Slovenské výtvarné umenie má bohatú tradíciu, ktorá sa tiahne od realistických zobrazení krajiny až po moderné abstrakcie. Svoju výraznú individuálnu cestu započali najmä po vzniku Československého štátu. Zaujímavé však je, že dlhé roky žil veľmi skromne a v ústraní na vidieku, kde maľoval iba to, čo mal okolo seba - domy, ženy, hory, stromy. Pochádzal z Košíc, kde aj tvoril. Pochádzal z Košíc, kde aj tvoril. Vychádzal z postimpresionizmu a inšpiroval sa aj dekoratívnosťou secesie. Dá sa povedať, že si vytvoril svoj jedinečný štýl, ktorý by sa dal nazvať aj košická moderna. Maľoval aj dedinské scenérie, ale často s iným videním. Nešlo mu len o napodobnenie skutočnosti, ale snažil sa ju preniesť do svojho snového sveta.
Jasusch strávil časť života ako vojnový zajatec na Sibíri počas 1. svetovej vojny, kde sa hlboko zamýšľal nad zmyslom života a ľudskej existencie. Práve tam vznikla myšlienka jeho monumentálneho cyklu „Humanita“, v ktorom sa pokúsil zobraziť duchovný vývoj ľudstva od chaosu po harmóniu. Patril do generácie 1909, ktorej sa hovorilo aj svedomie národa. Študoval v Prahe, kde aj neskôr pracoval a vystavoval. Zomrel mladý, mal iba 36 rokov. Jeho život poznačila choroba skleróza multiplex, ktorá ho neskôr ponorila do depresií, až spáchal samovraždu.
Patril k zakladateľom moderného umenia na Slovensku. Pochádzal z obce Bodice neďaleko Liptovského Mikuláša. Žil veľmi osamelo. Často maľoval horské krajiny okolo Liptova a veril, že v prírode sa dá nájsť duchovný pokoj. Na rozdiel od jeho maliarskych súputníkov, nesústreďoval sa až tak na slovenskú dedinu ako takú, ale zaujímala ho krajina, ľudia, no experimentoval aj so štýlmi, ktoré majú často expresívne ladenie. Svoj maliarsky vývoj však už nedokázal dovršiť, lebo ako 36 ročný zahynul za záhadných okolností pod Ďumbierom.
Hložník bol nielen maliar, ale aj grafik, sochár a pedagóg, ktorý výrazne ovplyvnil slovenské umenie po 2. svetovej vojne. Bol známy svojou morálnou odvahou - vo svojich dielach otvorene zobrazoval násilie, úzkosť a hrôzy vojny, čo v čase totality nebolo vítané. Napriek tomu nikdy neuhol. Vytvoril si výrazný, ľahko rozpoznateľný štýl, ktorý vytvára unikátne kompozície. Medzi najvýraznejšie postavy patrí Medňanský, pán maľby slovenských lesov a potokov, ktorý hovoril plynulo siedmimi jazykmi - bol vzdelaný aristokrat s dušou tuláka. Cestoval po Európe, ale vždy sa vracal do Strážok pri KežMarku, kde maľoval v plenéri.
Bodice, Bodice... tento odsek tiahne sa cez viaceré mená: Fulla, Galanda, Benka a ďalších. Fulla bol známy ako maliar snov a fantázie, ale vedel byť aj mimoriadne precízny. Jeho ilustrácie pre slovenské bankovky z 80. a 90. rokov patria k najkrajším v Európe. Galanda bol nielen maliar, ale aj grafik, dizajnér a ilustrátor - dokonca navrhoval obálky časopisov a plagáty. Galanda priniesol do maliarstva poetiku a cit, ktorým sa vyznačuje jeho dielo Žena s kvetom či Krajina. Jeho štýl bol mostom medzi tradíciou a avantgardou. Zomrel veľmi mladý, len vo veku 43 rokov, no jeho štýl ovplyvnil celé generácie. Krajinár Benka zvečnil slovenské hory, polia a ľudí a je považovaný za otca slovenského maliarstva. Benka sa vyznačoval silnými vzťahmi k horám a ľudu, ktoré zobrazuje s dôrazom na autentickosť a rytmiku života slovenskej krajiny.
Cyprián Majerník sa pokladá za mimoriadny fenomén medzivojnového obdobia. Cez svoju tvorbu priniesol na československú výtvarnú scénu maliarske prvky z celej Európy. Narodil sa 24. novembra 1909 vo Veľkých Kostoľanoch. Bol členom Generácie 1909, skupiny združujúcej významných umelcov pokrokovej avantgardy. V Paríži sa jeho tvorba zmenila v troch aspektoch - čistejší tón, voľnejšie tvary a práca s groteskou. Nasledujúce obdobie Majerníkovho výtvarného prejavu súviselo aj s nástupom fašizmu a so začiatkom choroby skleróza multiplex, čo viedlo k depresiám a melanchólii v jeho dielach. Ústrednými postavami boli jazdci, pútnici, vandrovníci, vojaci a utečenci, a Dona Quijota ako tragická literárna postava.
