Československý vlčiak je fascinujúce psie plemeno, ktoré v sebe spája jedinečné vlastnosti vlka a psa. Jeho pôvod siaha do vedeckého experimentu v bývalom Československu, kde sa biológ Karel Hartl v roku 1955 pokúsil skrížiť nemeckého ovčiaka s karpatským vlkom. Cieľom bolo vytvoriť služobného psa, ktorý by spĺňal mimoriadne požiadavky kladené na pohraničnú stráž. Výsledkom je pes s vlčím vzhľadom, odolnosťou a vytrvalosťou, ale zároveň s vernosťou a učenlivosťou psa.
Tento majestátny a inteligentný pes očaril už nejedného chovateľa a jeho obľúbenosť na Slovensku a v Česku rastie. Československý vlčiak je oficiálne radený medzi slovenské národné plemená. Jedinečné vlastnosti tohto psa upevňuje jeho vlčia krv, ktorá mu putuje v žilách po svojom priamom predkovi - karpatskom vlkovi. Pohľad na toto prekrásne stvorenie vzbudzuje v mnohých z nás rešpekt, ktorý si patrične zaslúži, ale jeho oddanosť z neho zároveň robí skvelého spoločníka.
História a pôvod plemena
História československého vlčiaka je úzko spojená s ambicióznym projektom Ing. Karla Hartla, ktorý v roku 1955 začal experiment s krížením nemeckých ovčiakov a karpatských vlkov. Pôvodným zámerom bolo získať služobného psa s výnimočnými vlastnosťami pre pohraničnú stráž. Experiment ukázal, že je možné úspešne vychovať potomstvo z párenia psa s vlčicou aj vlka so sukou. V roku 1965 bol vypracovaný projekt na vyšľachtenie nového plemena, ktoré by kombinovalo využiteľné vlastnosti vlka s vhodnými vlastnosťami psa.
Prvé krížence sa narodili v roku 1958. Počas vývoja plemena vznikli štyri vývojové línie, ktoré tvoria jeho genetický základ. Posledné kríženie s vlkom sa uskutočnilo v roku 1983. Napriek tomu, že už prvé generácie vykazovali určitú schopnosť výcviku, hybridy boli stále príliš plaché a agresívne pre armádne účely. Až približne od piatej generácie sa niekoľko psov mohlo využívať ako služobné psy, avšak len po rozsiahlej a skorej socializácii.
Po tom, čo armáda upustila od svojho zámeru, chov vlčiakov bol na ústupe. V roku 1982 však zainteresovaní chovatelia a kynológovia založili "Klub chovateľov československého vlčiaka" a obnovili chovateľské úsilie. Kynologický zväz ČSSR uznal výsledky chovu ako nové národné plemeno a FCI nasledovala v roku 1989. Prvý štandard plemena bol schválený v roku 1989.
Vzhľad a charakteristika
Československý vlčiak je veľký pes, vzhľadom pripomínajúci vlka. Má pevne stavané telo obdĺžnikového rámca s pomerom 9:10 (výška:dĺžka). Súmerná hlava tvorí tupý klin, stop je mierne vyjadrený. Úzke, šikmé oči majú jantárovú farbu, ktorá im dodáva typický intenzívny výraz. Trojuholníkové uši sú stojaté, tenké, stredne veľké a veľmi pohyblivé, čo poukazuje na vlčí pôvod.
Krk plynule prechádza v trup. Končatiny sú pevné a umožňujú psovi ľahký, priestranný klus. Veľké laby majú silné, tmavé pazúry a výrazné vankúšiky. Chvost je vysoko nasadený a v pokoji býva nesený spustený dole. Srsť je žltosivá až striebrošedá s charakteristickou svetlou maskou na tvári. Je tvorená vrchnou, krycou srsťou a doplnená kratšou, hustou podsadou, ktorá sa v zime výrazne zväčšuje. Československý vlčiak má výšku v kohútiku minimálne 65 cm u psov a 60 cm u sučiek, horná hranica nie je stanovená. V dospelosti dosahuje váhu nad 20 kg (psi min. 26 kg, suky min. 20 kg).
Správanie a temperament
Československý vlčiak je veľmi viazaný na svoju "svorku" a na nového majiteľa si zvyká obtiažne. Má silné cítenie a potrebuje žiť v tesnej blízkosti svojho pána. Samotu a odlúčenie znáša veľmi zle a hlasným vytím sa domáha návratu svojho majiteľa. Charakteristické pre toto plemeno je, že skoro nešteká, ale o to viac vyje. Ďalším typickým znakom sú silné lovecké pudy.
