šteniatok a psov:

Čo sa týka ceny, dobrý chovateľ si vyžiada približne 1 100 až 1 500 eur za šteniatko s PP. Výber vhodného chovateľa a dôkladná príprava domu sú kľúčové kroky pred počiatočným príchodom šteňaťa.

Československý vlčiak je fascinujúce plemeno s jedinečným vzhľadom a povahou, ktoré si získava čoraz viac priaznivcov. Ak uvažujete o tomto plemene, alebo hľadáte šteniatko s PP, tento článok vám poskytne potrebné informácie. Šteniatka a dospelé psy ponúka množstvo inzerátov, no je dôležité vybrať si zodpovedného chovateľa a primerané prostredie pre výchovu a socializáciu.

Štandard plemena a dlhodobé požiadavky na majiteľa sú výrazné: plemeno vyžaduje veľa pohybu, intenzívnu socializáciu a dôsledný výcvik vedený pevnou rukou. Svojím vzhľadom i povahou predstavuje spoj vlka a psa, ktorého zvládne iba skúsený a oddaný chovateľ.

tags: #cesko #slovensky #vlciak #biely