V období medzi svetovými vojnami sa výtvarné umenie formovalo v podmienkach neustálych zmien - revolúcie, hospodárskej krízy či rozpadu štátov. V umení bol azda najdôležitejšou témou protiklad medzi tradičným a moderným, ktorý bol najviac viditeľný v tvorbe Ľudovíta Fullu a Mikuláša Galandu. V Ružomberku sa nachádza Galéria Ľudovíta Fullu, ktorá bola postavená pre umelca ešte počas jeho života - stala sa jeho domovom, ateliérom aj múzeom.
Ľudovít Fulla sa narodil 27. februára 1902 v Ružomberku. S prvkami moderného umenia začal experimentovať už počas školských štúdií, po ktorých sa stal učiteľom kreslenia na školách v Senci, Malackách a neskôr v Bratislave. Inšpiroval sa najmä francúzskym umením a otvorene sa hlásil k modernizácii umenia. Jeho obrazy niesli prvky ruského ikonopisu, slovenského ľudového umenia, kubizmu, konštruktivizmu a naivného umenia. Neskôr sa priblížil k motívu národného mýtu a posúval ho do modernej maliarskej výpovede s dôrazom na farebnosť. Oslavovali ho aj ako spoluzakladateľa hlavného smerovania slovenskej moderny a jeho kamarátstvo s Galandom bolo významnou súčasťou vývoja slovenského umenia. Galanda chcel zmeniť trajektóriu slovenského umenia, posunúť ho od starých manierov k novým postupom. V Ružomberku môžete navštíviť Galériu Ľudovíta Fullu, ktorá ponúka stálu expozíciu a ukazuje aj pôvodnú pracovňu umelca.
Albín Brunovský, narodený 25. decembra 1935, bol významný predstaviteľ imaginatívneho realizmu a jedným z hlavných predstaviteľov po povojnovom období. Po štúdiách ostal v Bratislave a venoval sa najmä ilustrácii kníh, grafike a maľbe. Jeho techniky zahŕňali drevorezbu a linoryt a vznikla aj takzvaná Brunovského škola - skupina umelcov, ktorá sa inšpirovala jeho prelínaním nadrealizmu a reality. Výstavy v Danubiana prinášajú výber z jeho grafiky a ilustrácií. Brunovský získal množstvo domácich aj zahraničných vyznamenaní a prispel k formovaniu moderného slovenského výtvarného myslenia očami imaginatívneho realizmu.
V Bratislave nájdete významné zbierky a inštitúcie: Slovenská národná galéria a Galérie mesta Bratislavy ponúkajú bohaté zbierky od gotiky po súčasné umenie. Pokračovať môžete galériou Nedbalka, ktorá prezentuje hlavne slovenské moderné umenie, a Danubiana, múzeum moderného umenia spojené s architektúrou a prírodou. Významnými menami slovenského moderného maliarstva sú aj Miloš Alexander Bazovský, ktorý sa venoval lesom a vodám, znázorňoval sedliacky život a črty melanchólie vo svojej tvorbe. Jeho diela sú sprístupnené v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne. Bazovský putoval v časoch 40. rokov a neskôr čelil kritike, no ostal verným umeniu aj v období normalizácie. Dielo M. A. Bazovského predstavuje súčasť expozícii v Trenčíne spolu s dielami regiónu a inými slovenskými majstrami, ako sú Medňanský alebo Straka.
Medzi ďalšie výrazné mená patria Mária Medvecká, kronikárka Oravy, pochádzajúca z Oravy a pôsobiaca aj ako pedagóg. Oravská galéria v Dolnom Kubíne a jej expozície zohrávajú dôležitú úlohu v poznávaní regionálnych výtvarníkov a dlhodobej histórie oravského regiónu. Svoju kariéru rozvíjala aj v súkromnom ateliéri a v literárnom múzeu Pavla Országha Hviezdoslava vo Sverepovciach. Názov Oravy, jej kultúrne dedičstvo a múzeá sú súčasťou veľkej ponuky slovenských galérií a múzeí.
Slovenské výtvarné umenie ponúka množstvo príbehov a inšpirácií: od raných košických modernistov až po súčasné výtvarníky. Zobrazenia ľudu, dediny a krajiny, ako aj moderné experimenty, sú odrazom vývoja spoločnosti a historických období. Vďaka týmto dielam môžeme spoznávať nie len technické prvky, ale aj postoje a nálady autorov naprieč storočiami. Slovenskí maliari ako Fulla, Galanda, Benka, Majerník, Bazovský či Brunovský nechali trvalú stopu v slovenskom a svetovom kontexte výtvarného umenia.
Po Prehliadke života a diela slovenských maliarov môžete navštíviť galérie a múzeá, ktoré ponúkajú stálice aj nové výstavy. Príklady inštitúcií: Slovenská národná galéria, Galéria mesta Bratislavy, Galéria Nedbalka, Danubiana a Galéria Ľ. Fullu v Ružomberku. Tieto inštitúcie predstavujú širokú škálu diel od klasiky po modernu a poskytujú prístup k autorom, ako sú Benka, Fulla, Galanda, Majerník, Brunovský a ďalší. Ak si želáte nahliadnuť do histórie, Literárne múzeum Pavla Országha Hviezdoslava ponúka pohľad na život a diela významného slovenského autora a spolu s výtvarným dedičstvom tvoria súčasť kultúrneho bohatstva Slovenska.