Vlčiaci sú veľmi nároční na včasnú socializáciu. Už od útleho šteňacieho veku je nutné psa zoznamovať s rôznymi ľuďmi, zvieratami a životnými situáciami. Vlčiaci sú veľmi vnímaví na postavenie jednotlivých členov svorky a ich hierarchiu. Zdravá nedôvera a určitá rezervovanosť sú podľa normy FCI vyslovene žiaduce. V žiadnom prípade sa chov vlčiaka neodporúča neskúsenému chovateľovi. Pes musí jasne cítiť, kto je v rodine pánom a potom bude svojho majiteľa bezhranične rešpektovať.
Napriek svojim skvelým vlastnostiam dokáže byť (pri nesprávnej výchove) naozaj nebezpečným ako pre zvieratá, tak aj pre ľudí. Svoje inštinkty si prebral priamo od vlka, preto naň treba pevnú ruku. Vďaka jeho nadpriemernej inteligencii je veľmi učenlivý aj keď ide o náročné úlohy, a to za predpokladu, že ich považuje za zmysluplné. Tí, ktorých láka vlčí vzhľad a správanie, by si mali najprv položiť otázku, či dokážu splniť požiadavky tohto mimoriadneho psa.
SUPER VYSOKÝ OBSAH WOLFDOGS - Socializácia a výcvik
Starostlivosť a životné podmienky
Tento pes nie je vhodný na chov v meste a ideálnym prostredím pre neho bude život na vidieku. Československý vlčiak potrebuje častý pohyb vo voľnej prírode a je vyslovene nevhodný pre chov v meste. Je to veľmi aktívny a vytrvalý pes, ktorý denne potrebuje veľa pohybu vo voľnej prírode a k tomu nejaké zamestnanie. Dobrou voľbou bude zapojiť psa do niektorého zo psích športov. Vďaka svojej vytrvalosti je vhodný pre športový výcvik, caniscross, bikejöring, skijöring, dog-trekking alebo triatlon.
Československý vlčiak je veľmi odolný voči rozmarom počasia a môže byť držaný celoročne vonku. Je však nevyhnutné, aby mal pravidelný kontakt s členmi svojej "svorky." Ak máte dobre oplotený pozemok, robustného vlčiaka môžete chovať aj vonku. Keďže má však rád spoločnosť a nerád zostáva dlho sám, druhý pes by mu v tomto prípade určite prospel. V prípade zlého počasia potrebuje mať možnosť uchýliť sa na suché chránené miesto.
Starostlivosť o srsť vlčiaka je veľmi nenáročná a spočíva len v občasnom dôkladnom vyčesávaní. V období pĺznutia je nutné česať psa častejšie. Vďaka svojej samočistiacej schopnosti nevyžaduje srsť vlčiaka takmer žiadne kúpanie. Raz týždenne by mala byť vykonaná kontrola očí a uší, aby sa včas odhalili prípadné zápaly. Ďalej sa odporúča pravidelná ústna hygiena a podľa potreby skrátenie prerastených pazúrikov.
Zdravie a výživa
Československý vlčiak zdedil po svojich vlčích predkoch veľmi pevné zdravie. Je to veľmi odolný a húževnatý pes, ktorý zvyčajne netrpí chorobami. Z genetických chorôb sa môže vyskytnúť dysplázia bedrového kĺbu, dysplázia lakťa alebo degeneratívne myelopatie. U niektorých jedincov sa objavujú tráviace problémy. Zvláštnosťou plemena je, že oproti iným psím rasám, hárajú suky československého vlčiaka len raz ročne.
Pri výbere krmiva pre československého vlčiaka je kľúčové zohľadniť jeho veľkosť a rýchly rast, najmä v šteňacom veku. Odporúča sa začať s kĺbovou výživou, aby sa zabezpečil správny vývoj pohybového aparátu. Veľmi vhodné je granulované krmivo, ktoré svojím zložením zodpovedá aktuálnym potrebám psa, jeho veku a úrovni aktivity. Československý vlčiak však nezaprie svoje vlčie predkov a nepohrdne ani surovým mäsom. Kŕmna dávka by sa mala rozdeliť na dve časti, pričom je odporúčané kŕmiť československého vlčiaka dvakrát denne.
| Výška v kohútiku | Váha |
|---|---|
| Psi: min. 65 cm | Psi: min. 26 kg |
| Suky: min. 60 cm | Suky: min. 20 kg |
Nie je to pes pre každého, ale ak správne pochopíte jeho osobnosť a poskytnete mu dostatok pohybu a vzájomných kontaktov, získate veľmi oddaného, verného spoločníka.